Ješua, lema sabachthani?

19. máj 1993

(Hoci mi Ježiš diktoval odvtedy, ako som prišla do Izraela, necítim Jeho Prítomnosť. Je to totálna púšť!)

Lama sabachthani?
Sprevádzal si ma celú cestu 
do Svojej krajiny Izrael, aby si ma opustil?
  Ak si Ty Svätý,
ktorý ma priviedol do Svojej domoviny, 
aby som kráčala tam, kde si Ty kráčaval, 
vdychovala a cítila vzduch zeme,
ktorý si kedysi vdychoval Ty
a ochutnala plodiny,
ktoré si Ty ochutnával,
  je to preto, aby si ma opustil? 
Tak prečo si tak ďaleko odo mňa?
Prečo mlčíš?

JEŠUA.¹ JEŠUA, lema sabachthani?
Priviedol si ma až na Olivovú horu, aby si ma opustil?
  Je to, môj Pane, preto, aby som cítila osamelosť? 
Tvoje úzkosti v Getsemanskej záhrade? 
Chcel si, aby som cítila tie hrozné zapretia a zrady, 
ktorými si Ty prešiel? 
Ukazuješ mojej duši, čím prechádzalo 
Tvoje citlivé Srdce onej noci? 
Prečo sa teda skrývaš predo mnou vo Svojej krajine?

Ty vieš, ako veľmi moja duša  a srdce
chradnú láskou k Tebe 
a ako túžim, ach, ako túžim hľadieť na Teba 
neustále, až na zbláznenie.

JEŠUA, Ty, vieš, ako po Tebe žízni moja duša, 
tak prečo si sa ku mne obrátil Chrbtom?

JEŠUA, prečo Ti robí radosť
lámať každé vlákno môjho srdca?

Urobil si zo mňa terč pre Svoju lukostreľbu,
vrháš šíp za šípom,
mám sa schovať pred dažďom Tvojich šípov?

Keď som Ťa takto teraz stratila, ako mám obstáť sama? 
Urobil si celú túto cestu, aby si ma zanechal?

JEŠUA,
stratila som všetku chuť k životu,
teraz, keď si odišiel ....
ale povedz mi aspoň dôvod Svojho náhleho rozhodnutia! 
Je to správne podľa Teba
doviesť ma do Tvojej vlasti a ignorovať ma?
Či snáď si zmenil názor, pokiaľ ide o mňa?

Ó môj Verný JEŠUA, 
kričím k Tebe, ale Ticho je jediné, čo počujem.
Stojím v srdci Tvojej otčiny, 
ale Ty si vôbec nevšímaš moju úbohú dušu.

Keď som prišla k bránam Jeruzalema, 
keď som zaujala svoje miesto v Tvojej krajine,  
sotva som vkročila do Tvojej zeme, 
moje chvály zaznievali v každom uchu. 
Dal si mi skladať svoje nádeje do návštevy Tvojho mesta, 
ale sotva som doň vstúpila, 
odrezal si moju dušu od Tvojho Svetla.  
Keď je človek zbavený Tvojej Prítomnosti, 
či to Tvoje Srdce necíti?

Zo Svojej vlastnej iniciatívy 
si mi vyznačil cestu, aby som Ťa dosiahla, 
a teraz Ťa teší ponárať ma do temnoty. 
Noc je mojou jedinou spoločníčkou na ceste. 
Aj keby si okolo mňa prešiel, nevidela by som Ťa .... 
Keby si sa ma dotkol, necítila by som to, 
ani by som nezistila Tvoju Prítomnosť. 
Tak ako mám teraz kráčať bez Tvojho Svetla? 
Som plná strachu pred touto prázdnotou. 
Prečo toto robíš Svojej vernej priateľke?

JEŠUA, tak zaobchádzaš sa Svojimi hosťami?
Prednesiem svoju záležitosť nášmu Nebeskému Otcovi,
a ďalšiemu, tomu, ktorého si mi dal 
ako môjho duchovného radcu;²
sk som nevinná, oni mi prinesú Nádej

(V to isté ráno som s plačom predniesla môj prípad otcovi O'Carrollovi.)

(Potom, v ten istý deň neskôr, som očami svojej duše videla svojho JEŠUU pri vchode do Jeho Hrobu a prv, než som vstúpila, zdvihol Svoju ruku, dotkol sa Svojím Palcom môjho čela a rýchlo ho niekoľkokrát prekrižoval, žehnajúc ma.)

(Tej istej noci:)

pokoj s tebou, tak veľmi malá! odvahu! neboj sa, počúvaj Moje Slová; spochybňuješ Moju Vernosť, Moju Oddanosť a Moju Jemnosť? či si nepočula, že sú nezmerné? uvedom si, ako som Ja Sám bol zlomený vo chvíľach tvojho odčiňovania;³ nedostáva sa Mi veľa kadidla a uzmierujúcej vône z Mojej Vlastnej krajiny; použil som ťa, aby som utíšil Svoju žiarlivú Lásku, ach .... a pripomenul ti Svoje minulé udalosti;

si Mojím hosťom alebo nie? nemal by dobrý hostiteľ zaobchádzať so svojimi hosťami veľkodušne a postarať sa, aby im nič nechýbalo? preto som sa rozhodol prospieť tvojej duši .... ale teraz ti zasa Ja dám otázku, len jednu: pochybovala si o Mojej Prítomnosti pri vchode do Môjho Hrobu?⁴ odpovedz Mi ....

Áno, trochu, Pane.

popravde ti vravím, požehnal som ťa Svojím Palcom na čelo, viac ako jedenkrát ....⁵ vidíš, koľko toho od teba Ja pokojne znášam? takže to, čo Ja žiadam od teba, je tak veľmi málo ....⁶ uč sa odo Mňa; uč sa z Mojej Trpezlivosti a Mojej Tolerantnosti a pochop, koľko toho od teba Ja pokojne znášam

(Hneď po tomto posolstve, ktoré bolo okolo polnoci, ma Ježiš žiadal, aby som zostala hore hodinu a pol, aby som Mu robila spoločnosť a klaňala sa Mu. Lásku a Vernosť, ktorá sa skláňala z Neba, som držala vo svojom objatí ... a Ženích všetkého ľudstva sa radoval, že je milovaný a predĺžil Svoju Návštevu. A ja vo svojej úbohosti som bola stále znovu uisťovaná Jeho Vernou a Večnou Láskou.⁷)