Váš Kráľ nikoho neopustí

12. jún 1991

Pane,
sleduješ mojich prenasledovateľov
a predstihuješ ich a oni sa ma nemôžu dotknúť; 
Cudzinci¹ prichádzajú a uchádzajú sa o moju priazeň,
ale keď idem k svojim vlastným² ako chudoba po ich boku,
ako žobráčka v núdzi,
aby som im povedala o Tvojich Divoch,
zdá sa, že majú zapečatené uši,
aby nepočuli Tvoj Nový Hymnus Lásky.
Mám šliapať vínny lis sama 
a nikto z mojich ľudí nebude so mnou?

Moje Vlastné Ruky ti nestačia? nestačia ti Moje Vlastné Oči, ktoré nad tebou bdejú dňom i nocou? dcéra, už čoskoro im ukážem Svoju Svätú Tvár, zaplavím tvoju krajinu³ Svojím Duchom a Rieky budú tiecť, vylievať sa; nebudem pred nimi skrývať Svoju Tvár ... dúfaj, Moja Vassula, dúfaj ... tvoj Kráľ neopustí nikoho

On príde s hojivou masťou v Ruke a uzdraví vás jedného za druhým; raduj sa, Moja dcéra, raduj sa; odpečatím ich uši pre Svoju Slávu

poď, tajomstvá Môjho Kráľovstva Nebeského sú ti odhalené, modli sa, aby boli odhalené aj im