Choď k suchým kostiam

1. marec 1993

"Pane, 
keď prišli ku mne Tvoje slová,
hltala som ich: 
Tvoje slovo je mojím potešením 
a radosťou môjho srdca;
pretože som bola povolaná v Tvojom Mene, 
Jahve, Bože Všemohúci"¹

Mala som svoje oči zahalené
a nevidela som Teba, 
ani Tvoju Nádheru, ani Tvoju Slávu. 
Zrazu, v najhlbších hlbinách mojej temnoty,
zažiarilo Svetlo! 
Ohromená a omráčená Jeho jasom,
tackala som sa,
a duch letargie, ktorý táboril v mojej duši,
premožený Tvojím Duchom
prestal dýchať vo mne.

Videla som Ťa tu stáť, mlčky .... 
a ako by som Ťa poznala, Milovaný. 
Potom si otvoril Svoje Pery,
dostala som Meno 
a v okamihu sa obnovila pamäť mojej duše; 
závoj z očí mi spadol
a moja duša sa ocitla v Otcovom Náručí. 
Ó Bože! Aký si mi Drahý!

som Svätý;

povedal som: očistím ťa a dám ti nové srdce a vložím do teba nového ducha; odstránim z tvojej duše ducha letargie a vložím do teba Svojho Ducha; v ten deň som prisahal, že ťa urobím Svojou; prisahal som, že ťa uzdravím a ako strom ponesieš ovocie pre Môj ľud; prisahal som, že nasýtim vyhladovaných a každé ústa; áno! prisahal som, že k tebe prídem a obrátim sa k tebe, aby som ťa skultivoval a v tvojej Ničotnosti rozosieval Svoju Slávu;

a teraz som sa Ja, Boh, utáboril v tvojej duši naveky preto prorokuj bez strachu; choď k suchým kostiam a Ja im dám mäso, dám im dych, aby Ma chválili a oslavovali; áno, dýchnem na mŕtvych, aby žili a kričali: "kto je ako Boh?" pripomeniem im, že nenájdu väčšiu lásku, než akú má ich Tvorca

1 Jer 15,16