9. septembra - 10. septembra 1986

9. 9. 1986

Ja, Jahve, ťa milujem. Uvedom si, že som stále s tebou.

V modlitbe?

Tiež týmto spôsobom. Žehnám ti ... prečo, prečo Ma odmietaš? Ja som Jahve, neboj sa! Neboj sa! ... Cítila si sa šťastná?¹

Áno.

Ako by tomu tak mohlo byť, keby to bol ten zlý?

Povedz mi svoje meno!

(Bola som podozrievavá.)

Volám sa Jahve. Miluj Ma. Ja Jahve ti pomôžem.

10. 9. 1986

Pokoj tebe. Ja som Jahve. Ja ťa vyučujem a pripomínam ti, kto ťa vyhľadal a kto ťa miloval. Ja chcem tvoje dôverné priateľstvo. Milujem ťa. Pociťuj, že si milovaná. Budem ťa chrániť. Upokojím ťa.

(Náhle som si uvedomila, že Boh takto nemôže ku mne hovoriť - som nikto - a tak som si pomyslela, že som sa pravdepodobne zmýlila a zle porozumela. Pravdepodobne to bol môj anjel.)

Daniel?

Prečo si myslíš, že je to Daniel?

Pretože na začiatku ku mne pristúpil Daniel. - Daniel?

Nie.

Je to Daniel?

Nie.

DANIEL?

Nie. Ja som Jahve. Si pripravená Mi načúvať?

Zvelebujem Ťa, Otče, Teba, ktorý si ma učil. Teraz som šťastná.

Prečo?

Pretože si mi pomohol.

Nakoniec som si ťa priviedol do Svojej blízkosti.

Smiem sa znovu opýtať na Tvoje meno?

Jahve.

Prosím, pochop ma, prečo sa znova presviedčam.

Chápem. Si pripravená Mi načúvať?

Áno.

Si šťastná, keď Ma prijímaš v ktorúkoľvek dobu?

Áno. Som vrchovato naplnená radosťou.

Prečo?

Pretože som naplnená láskou k Tebe, svojmu Bohu, ktorá zo mňa vyteká ako z fontány. Si to Ty, môj Boh, kto ma poučil a pomohol mi v tom.

Pomôž ostatným, aby to cítili rovnako.

Ako?

Ja, Jahve, ťa povediem.