Ukrižovanie

9. november 1986

pokoj s tebou; som tu; som Ježiš Kristus; som pred tebou, som tvoj Učiteľ a milujem ťa; zlo som premohol obetovaním Seba samého; nespi, lebo čoskoro budem s tebou; som Zjavenie; mám novinky, o ktorých sa bude rozprávať; hovor so Mnou o Mojom Ukrižovaní, Vassula;

Čo mám povedať? Mám premýšľať o tom, čo bolo pred alebo počas Tvojho Ukrižovania?

pred;

(Ježiš mi ukázal obraz Svojho bičovania.)

keď Ma zbičovali, pľuli na Mňa a dostal som niekoľko tvrdých úderov do hlavy a spôsobili Mi závrat; kopali Ma do žalúdka, čo Mi vyrazilo dych a padal som na zem; keď som stonal od bolesti, zabávali sa tým, že Ma jeden za druhým kopali; bol som na nepoznanie; Moje Telo bolo zničené a Moje srdce tiež; z celého Môjho dobitého tela viseli kúsky mäsa;

jeden z nich Ma uchopil a vliekol Ma, pretože Moje nohy by ma už viac neuniesli; potom Mi obliekli nejaké rúcho; vliekli Ma dopredu, dávali Mi ďalšie údery a bijúc po tvári zlomili Mi nos¹ a trýznili Ma; počul som ich urážky; dcéra, s takou nenávisťou a výsmechom zaznievali ich hlasy a zväčšovali môj kalich; počul som, ako hovoria: "kde sa teraz zdržujú tvoji priatelia, keď ich kráľ je s nami, to sú všetci Židia takí zradní ako títo? pozrite, ich kráľ!" a korunovali Ma korunou upletenou z tŕnia, dcéra, "kde sú tvoji Židia, aby ťa pozdravili, si predsa kráľ alebo nie si? môžeš napodobniť nejakého? zasmej sa! neplač, si kráľ, že? tak sa potom správaj ako kráľ"; zviazali Mi nohy a kázali Mi kráčať na miesto, kde bol Môj Kríž;

dcéra, nemohol som ísť, pretože Moje nohy spútali, preto Ma ťahali k zemi a za vlasy ma vliekli k Môjmu Krížu; Moja bolesť bola neznesiteľná, kúsky Môjho Tela, ktoré viseli od bičovania, sa odtŕhali;

uvoľnili Mi putá na nohách a kopali Ma, aby som vstal a zdvihol Svoje bremeno na plecia; nemohol som vidieť, kde je Môj Kríž, pretože tŕne, vrazené do hlavy Mi plnili oči Krvou, ktorá Mi stekala po tvári; preto oni nadvihli Môj Kríž a naložili Mi ho na plecia a postrkovali Ma smerom k bráne; dcéra, ó ako ťažký bol Môj kríž, ktorý som musel niesť! pociťoval som Svoju cestu k bráne poháňaný zozadu bičom; snažil som sa pozerať na cestu cez Krv, ktorá Ma pálila v očiach;

potom som pocítil, že niekto Mi utiera tvár; ženy v agónii vystúpili dopredu a umyli Mi Moju opuchnutú tvár, počul som ich plakať a nariekať, vnímal som ich; "buďte požehnané", povedal som, "Moja Krv zmyje všetky hriechy ľudstva; hľaďte, dcéry, nadišiel čas vašej spásy";

pozviechal som sa; davy divočeli; nemohol som vidieť okolo Seba žiadneho priateľa; nebol tam nikto, kto by Ma potešil; zdalo sa, že Moja agónia rastie a  spadol som na zem; zo strachu, aby som nevydýchol ešte pred ukrižovaním, rozkázali vojaci mužovi menom Šimon, aby niesol Môj Kríž; dcéra, to nebolo gesto láskavosti alebo súcitu; to bolo, aby Ma zachránili pre kríž;

keď sme došli na vrch, zhodili Ma na zem, strhli Mi šaty a nechali Ma nahého na očiach všetkých, Moje rany sa znovu otvorili a Moja Krv vytekala na zem; vojaci Mi podali víno zmiešané so žlčou; odmietol som to, pretože som už hlboko vo vnútri cítil horkosť, ktorou Ma napojili Moji nepriatelia; najprv Mi rýchlo pribili zápästia a keď zatĺkli klince do Môjho kríža, naťahovali Moje zničené Telo a násilím Mi úplne prerazili nohy; dcéra, ó dcéra, aká bolesť, aká agónia, aká trýzeň pre Moju Dušu, opustený Mojimi milovanými, zapretý Petrom, na ktorom som chcel založiť Svoju Cirkev, zapretý ostatnými Mojimi priateľmi, ponechaný celkom sám, vydaný Mojím nepriateľom; plakal som, pretože Moja Duša bola plná žiaľu;

vojaci vztýčili Môj kríž a postavili ho do brázdy;

hľadel som na zástupy, odkiaľ som sotva mohol vidieť; pozoroval som svet Mojimi opuchnutými očami; nevidel som žiadneho priateľa medzi tými, ktorí sa Mi posmievali; nebol tam nikto, aby Ma potešil: "Bože Môj! Bože Môj! prečo si Ma opustil?"; opustený všetkými, ktorí Ma milovali;

Môj pohľad spočinul na Mojej Matke; pozrel som na Ňu a Naše Srdcia hovorili: "dávam Ti Svoje milované deti, aby boli aj Tvojimi deťmi, Ty máš byť ich Matkou";

všetko sa končilo, spása bola blízko; videl som nebesia otvorené a každý anjel stál vzpriamený, všetci stáli mlčky, "Otče Môj, do Tvojich rúk porúčam Svojho Ducha, teraz som s Tebou";

Ja, Ježiš Kristus, som ti nadiktoval Svoju agóniu;

nes Môj Kríž, Vassula,² nes ho pre Mňa, Môj Kríž volá o Pokoj a Lásku; budem ti ukazovať Cestu, pretože ťa milujem, dcéra;