SK » Posolstvá»


Ukrižovanie

9. november 1986

Pokoj buď s tebou! Som tu. Som Ježiš Kristus. Som pred tebou. Som tvoj Majster a milujem ťa. Zlo je premožené Mojou Vlastnou obeťou. Nezaspávaj, lebo prídem skoro. Som Zjavenie. Mám novinky, o ktorých sa bude hovoriť. Hovor so Mnou o Mojom Ukrižovaní, Vassula.

Čo mám povedať? Mám Ťa pozorovať pred alebo počas Tvojho Ukrižovania?

Pred.

(Ježiš mi ukázal obraz Svojho bičovania.)

Keď Ma zbičovali, pľuvali na Mňa. Dostal som viac prudkých úderov do hlavy, takže som bol úplne ohlušený. Kopali Ma do žalúdka, čo Mi vyrazilo dych, takže som v bolestiach padol na zem. Urobili si zo Mňa hračku pre svoje obveselenie tým, že Ma radom jeden za druhým kopali. Už som nebol k poznaniu. Moje telo bolo zničené, Moje srdce taktiež. Moje celé telo bolo zbité.

Jeden z nich sa Ma chopil a vliekol Ma, pretože už som nebol schopný stáť na nohách. Potom Mi obliekli nejaké rúcho. Vláčili Ma dopredu. Dávali Mi ďalšie rany, aj do tváre. Zlomili Mi pritom nosnú kosť1 a trýznili Ma. Počul som ich kliatby, dcéra Moja. Aká strašná nenávisť a koľko urážok vychádzalo z ich úst a plnilo pohár až po okraj! Počul som ako hovoria: "Kde sú teraz zhromaždení Tvoji priatelia, keď ich kráľ je u nás? Sú všetci židia tak neverní ako títo? Pozrite sa na svojho kráľa!" Potom Ma korunovali korunou spletenou z tŕnia, dcéra Moja. "Kde sú židia, aby ťa pozdravili? Si predsa kráľ. Alebo nie si? Môžeš napodobniť nejakého kráľa? Smej sa! Neplač! Si kráľ, pravda? Tak jednaj ako kráľ!" Potom spútali Moje nohy a rozkázali Mi, aby som šiel na to miesto, kde bol Môj kríž.

Dcéra, vôbec som tam nemohol dôjsť, pretože spútali Moje nohy. Preto Ma hodili na zem a za vlasy Ma vliekli až k Môjmu krížu. Bolesť bola neznesiteľná. Odtrhávali sa kúsky Môjho tela, rozbitého bičovaním.

Uvolnili Mi putá na nohách a kopali Ma, aby som vstal a vzal na plece Svoje bremeno. Nevedel som, kde je kríž, pretože tŕne, vrazené do hlavy, Mi plnili oči krvou, ktorá Mi stekala po tvári. Potom na Mňa sami naložili kríž a postrčili Ma smerom k bráne. Ó, dcéra Moja, ako hrozne ťažký bol kríž, ktorý som musel niesť! Poháňaný zozadu bičom tápal som v temnote dopredu k bráne. Snažil som sa pozerať na cestu cez krv, ktorá Ma pálila v očiach.

Tu som pocítil, že niekto osušil Moju tvár. Boli to ženy, ktoré so strachom vystúpili z rady, aby očistili Moju zneuctenú tvár. Počul som ich plakať a nariekať. Vnímal som to a povedal im: "Buďte požehnané. Moja krv zmyje všetky hriechy ľudstva. Hľaďte, dcéry Moje, nadišla doba vašej spásy." S námahou som sa vzpriamil. Dav bol ako vypustený z reťaze. Nevidel som okolo žiadneho priateľa, nebol tu nikto, kto by Ma potešil. Zdalo sa, že Môj smrteľný zápas pokračuje a Ja som padol na zem.

Zo strachu, aby som nezomrel pred ukrižovaním, rozkázali vojaci jednému mužovi, volal sa Šimon, aby niesol Môj kríž. Dcéra Moja, to nebol prejav dobroty alebo súcitu, chceli Ma zachovať živého, aby Ma mohli ukrižovať.

Keď sme prišli na kopec, zrazili Ma k zemi. Strhli Mi šaty z tela a nechali Ma nahého pre pobavenie všetkých prítomných. Moje rany sa znovu otvorili a krv tiekla na zem. Vojaci Mi podali víno zmiešané zo žlčou. Odmietol som to, mal som už hlboko vo vnútri horkosť, ktorou Ma napojili Moji nepriatelia. Najskôr Mi rýchlo prebodli zápästia a keď Moje klince pribili na kríž, trhali Moje zničené telo a násilím Mi prevŕtali nohy. Dcéra Moja, dcéra Moja, aká to bolesť! Aký smrteľný zápas! Aká trýzeň pre Moju Dušu! Opustený Svojimi milovanými, zapretý Petrom, na ktorom som chcel založiť Svoju Cirkev, zapretý od ďalších priateľov, ponechaný sám, vydaný nepriateľom. Plakal som. Moja Duša bola plná bolesti.

Vojaci vztýčili kríž a postavili ho do pripravenej diery.

Pozoroval som hemženie pred krížom, na ktorom som visel. Aj keď to bolo namáhavé pozerať sa opuchnutými očami, pozeral som sa na ľudí. Nevidel som žiadneho priateľa medzi tými, ktorí sa Mi posmievali. Nebol tu nikto, aby Ma potešil: "Môj Bože, Môj Bože! Prečo si Ma opustil?" Opustený všetkými tými, ktorí Ma milovali.

Môj pohľad spočinul na Mojej Matke. Vzhliadol som na Ňu a Naše Srdcia hovorili: "Darujem Ti Svoje milované deti, aby boli i Tvojimi deťmi. Máš byť ich Matkou."

Všetko sa splnilo, spása bola blízko. Videl som nebo otvorené a všetci anjeli tam stáli a mlčali. "Otče, do Tvojich Rúk porúčam Svojho Ducha. Som teraz s Tebou."

Ja, Ježiš Kristus, som ti diktoval Svoj smrteľný zápas.

Nes2 Môj Kríž, Vassula, nes ho pre Mňa. Môj Kríž vrúcne prosí o Pokoj a Lásku. Budem ti ukazovať Cestu, pretože ťa milujem, dcéra Moja.


1 poznámka vydavateľa: chrupavka, ani kosť nebola zlomená (odborníci na Sväté plátno to potvrdzujú)
2 prvýkrát Ježiš hovoril o nesení Jeho Kríža 23. októbra 1986


PREDCHÁDZAJÚCE   -   INDEX   -   NASLEDUJÚCE


 

 
Chronologické radenie
Zoznam všetkých posolstiev radený chronologicky

Abecedné radenie
Zoznam všetkých posolstiev radený abecedne

Chronologické radenie rukopisov
Chronologicky radený zoznam všetkých posolstiev s odkazmi na ich rukopisy

Ďalšie prijaté posolstvá
Niekoľko posolstiev ktoré boli zverejnené po 'Ódach Najsvätejšej Trojice' - posledných publikovaných posolstvách z roku 2003

Môj anjel Daniel
Začiatok posolstiev kedy Vassula hovorí so svojím strážnym anjelom Danielom

Rukopisy posolstiev
Vassuline deníky s ručne písanými posolstvami (externý link)

Vyhľadávanie v posolstvách
Vyhľadávanie v texte posolstiev

 


Úvod Špiritualita Jednota cirkvi Medzináboženský dialóg Misie Beth Myriam Svedectvá Bibliografia Aktuality Kontakt
© Vassula Rydén 1986 All Rights Reserved