Zápasila si so Mnou
22. december 1990
Môj Ježišu?
Ja som to;
zaobchádzam s tebou veľmi jemne, aby si rástla ako Moja kvetina; chcem, aby si bola silná a ver Mi, urobím to možným; budeš silná, dcéra, pretože nesieš Moje Slovo; pred tebou Ja Som, aby som prelomil všetky bariéry, ktoré sa vynoria počas tvojho vydávania svedectva; som Najvyšší a hovorím ti, dcéra, dohliadnem na to, aby ťa žiadna mocnosť z podsvetia nezastavila v hlásaní Môjho Posolstva;
vzal som ťa z egyptskej zeme, aby si Mi odpovedala v cudzej zemi a svedčila pred ľuďmi, ktorí nie sú tvoji vlastní; aj keď tvoje spôsoby boli otrasné a tvoja myseľ poškvrnená, neschopná vidieť Svetlo, Milosrdenstvo a Zľutovanie boli uchvátené tvojou ohromujúcou mizériou, previnením a úbohosťou a prišli ťa zachrániť;
nie-e, Vassula, nezaslúžila si si nijaký z Mojich Darov; veď predsa mal som vo Svojej Ruke služobníkov, ktorí Ma ctili, nikdy nevyslovili Moje Meno inak ako vo svätosti, ktorí Mi dobrorečili bez prestania, ktorí z celého srdca velebili Najsvätejšiu Trojicu; no napriek tomu Moje Srdce, Priepasť Lásky, zavolalo na teba; hromadila si v Mojom Srdci zármutok na zármutok, zradu na zradu; zápasila si so Mnou, malé, slabé stvorenie ... ale vedel som, že tvoje srdce nie je rozdelené a že raz premôžem tvoje srdce, že sa stane úplne Mojím; produkt tvojej doby, zápasila si so Mnou, ale Ja som ťa v zápase zhodil dolu a vliekol som ťa v prachu a do púšte, kde som ťa nechal celkom samú;
od začiatku tvojej existencie som ti dal anjela strážcu, aby ťa strážil, utešoval ťa a viedol, ale Moja Múdrosť nariadila tvojmu strážnemu anjelovi, aby ťa opustil a aby ťa nechal samotnú v púšti; povedal som: "musíš žiť, aj napriek svojej nahote!" pretože nikto nie je schopný prežiť sám; Satan by sa ťa úplne zmocnil a bol by ťa zabil; aj jemu bol daný Môj príkaz; vtedy som mu zakázal dotknúť sa ťa vo svojej hrôze si sa na Mňa rozpamätala a vzhliadla si hore, k Nebu, zúfalo Ma hľadajúc; tvoje náreky a tvoje úpenlivé prosby náhle pretrhli smrtiace ticho okolo teba a tvoje zdesené výkriky prerazili nebesia a dospeli k Ušiam Najsvätejšej Trojice ...
"Moje dieťa!" Otcov Hlas, plný radosti, sa rozliehal celým Nebom;
"ach, teraz jej dám preniknúť do Svojich Rán a dám jej jesť Moje Telo a piť Moju Krv; zasnúbim si ju a ona bude Mojou na veky ukážem jej Lásku, ktorú k nej mám a jej pery od tej chvíle budú po Mne žízniť a jej srdce bude Opierkou Mojej Hlavy; denne sa bude horlivo podrobovať Mojej Spravodlivosti; urobím ju oltárom Svojej Lásky a Svojho Utrpenia; Ja a len Ja budem jej jedinou Láskou a Vášňou; a pošlem ju so Svojím Posolstvom do končín sveta dobývať nábožensky ľahostajných ľudí a k ľuďom, ktorí nie sú ani jej vlastnými; a ona dobrovoľne bude niesť Môj Kríž Pokoja a Lásky po ceste na Kalváriu"
"a Ja, Duch Svätý, na ňu zostúpim, aby som jej odhalil Pravdu a Naše hlbiny; pripomeniem svetu, prostredníctvom nej, že najväčší zo všetkých darov je: LÁSKA"
"nech Nás potom oslavujú! nech oslavujú celé Nebesia!"
