Pustatina

22. november 1987

Vassula, vietor vanie a stáva sa každým dňom silnejším; ovieva túto pustatinu, ktorou sa stalo Moje tvorstvo a rozmetáva piesok z púšte a zanáša ho bližšie a bližšie k málo úrodnej pôde, ktorá ešte zostala; už pokryl časť z nej, rozprestrel nad ňou ako závoj, ak sa nepoponáhľame, dieťa, nezostane z nej nič, iba pustatina;

Pane, prosím, buď trpezlivý, pretože som pomalá v učení.

kvetina, pamätáš, ako dlho som stál vonku pred tvojimi dverami? nebol som trpezlivý po všetky tie roky?

Ježišu, prečo som Ťa po celé tie roky nepočula?

pretože si bola klamaná svetom, ty si Mi patrila od začiatku, ale svet ťa oklamal a presvedčil ťa, aby si uverila, že ty patríš im; taký zradný a klamný je Satan; dnes sa snaží o to, aby presvedčil Moje tvorstvo, že neexistuje; tak môže pôsobiť, bez toho, že by sa ho niekto bál a ako ovce je Moje stvorenie chytané do pasce a požierané vlkom; toto je jeho dnešný plán;