Zahalil som ti oči

7. marec 1988

(Prosila som Boha, aby mi len na okamih odhrnul závoj. Pozerala som a stála pred celým tým Zjavením. Náhle som bola zaskočená jeho veľkosťou a tým množstvom práce vo vnútri tých stránok, stránok, ktoré by som nikdy nemohla urobiť sama v tak krátkom čase. Zmocnil sa ma zvláštny pocit, bolo to ako šok! Bolo to, akoby som si začínala uvedomovať všetko hlbšie. Cítila som sa veľmi otrasená.)

Ježišu, naozaj sme pracovali spoločne?

áno, Vassula, pracovali sme spolu!¹ nepobozkáš Ma teraz?

(Vstala som celá otrasená, potkýnala sa smerom k obrazu Svätého Plátna a pobozkala Ježiša.)

vidíš? vidíš sama, ako sa cítiš, keď som len trochu poodhrnul závoj, ktorý som ti dal pred oči? poď a nikdy nepochybuj o Mojich Dielach Božej Prozreteľnosti, ony všetky sú pre obnovenie Môjho Domu a zhromaždenie Mojich ovečiek; ony sú pre zavlaženie Mojich kvetinových záhonov; poď, Ja, Pán, ti stále budem pripomínať Svoju Prítomnosť

Vassula, my, nás?

Áno, Pane, my, nás.

poď;