... vzal som ťa za ruku a formoval som ťa, aby si sa stala živým znamením Mojej Veľkej Lásky - svedkyňou Môjho Svätého Srdca a obnovy Mojej Cirkvi;
(Hovorili Otec, Syn, potom Duch Svätý.)
Ja som Vzkriesenie
(Vysvetlenie tohto posolstva:
Zo začiatku, keď sa ku mne znenazdania priblížil môj anjel strážny, aby otvoril cestu Pánovi, ja ako 'hriešnik z povolania' som nemala k Bohu nijakú lásku. Dokonca ani keď mi môj anjel rozprával o Nebeských veciach, bola som len spokojná, že som so svojím anjelom. Viac som nehľadala. Keď sa ku mne priblížil Boh namiesto môjho anjela, bola som tak trochu sklamaná. Vnímala som Ho ako cudzinca, zatiaľ čo s mojím anjelom, s ktorým som sa už poznala, sa moje prekvapené city zmenili na city lásky. A potom som nemohla pochopiť, prečo chce Boh zaujať miesto môjho anjela. Zašla som dokonca tak ďaleko, že som si myslela, že Boh žiarli na lásku, ktorú mám ku svojmu anjelovi strážnemu a bolo mi môjho anjela ľúto.
Neskôr, po veľmi bolestnom očisťovaní, ktoré mi dal môj anjel, sa Boh znovu druhý-krát priblížil, aby zaujal miesto môjho anjela. Zostal so mnou niekoľko dní a pomaly mi otváral srdce a s Múdrosťou, aby ma neodplašil. Keď som sa Mu už začala otvárať, odišiel a skryl sa. Obzerala som sa a hľadala svojho anjela, ale tiež som ho nemohla nájsť. Cítila som niekoľko duší, ako sa ku mne približovali a prosili o modlitby a požehnania. Modlila som sa za nich a žehnala im. Potom ma prosili, aby som ich požehnala svätenou vodou. Rýchle som bežala do kostola pre svätenú vodu pre nich a žehnala ich a kropila svätenou vodou. Využila som príležitosť a spýtala sa ich, či videli, kde je môj anjel a Ten, ktorého moje srdce už začalo milovať, ale nedostala som odpoveď.
Každý deň, ktorý uplynul, mi pripadal ako rok. Hľadala som pokoj a nemohla som ho nájsť. Bola som obklopená mnohými ľuďmi a mnohými priateľmi, ale nikdy som sa necítila osamelejšia a opustenejšia ako v tých dňoch. Bolo mi, akoby som prechádzala peklom.
Veľakrát som volala na svojho anjela, aby sa ku mne vrátil, ale nie, otočil sa chrbtom a odišiel! "Moja duša zlyhala pri jeho úteku. Hľadala som ho, ale nenašla som ho, volala som ho, ale neodpovedal mi."
Potĺkala som sa po celé tri týždne na púšti úplne sama, že som to už nemohla zniesť. Potom som vo svojej tiesni kričala k Jahvemu a hľadala Nebesia: "Otče! Ó Bože, vezmi si ma a použi ma tak, ako si praješ, očisti ma, aby si ma mohol použiť!" Týmto výkrikom vychádzajúcim z hlbín môjho srdca sa zrazu Nebo otvorilo a ako Hrom zavolal na mňa Otcov Hlas, plný dojatia: "Ja, Boh, ťa milujem!"
Okamžite som pocítila, akoby som sa z tornáda dostala do krásneho, pokojného sveta. Opäť sa objavil môj anjel a s veľkou nežnosťou mi začal ošetrovať moje rany, tie rany, ktoré som utŕžila na púšti.
To sa stalo počas Veľkej noci 1986.)
| 
Veľpieseň 5,6
.gif){kind=small}
