Judáš
11. november 1990
Pane?
Ja som to; spočiň vo Mne; celé Nebesia sú plné radosti, to je to, čo vy nazývate blaženosť vo svojej plnosti;
dcéra, keby len duše vedeli, aké báječné je žiť v Bohu, nikto by sa tak ľahko nestratil; pokiaľ by si nevybrali, že budú stratené ako Judáš; on si zvolil cestu k zatrateniu, nie že by sa Moje Srdce nerozplývalo zármutkom zakaždým, keď som videl, ako sa odo Mňa vzďaľuje krok za krokom; nie že by som sa za neho nemodlil; nie, že by som si pre neho Oči nevyplakal; otvoril som pred ním toľko ciest, aby nimi šiel, všetky viedli ku Mne, ale žiadnu nezačal skôr, než z nej vyšiel, keď si uvedomil, že som to pripravil pre neho, pretože k hriechu pridal vzburu, hromadiac vo svojom srdci nadávky voči Mne, svojmu Bohu, keď si uvedomil, že Moje Kráľovstvo nie je pozemské kráľovstvo v pozemskej sláve; zatvoril svoje srdce a popretŕhal naše zväzky a okamžite sa Mi odcudzil; jeho zmysel pre to, čo je spravodlivé a čo nie, sa zatemnila a poslúchal vládcu, ktorý vládne povetriu;
dnes sa pýtam chorých, ako som sa pýtal chorého muža pri rybníku v Bethsaide, "chceš byť opäť zdravý?" môžem ťa okamžite uzdraviť a celé Nebesia sa budú radovať a oslavovať! Môj dar je zadarmo, tak poď ku Mne taký, aký si; uzdravím ťa, duša, aby si sa mohol podieľať na Mojom Kráľovstve a žiť vo Mne, svojom Bohu
|