1.-6. júna 1986

1. 6. 1986

Pokoj tebe. Buď dobrá. Prestaň čítať tie knihy.¹ Biblia zvestuje Pravdu. Dan.

2. 6. 1986

Pokoj, pokoj tebe. Pamätaj na Boha. Od začiatku koná divy. Všetky sláva pochádza od Boha. Boh ťa k Sebe pripúta. Choď s milosťou nášho Pána Ježiša Krista. Každý má svoj koniec. Z konca povstáva začiatok. Choď v pokoji. Dan.

6. 6. 1986

(Pripomenula som si sen, ktorý som mala pred niekoľkými mesiacmi.)

Vo sne (vo vízii) si ma chránil pred hadom.

Ako by som ťa mohol opustiť, keď ten had na teba syčal! Choď v milosti Pána Ježiša Krista. Dan.

(Toto som videla:

Sedela som na pohovke vo svojom dome. Oproti mne na druhej pohovke sedela celá moja rodina. - Náhle som začula tichý zvuk z ľavého, trochu potemnelého rohu izby. Videla som, ako sa z tohto tmavého kúta po zemi plazí had. Toho hada som doma chovala. Vyliezol z toho kúta, aby si našiel potravu, pretože som ho prestala kŕmiť. Had našiel misku s tromi hroznami, ktoré hladne prehltol, ale nestačilo mu to a tak sa plazil okolo pohovky do kuchyne, aby tam našiel ďalšiu potravu.

Okamžite som zdvihla nohy z podlahy, pretože som sa stala jeho nepriateľom. Všetkými zmyslami som cítila, že ma uštipne. Veľmi som sa bála. Vstala som, aby som ho chytila, aby neuštkol niekoho z mojej rodiny. Vo chvíľke, kedy si had uvedomil, čo chcem urobiť, sa pripravil na mňa zaútočiť. Bála som sa toľko, že som vyskočila na skriňu a ako som na nej visela, zdvihla som nohy a pritiahla ich k telu. Kým sa had vztýčil po zadku skrine, začula som hlas. Zvuk hlasu hada vyľakal a on sa odo mňa vzdialil.

Zoskočila som a bežala sa pozrieť, kto to bol. Uvidela som vysokého muža a pochopila som, že to bol môj strážny anjel. Povedal mi: "Prečo sa bojíš?" Odpovedala som: "Mám strach z hada, je tu voľne pustený." A on povedal: "Pôjdem a zaženiem ho." Vošiel do kuchyne a mňa potom napadlo: "Možno by som mu mala tiež pomôcť." Preto som zamierila za ním. Muž doširoka roztvoril kuchynské dvere, potom uchopil palicu a tou sa pokúšal ho vyhnať, zatiaľ čo ja som robila čo najviac hluku, mávala som rukami, dupala som, aby som ho odohnala. Zakaždým, keď had chcel utiecť a zamieril ku mne, dupala som, aby som mu zatarasila cestu. Had začal panikáriť a zdesene vyrazil z domu. Keď bol konečne vonku, strážny anjel za ním zabuchol dvere.

Na pravej strane dverí bolo okno. Obaja, môj anjel aj ja, sme z neho vyhliadli, aby sme videli, čo je s hadom. Plazil sa preč po schodisku, ale schodisko bolo plné ľudí, ktorí chodili hore a dole a tak had sa zo strachu, aby ho ľudia nepošliapali, obrátil a zamieril späť do domu. Ale dvere už boli zatvorené. Teraz sa ho ešte len zmocnila naozajstná panika. Veľmi mrštne prekĺzol cez schodisko do haly a odtiaľ von širokými sklenenými dverami. Vo chvíli, keď prechádzal prah sklenených dverí, premenil sa had v ohromnú škaredú ropuchu. Tá sa nachádzala uprostred snehu a ľadového počasia. Okolo boli ľudia, ktorí keď ju uvideli, volali na poplach. Ropucha sa premenila na ženu. Ľudia v nej napriek tomu rozpoznali zlého ducha a tak ju chytili a pevne zviazali remeňmi. - Keď ju zväzovali, pocítila som, že remene neboli bezpečné a že jedného dňa znova utečie.)