2. januára - 6. januára 1987

2. 1. 1987

Som tu. Blahoslavení maličkí, pretože ich je Kráľovstvo Nebeské. Ty, dcéra, počkaj a uvidíš, jedného dňa budeš prebývať v Mojom večnom Svetle.

5. 1. 1987

Pokoj tebe. Dcéra, si Moje Vlastníctvo. Oslavuj Ma a buď ozdobou Môjho Mena. Predstav Ma všetkým tým, ktorí Ma doteraz nepoznajú ...

Buď šťastná, pretože ťa milujem. Keď teraz pre Mňa pracuješ, Vassula, žehnaj Mojim deťom. Požehnáš Mojim deťom? Požehnaj im. Žiadam ťa o to, dcéra.

Ako to mám robiť, Pane?

Žehnaj im.

Deje sa to v mojich modlitbách?

Áno, môžeš o to prosiť vo svojich modlitbách ... rob to. Rob to.¹

(Modlila som sa k Bohu a prosila som Ho, aby žehnal všetkým tým, ktorých poznám menom.)

Dobre, toto je dobrý spôsob, Ja, Boh, požehnám všetkých tých, ktorých si spomenula. Ja, Jahve, ťa milujem.

6. 1. 1987

(Ako sa rozplynie mrak a je preč, tak zmizla tvrdá škrupina môjho srdca. Čo sa to so mnou deje, Pane? Prečo si si ma vybral ako Svoj cieľ, teraz keď je moje srdce tak citlivé? Už vidím! Bývala som slepá, ale teraz vidím všetkých potrebných, vidím okolo seba biedu, ó Bože!)

Pokoj tebe. Dcéra. Mám radosť, keď cítim pocity tvojho srdca! Pomôžem ti pracovať, plniť každú povinnosť. Odhalil som tvoje srdce a vypral som ho dočista. Choď v pokoji. Ja, Hospodin Zástupov, som vedľa teba a milujem ťa.