Budem ťa sýtiť priamo pred očami tvojich prenasledovateľov

29. január 1989

(Minulú noc som mala symbolický sen:

Vošla som do plného kostola. Práve sa slávila sv. Omša. Boli tam zástupy a mnohí ľudia aj stáli. Vzduch bol plný vône kadidla.

Kňaz priniesol krabicu a všetci sme vedeli, že je v nej Holubica. Živá. Mal ju vypustiť, aby okolo nás poletovala a tešila nás. Holubica bola vypustená a lietala okolo nás. Všetci sme naťahovali ruky, aby k nám prišla, pretože sme vedeli, že to bude znamenať Milosť. Holubica, ktorá mala farbu nebeskej modrej, prišla ku mne. Pocítila som k nej lásku a vedela som, že aj Ona ma miluje. Spočinula na mojich rukách, ktoré boli vystreté smerom k nej a sedela mi na špičkách prstov.

Okolo bola úžasná radosť. Niektorí ľudia boli prekvapení, niektorí prechovávali nádej, že príde aj k nim. Ale ona opäť neúnavne poletovala okolo nezastavujúc sa, potom ešte raz spočinula na mojich prstoch. Vzala som ju opatrne do svojich rúk a láskyplne ju pritisla na svoje ľavé líce blízko ucha, počúvajúc pritom rýchle údery srdca. Jej srdce búšilo.

- Potom som sa našla ako kráčam sama po ceste, po chodníku. Popri tejto ceste boli všade neznáme malé zvieratá, ktoré sa navzájom nemilosrdne požierali. Cestou sa ku mne blížila krysa, aby ma vystrašila, mala ešte v tlame nejaké zviera. Nebála som sa, a aby som kryse ukázala, že som "majster", zrýchlila som krok. Uvedomila si to a išla nabok, vedľa cesty, kde zozadu napadla veveričku a doslova ju prehltla. Potom som uvidela asi sedem metrov pred sebou hada, ktorý mi blokoval cestu, roztiahnutý z jednej strany cesty na druhú. Ďakovala som Bohu, že mi ho dal vidieť, pretože bol priehľadný ako celofán, aby ho ľudia nevideli, šliapli na neho a boli uštipnutí. Nebála som sa, pretože som sa rozhodla prekročiť ho a vyhnúť sa mu.

Zrazu sa objavil zozadu, sprava, ešte jeden had, ale to bolo iné, pretože to bol 'útočný' had. Tiež bol priehľadný, ale na chrbte mal malú vzorku. Tento had bol tenký ako moje prsty, ale bol asi tri metre dlhý. Ocitla som sa v pasci, ale okamžite som bola zdvihnutá zo zeme Nebeským Otcom. Vznášala som sa asi tri metre nad zemou. Stále som sa bála, pretože tento dlhý had by sa mohol vztýčiť a dosiahnuť ma, preto ma Nebeský Otec niesol dopredu, ponad všetky tie hady a položil ma na zem blízko priateľa.

Obaja sme stáli na konci cesty. Bol tam múr, uzatvárajúci koniec slepej ulice. Otočila som hlavou doprava, pretože som niečo začula. Uvidela som prvého hada, ako niečo hľadá. Povedala som priateľovi, ktorý hada nevidel: "Nehýb sa, zostaň ticho!" Vyhla som sa povedať mu, že je tu had, aby sa zo strachu priateľ nepohol. Uvidela som prichádzať druhého hada, ako sa blíži k prvému. Potom prvý had, hladný, zúrivo napadol tenkého hada a pohltil ho, vydávajúc protivný zvuk. Pocítila som uľahčenie a pokoj, pretože som vedela, že had teraz nepotrebuje nič iba spať a nechá nás na pokoji.)

budem ťa sýtiť priamo pred očami tvojich prenasledovateľov, pozdvihnem ťa k Sebe, aby na teba nešliapli; Ja som to, kto na teba vyleje Rosu Mojej Spravodlivosti a nikomu nedovolím, aby ťa vytrhol, kvetina! si strážená Mnou a si ukrytá v rukách svojho vlastného Abba; nemaj nijaký strach, Ja som blízko; Láska ťa miluje