Videnie

6. január 1994

(Zjavenie Pána)

(6. novembra 1993 Fr O'Carroll a ja sme dali knihy (Pravý Život v Bohu) a jeho vlastné knihy do rúk pápeža Jána Pavla II. O dva mesiace neskôr, dnes zavčas ráno som mala videnie – sen.

Videnie:

Veľmi jasne som videla Pápeža v jeho bielom rúchu. Stál oproti mne a díval sa na mňa. Bolo to, akoby sme sa on a ja dobre poznali. Medzi nami bol jedálenský stôl, vyrobený z plastu. Pozorovala som jeho biely habit. Nevymenili sme si medzi sebou ani slovo. On si potom sadol k môjmu stolu. Otočila som sa napravo, aby som mu ponúkla, čo som mala pre neho. Ponúkla som mu na jedenie dezert. Kým jedol, pozorovala som ho. Potom, keď to všetko zjedol a potešil sa tomu, vstal a odišiel. Ponáhľala som sa vyprevadiť ho k dverám.

Šla som po jeho pravej strane a dala som mu vychádzkovú palicu (v mojom videní ona patrila jemu). Palica nebola z dreva, ale z nejakého iného materiálu veľmi svetlej farby. Vzal si ju a keď začal kráčať, všimla som si, že má ťažkosť, dokonca aj s palicou.

Okamžite a bez váhania som ho vzala za pravú ruku a vytiahla som ju okolo môjho krku a pliec tak, že siahala  okolo mojej šije až k môjmu ľavému ramenu. Nenamietal, ale prijal túto pomoc. Potom som dala svoju ľavú ruku okolo jeho chrbta, aby som ho čo najviac nadvihla na môj ľavý bok a jeho váhu preniesla na môj chrbát. Pamätám si, ako som ťahala jeho ruku okolo mojich ramien tak, aby viedla spredu cez môj krk a prechádzala od môjho pravého ramena k ľavému. Takto sa jeho nohy takmer odlepili od podlahy.  Keď som kládla svoju ľavú ruku okolo neho,  pocítila som rebrá na jeho chrbte a s prekvapením som si pomyslela: "Aký je chudý", ale to nikto nemohol vidieť. Po celý tú dobu Pápež nenamietal.¹)