Mojich päť Rán je doširoka roztvorených
Prečo zanedbali Moju Záhradu?

8. december 1987

(Keď som premýšľala o tom, čo všetko ma môže ešte čakať, začala som panikáriť. Boli to okamihy extrémnej slabosti. Bola som veľmi znepokojená.)

Môj Bože, nemôžem Ťa milovať ako každá iná normálna bytosť a normálnym spôsobom? Nemôžeš ma viesť, milovaný Bože, normálnym spôsobom namiesto tohto? Ach, Bože, cítim za toto všetko takú veľkú zodpovednosť! Je to mučenie vedieť, že napriek všetkým milostiam, ktoré mi poskytuješ, zostávam úbohá a taká hriešna a zlá. Prečo, Pane, prečo si ma držiš? Už sa nemôžem postaviť pred Teba; nie som Ťa hodná; nechaj ma ísť do svojho kútika. Nedrž ma tak blízko Seba ...

prečo? prečo?

Môj Bože, nie, budem Ťa nasledovať a milovať Ťa ako iní normálnym spôsobom.

milovaná, Ja ťa milujem!¹

Ach, Ježišu, ja Ťa len zraňujem. Nechaj ma ísť. Budem spočívať vo svojej biede, ale neprestanem Ťa ctiť a milovať.²

počkaj!

Pane, toto všetko³ je nad moje chápanie, presahuje ma to!

nie, to nepresahuje tvoje chápanie, už nie; milovaná,⁴ Mojich päť Rán je doširoka roztvorených; veľmi krvácam; trpím; tvoj Boh trpí; neosláviš Moje Telo? Mojich päť Rán je otvorených pre teba, aby si videla, aký bôľ Mi spôsobuje Moje tvorstvo;

milujem vás všetkých napriek vašej zlobe, napriek vašim zlyhaniam, napriek vašim pochybnostiam, napriek vašej neprávosti, napriek vašim odmietaniam, napriek vášmu skepticizmu a napriek vašej neúprimnosti voči Môjmu Telu; stále ešte nechápete? prečo ste predo Mnou navždy uzatvorili svoje srdcia? prečo Ma väčšina z vás opustila, prečo Moji nasledovníci zmenili cestu, prečo zanedbali Moju záhradu, prečo nezaliali Moje kvetiny, prečo?

kde sú Moje baránky, Peter? pomohol by si Mi nájsť ich a zjednotiť ich? poď; Ja ti pomôžem nájsť ich, prinesiem im pokrm a budem ich živiť; nie, Peter, nenájdeš nič v tejto pustatine; nič tu neostalo; to málo, čo zostalo, je teraz vyschnuté a vyčerpané; preto kam len oči dovidia, nie je nič, len pustatina; ale Ja, Pán, vytiahnem zo Svojich zásob Svoj Chlieb a naplním vaše sklady Svojimi produktami; Ja budem sýtiť Svojich baránkov; zavlažím túto pustatinu; milovaná, dôveruj Mi; dôveruj Mi a Ja vás opäť všetkých zjednotím spoločne, Moja Vassula; kvetina, nedovolím, aby ťa rozšliapali; mám v úmysle použiť ťa na Oslavu Môjho Tela; Ja, Boh, ťa milujem ...

(Keď náš Pán povedal v tomto posolstve "napriek vašej neúprimnosti voči Môjmu Telu", On hovoril o tých, ktorí pracujú pre JEDNOTU. Obyčajne keď sa cirkevné autority stretávajú, aby mohli nájsť riešenie, stáva sa nasledovné: ten, kto prichádza stretnúť sa s druhým, dúfa, že ten druhý ustúpi v 'niečom'; nakoniec sa to končieva tak, že to nikomu veľa neprinesie. Toto mi dal Pán pochopiť včera v noci.)