12. októbra 1986

12. 10. 1986

Pokoj tebe. Svetlo ťa vedie, milovaná, ži pokojne.

Chcem Ti povedať, že som sa cítila pokojne a uvoľnene s Danielom.

(Cítila som túžbu po svojom anjelovi.)

Opusť ho, pretože on je iba Môj služobník. Ja som tvoj Stvoriteľ, Boh Všemohúci.

Musím ti povedať, že som naozaj cítila pokoj s Danielom a milujem ho.

Ja viem, nechaj ho.

Raz mi povedal: "Žiadny človek nikdy nemiloval svojho anjela tak ako ty." Keď to povedal, myslel to tak?

Myslel to tak. Teraz ho opusti a buď so Mnou. Opri si o Mne hlavu. Pociťuj, ako ťa milujem. Si Moja dcéra. Ja som tvoj Nebeský Otec a žehnám ti. Si Moja. Ja som Jahve a nedovolím nikomu, aby ti ublížil. Prežívaj Moju lásku, ktorú k tebe prechovávam. Načúvaj Mi:

Sledoval som, ako si rástla od nežného detstva. Držal som si ťa blízko a pozeral som sa, ako si tešila Moje Oči. Díval som sa, ako rastieš ako divé kvety, ktoré som stvoril. Moje Srdce bolo plné radosti, keď som ťa videl žiť v Mojom Svetle. Zostával som ti nablízku. Môj púčik začal prekvitať, dosiahla si času byť milovaná. Vnímal som ťa a robila si Mi radosť. Cítil som tvoje srdce a žehnal som ti. Čítal som tvoje priania a miloval ich. Zostával som blízko teba a pomáhal som ti zachovať si krásu.

Videl som, ako si rozkvitla, tak som ťa volal, ale ty si Ma nepočula. Volal som znova, ale ty si Ma ignorovala. Tu a tam si Ma prišla navštíviť a Moje Srdce sa vtedy radovalo, keď si niekoľkokrát prišla ku Mne.¹ Bol som naplnený radosťou! Ja som vedel, že si Moja, ale zdalo sa, že si na Mňa zabudla. Vôbec nikdy si to ani nepocítila, že som ti bol nablízku.

Roky prechádzali, tvoja krehkosť ťa opustila, tvoje listy vystavené krutej zime začali opadávať, tvoja hlava sa začala skláňať a tvoje okvetné lístky stratili svoju zamatovú sviežosť a svoju krásu. Slnko ťa začalo spaľovať. Tvoje city postupne stvrdli. Počúvaj Ma, sledoval som ťa s ľútosťou, už som to nemohol znášať. Veľakrát som k tebe pristúpil, cítil som ťa, ale ty si bola príliš ďaleko. Nemohla si Ma rozpoznať. Už si nepoznala Toho, ktorý sa k tebe sklonil, držal ťa a volal menom.

Nariekal som, keď som videl, ako zmizla tvoja krása, keď som videl, že držím vo Svojom náručí zúbožené dieťa, úbohé na pohľad. Tvoj vzhľad Ma rozplakal, pretože ešte stále som mohol vidieť v tvojich očiach bledé svetielko lásky, lásky, ktorú si ku Mne chovala vo svojej mladosti. Pozdvihol som ťa k Sebe, tvoje rúčky sa Ma chytili, uľavilo sa Mi, keď som videl, že Ma Moje dieťa stále potrebuje. Znova som ťa vzal domov a uzdravil som ťa všetkou Svojou Láskou. Dal som ti vodu, aby si uhasila svoj smäd, živil som ťa a opatroval, až si sa pomaly uzdravila.

Ja som tvoj Lekár. Ja som tvoj Vykupiteľ. Vždy ním budem. Nikdy ťa neopustím. Milujem ťa. Ja, Boh, už ťa nikdy nenechám znova stratiť lásku ku Mne, poteš Ma a zostaň so Mnou. Pozdvihol som ťa, milovaná. Opri sa o Mňa, obráť sa ku Mne a pozri sa na Mňa. Ja som Boh, tvoj Nebeský Otec. Uvedom si, prečo som s tebou. Ja, Boh urobím to isté so všetkými Svojimi ostatnými synmi a dcérami, pretože ste všetci Moji. Nenechám ich spáliť slnkom. Budem ich chrániť a obnovím ich. Nebudem čakať, až uvidím ich listy spálené. Nebudem čakať, až uvidím ich smäd. Pamätajte si, Ja, Boh, vás všetkých milujem. Chystám sa vás zjednotiť.

(V tejto chvíli mi Boh, zatiaľ čo hovoril, ukázal stav mojej duše. Skoro som umrela. Moja duša bola na veľmi tmavom mieste. Videla som toto: Videla som sa ako malinké dieťa asi vo veku šiestich rokov. Videla som sa ležať natiahnutá na zemi na mojom pravom boku. Bola som veľmi chudá a nemala som takmer žiadne vlasy. Boli veľmi, veľmi krátke. To miesto bolo veľmi temné a nebo bolo čierne.

Potom som počula seba. Bolestne som dýchala, tak ako niekto, kto má astmu. Blízko mňa zozadu stál Niekto. Už samotná Jeho prítomnosť bola upokojujúca. Videla som, ako sa nado mnou sklonil a zdvihol ma až na Svoje Srdce. Cítila som Jeho Nesmiernou Lásku a videla som seba ako malulinkú osôbku, ako sa obrátila vľavo, aby Ho videla. Bielko mojich očí bolo žlté a ja som bola v šoku, z toho, ako veľmi som bola chorá! Zvyškom svojich síl, cez všetko, čo bolo vo mne, som uvidela, ako naťahujem svoju chudú rúčku a zúfalo stískam Jeho veľký rukáv. Okamžite som pri tomto geste pocítila Svätosť Jeho Srdca: Jeho Srdce vykríklo milosrdenstvom, tak veľkým milosrdenstvom a láskou! Potom ma veľmi jemne a nežne odniesol do Svojho Domu. A akoby bol môj strážca, vôbec zo mňa nespustil Oči. A pozdvihol ma k Sebe ako tá najstarostlivejšie matka. A Svojou Láskou ma uzdravil.)