29. januára 1987

29. 1. 1987

Ja som Jahve tvoj Nebeský Otec, Stvoriteľ neba a zeme. Dcéra, maličká, Moja najdrahšia, milujem ťa. Naplň Moje posolstvo, neboj sa, Ja som vždy po tvojom boku. Choď a zvestuj Moje Slovo a odovzdaj Moje posolstvo všetkému ľudstvu. Neboj sa, otvorím tvoje ústa v modlitbe, naplním ťa duchom porozumenia. Budeš sa namáhať dňom i nocou, ale nie nadarmo. Prijmi Moje posolstvo, milovaná. Budeš kráčať so Mnou. Budem tvoj sprievodca. Nerob si starosti, pretože Ja naplním každú potrebu v pravý čas.

(Neskôr hovoril Ježiš.)

To som Ja, Ježiš, poď Vassula, všetky posolstvá dáva Môj Otec a Ja. Naplň Moje Slová. Neboj sa. Zostanem s tebou. Budem ťa učiť. Budem tvoj údel. Poď, nech ideme spoločne.

Nasleduj Ma, milovaná, Ja som Ježiš Kristus.

Ježišu, zraňujem Ťa neúmyselne? Mám tento sklon chybovať.

Zarmútila by si Ma, dcéra, keby si Ma opustila. Láska, akú Mi dávaš ty, Ma veľmi teší. Nechápeš? Uvedom si, že keď Ma opustíš, je to pre Mňa urážka, Vassula. Ja, Ježiš, som ťa učil milovať Ma.

Ježišu, ako možno dokázať, že toto všetko si Ty?

Pozri sa na seba, ty si dôkaz. Ty si dôkaz Mojej lásky.

Vassula, povolal som ťa z ničoty, aby si bola so Mnou, tak poď k Utešiteľovi, pristúp ku Mne a neboj sa Ma. Budem ťa formovať tak, že Mi privedieš naspäť Mojich synov a Moje dcéry zďaleka. Mnoho z tých, ktorí niesli Moje Meno, Ma opustili, ale Ja sa ich ujmem, rovnako ako sa teraz ujímam teba. Tak sa vrhni na Moje Srdce.

Vassula, zakaždým, keď cítim tvoje srdce, nachádzam mäkké miestečko, na ktorom môže spočinúť Moja hlava. Cítim, že sa na teba môžem spoľahnúť, dávaš Mi oddýchnuť. Ja, Ježiš, ťa milujem. Pamätaj si, že tvoje utrpenie je tiež Moje. Dnes sa o Mňa opri a ponúkni Mi všetku svoju lásku. Potrebujem utešiť.

(Bola som ohromená, že Ježiš chcel útechu odo mňa.)

Ako Ťa môžem utešiť Pane?

Tak, že Ma necháš odpočívať na tom mäkkom mieste. Dnes niekto, koho milujem, Mňa znovu zraní. Naplň Ma svojou útechou ...

Čo môžem urobiť, aby som Ťa utešila Pane?

Dovoľ Mi, aby som na teba znovu položil Svoj Kríž. Uľahči Mi, nechaj Ma oddýchnuť. Chcem, aby si ho pre Mňa niesla, pretože ti dôverujem. Ó dcéra, už Mi neodopieraj, ako predtým!¹

Odpusť Mi. Cítila som sa tak bezcenná, že som bola v pokušení zavolať Tvojho služobníka a odmietnuť Teba. Už to neurobím.

Ó dcéra, Ja viem, ale vari som za vás všetkých nepoložil Svoj život? Tu ti teraz zverujem Svoj Kríž. Čoskoro spoznáš, ako je Môj Kríž ťažký. Neskôr sa vrátim, aby som ti odľahčil. Takto budeme spoločne pracovať. Takto budeme jeden druhému pomáhať.