Volám v tejto pustatine

14. september 1988

(Slávnosť Povýšenia Svätého Kríža)

Ježišu?

Ja som to; počuj Môj Hlas; volám v tejto pustatine; všetkých, ktorí budú počúvať, vyzdvihnem a ich hriechy budú obmyté a zabudnuté, ako tečúce vody

beda tým, ktorí zatvárajú svoje uši! a bohužiaľ! budú medzi vami mnohí, ktorí sa pomýlili, ale nebudú počúvať Mňa, ktorý som Cesta; opustili ste Ma; už tak dlho zotrvávate v Omyle a vdychujete iba Satanov dym a Môjmu Menu teraz nepripisujete žiadny význam; ste na zemi ako tiene, no vo svojej skazenosti ste s pomocou Satanovou prevrátili Pravdu; zatienili ste Ma evolúciou;

dal som vám toľko varovaní, predpovedal som vám o týchto dňoch; vo Svojom Nesmiernom Milosrdenstve som vám dal znamenia, ale napriek tomu vy ste radšej zavreli oči pred Mojím Milosrdenstvom; vodcovia! ktorí poznáte Moje Slová a ste Mojimi služobníkmi a ktorí rozoznávate Koniec Časov¹ a spoznávate, že je blízko, no napriek tomu z čírej zbabelosti sa len nečinne prizeráte Milostiam, ktoré na vás vylievam, pretože túžite po poctách ľudí, snažte sa porozumieť a pozrite sa ešte raz do skrytých tajomstiev Mojich prísloví; vážne vás žiadam, aby ste prosili o Svätého Ducha porozumenia, aby zostúpil na vás kvôli hlbšiemu chápaniu Poznania;

dni sú zrátané a vaše duše tiež; buďte pripravení, odhoďte ten závoj, ktorým vám Môj odporca zakryl vaše oči, pretože dokedy bude trvať vaša márnomyseľnosť, dovtedy bude spočívať na vás vaša vina; pokorte sa a prijmite Moje Cesty; odpovedzte na Môj Hlas, ktorý v smrteľnej úzkosti volá do tejto pustatiny²

poď, Moje dieťa, opri sa o Mňa, spoločne ... spolu budeme zdieľať Moju smrteľnú úzkosť;

Áno, Pane, chcem to zdieľať.

my, nás;

Naveky.