Kontemplácia
7. august 1987
Ježiš?
Ja som
(Ježiš mi znovu dával predstavy o Jeho bičovaní, Jeho pravé líce bolo opuchnuté. Znova som sa cítila rozorvaná.)
Vassula, všetkých vás tak veľmi milujem!
Rýchle! Rýchle ...
svojou mocou vzkriesim aj mŕtvych; Vassula, chcem ti jasnejšie vysvetliť Svoje posolstvo z minulého týždňa; vieš, že ti odnímam len trochu zo Svojho Svetla? cítiš to?
Áno.
dobre
keď ti teda odopieram z Môjho Svetla, ale len veľmi málo, vyživujem tvoj intelekt, v tom zmysle, že ťa vediem, aby si Ma viac hľadala a pozdvihujem ťa ku kontemplácii a k jej oživeniu a k rozkvetu, a tak sa stáva plodnou;
Ako si ma živil predtým, než si ma do tohto priviedol?
dal som ti zdroje, ktoré sa nachádzajú mimo tvojho intelektu
teraz chcem, aby si postúpila na vyšší stupeň meditácie; Vassula, musíš robiť pokroky; touto malou zmenou len obohacujem tvoju výživu; chcem, aby ti to bolo jasné; povedal som ti, že ťa odpútam v každom zmysle, že?
Áno, povedal si to, Pane.
tým, že budeš teraz odpútaná, budem oživovať tvoje schopnosti;
Vnútorný zmysel, o ktorom si hovoril?
áno, tvoj vnútorný zmysel, keď ti dám túto duchovnú milosť, môžeš pomáhať druhým;
Ako druhým, Pane?
budeš schopná porozumieť Mojim deťom, a tak im budeš môcť pomáhať; nepozeraj sa na toto malé odoprenie Môjho Svetla ako na opustenie; nie, Vassula, Ja len posúvam tvoju dušu k svätosti;
Pane, bála som sa, že som sa stala loďkou bez vesiel a že budem unášaná dozadu a stratím všetko, čo som bola Tebou naučená. Spanikárila som!
Vassula, musím ťa očisťovať; vedz, že keď sa duša očisťuje, prechádza hroznými strachmi a úzkosťami; ale toto ti hovorím: túžba po Mne ťa pripravuje, aby si bola vyzdvihnutá k tomuto požehnaniu
To je čo?
to je kontemplácia chcem, aby tvoja láska dosiahla dokonalosť a úplne sa Mi darovala
Ježišu, moja duša túži po Tebe.
maličká, vari Ja netúžim po tebe tiež?my, nás poď, poďme;
(Teraz chápem, že Ježiš ma učí dvom veciam zároveň: kontemplácii a 'vnútornému zmyslu'.
26. júla to bolo, akoby ma Boh pripravoval na túto zmenu; pretože už nasledujúci deň som pocítila, akoby mi Jeho Svetlo bolo trochu odobraté, prepadla som panike. Moja duša stratila rovnováhu. Moja duša začala okamžite hľadať príčinu, aká som vinná a plná hriechu. Hľadala som, ktoré sú to hriechy, ktoré by Ho mohli tak rozhnevať, že mi odníma trochu zo Svojho Svetla. Urazila som Ho? Alebo mi to mohol spôsobiť diabol? Myslela som, že v oboch prípadoch sa musím o to viac upnúť na svojho Spasiteľa, modliť sa viac ako obvykle, viac rozjímať, plne využívať všetky milostí, ktoré mi boli dané, vnímať Jeho Prítomnosť, hovoriť s Ním viac než kedykoľvek predtým, nikdy nezabúdať na Jeho Prítomnosť, pracovať tak tvrdo ako nikdy predtým. Ak je to Satan, utečie rozzúrený, tak ho nechám soptiť, a on ma nechá na pokoji. Na druhej strane, ak to pochádza od Boha ako skúška, chcela som v nej úspešne obstáť ako dobrý študent. Chcem, aby sa usmieval.
Uplynulo niekoľko dní, žiadna zmena, moje sily sa vzdávali, začala som teraz panikáriť, snažila som sa Mu slúžiť s väčšou horlivosťou a oddanosťou, no nemohla som pochopiť, prečo toto všetko nepomáha, aspoň to bolo to, čomu som verila. Potom mi môj Spasiteľ a Pán vysvetlil, čo sa stalo. Keď som myslela, že ma opustil, On ma iba očisťoval, pozdvihoval na vyššiu úroveň meditácie, rozvíjal môj intelekt a napĺňal ho subtílnym
svetlom a vyživoval ma vnútorným zmyslom.)
|