Pozor na ducha Jezábel

2018-01-26

Jednota prichádza skrze komunikáciu, úprimnosť, harmóniu a zmierenie. Aby sme sa spojili s našimi bratmi a sestrami, musíme najskôr poznať silné a slabé stránky, ktoré existujú v nás, v našich modlitebných skupinách a v našich cirkvách. Ak by vznikli slabosti, modlitba a zmierenie môžu napraviť našu jednotu. Trvalá harmónia je cestou k prijímaniu Ducha Svätého.

Pozor na ducha Jezábel
Vassula Ryden
Úvod
Jedným z dôvodov, prečo Boh stvoril človeka, bolo dokázať Satanovi, že nielenže v Božej prirodzenosti bola túžba po zdieľaní Božej slávy, ale tiež, že je možné človeka pozdvihnúť z prachu zeme a zbožštit ho - "ako Najvyššieho". Tento tvor sa má pozdvihnúť z úbohej prirodzenosti pominuteľnej podstaty a má byť pozdvihnutý do vrcholných výšin božstva, má sa na božstve podieľať. Preto človek vo svojom obnovenom a posvätenom stave stojí dokonca nad chórmi anjelov. V pravoslávnej tradícii je Božia Matka nazývaná: "sladkosť anjelov" a "vyvýšená nad nebesia" a tiež "neporovnateľne vznešenejšia nad cherubmi, slávnejšia ako serafíni".

Ale náš odporca Satan proti nám bojuje od okamihu nášho stvorenia. Vo svojej žiarlivosti, pretože nás Boh stvoril ku Svojmu obrazu a zaľúbeniu, nikdy neprestal používať svoju slobodu, aby človeka pokúšal a nabádal ho k pádu.

V dnešnej dobe svet neverí v existenciu Satana ako zlého ducha či v akéhokoľvek iného zlého ducha, dokonca neverí ani v iné temné sily, ktoré zamorujú a sužujú Božie stvorenie. Prijať skutočnosť, že zlí duchovia skutočne existujú, už znamená vyhrať časť duchovného boja. Avšak Ježiš nás varoval, že v našej dobe je posledným úskokom Satana pôsobiť tak, aby ľudia neverili v existenciu Satana a miesta ako je peklo. V dnešnej dobe si veľa kresťanov vôbec nie je vedomých existencie zlých duchov ani v materiálnej rovine ani v duchovnom zmysle, či vplyvov, ktoré na nás môžu mať. Odmietnutím tejto skutočnosti tak dávame Satanovi a jeho padlým anjelom slobodu pohybu a konania bez toho, aby sme ich odhalili a bránili sa im. Satan nie je len nejaký druh zla, energie či predstava, ale skutočná inteligentná osobnosť. Okolo neho sú hordy iných zlých duchov, ktorí bojujú rovnakú bitku proti Božiemu Kráľovstvu. Keby sme ich mohli materiálno vidieť ľudským okom, zatmelo by slnko.

Vieme a skúsenosť to potvrdzuje, že zlým duchom nikdy nestačí len blúdiť v močiaroch a po pustatinách, ale stále hľadajú príležitosť, aby sa zabývali v ľudskom tele a duši. Obchádzajú a hľadajú prístup, aby sa zahniezdili v dušiach. Úplne zjavne na démonov nerobí žiaden dojem, keď sú vyháňaní bojazlivými a zženštilými osobami. Snáď preto nachádzame v praxi pravoslávnej cirkvi úkon doslovného odfúknutia démonov a ich opľuvania. Pri obrade krstu je krstená osoba požiadaná, aby trikrát fúkla a napľula na Satana. K tomu jeden pravoslávny kňaz dodáva: "Ako poľutovaniahodné je, že niektorí kňazi nepokračujú v tomto zvyku, pretože sa domnievajú, že je vulgárny a odporný! Ach, keby len vedeli, akú službu tým Satanovi preukazujú! Istotne má v obľube tak zdvorilé a jemné osoby a oceňuje ich spoluprácu ..."

Jeden grécko pravoslávny otec vyhlásil: "Pravoslávna cirkev má zjavne živú obavu zo skutočnosti diabla ako neviditeľné osobnosti, ktorá nielenže sa neprestáva zmocňovať duší a tiel ľudí, ale tiež prebýva v materiálnych veciach ako sú domy, isté miestnosti, vzduch a voda. Voda, do ktorej sa ponorí krstená osoba, je vždy vopred exorcisovaná, aby bola oslobodená od démonických síl. Napr. kňaz sa modlí k Bohu, aby "sa od nás vzdialili všetky neviditeľné prízraky zo vzduchu a nech sa žiadny démon temnoty nemôže ukrývať v tejto vode. Vrúcne Ťa prosíme, ó Pane, dovoľ, nech od toho, ktorý je práve krstený, odíde akýkoľvek zlý duch, ktorý prináša závadné a bludné myšlienky." Potom trikrát fúkne do vody vo tvare kríža a tiež vodu označí dlaňou, ktorú do vody trikrát ponorí. Pritom hovorí: "Nech sú znamením Tvojho prevzácneho Kríža porazené všetky nepriateľské mocnosti!"

Veľa kresťanov si vôbec neuvedomuje, že sami môžu hostiť jedného alebo viacerých démonov. Ani ich nenapadne, že ktorákoľvek telesná alebo duševná choroba, ktorou trpia, by mohla byť zapríčinená zlými duchmi, ktorí v človeku prebývajú. Mnohé emočné poruchy, neurózy, zrútenia, úzkosti, strachy, migrény, astmy, alergie a ďalšie psychosomatické choroby, veľmi často spôsobujú démoni, ktorí sa zabývali v duši a tele človeka. Ak niekomu v dnešnej dobe poviete takú vec, bude sa smiať predstave, že má takého démona alebo si bude jednoducho myslieť, že máte stredoveké, zastarané alebo podozrievavé myslenie. Ak sa takýmto démonom nezaoberáte a dokonca ho ignorujete, spôsobí ešte väčšiu škodu a tento váš postoj sa stane pozvánkou, aby vo vás tento zlý duch trvalo zostal.

V tomto článku sa zameriam najmä na jedného ducha, ktorý je veľmi bežný a nachádza sa najmä v cirkevných kruhoch, ale aj na úradoch, v rodinách a medzi priateľmi. Ak človek pozná jeho správanie, potom ho veľmi ľahko odhalí. Je to výsledok otvorenia zmyslov zlému duchu. Ide o správanie, ktoré pôsobí skrze osobu, aby ovládala manipulatívnou, dominantnou a zastrašovacou taktikou. Ak sa objaví v Cirkvi, pokúša sa zrušiť vanutie Ducha. Diabol nenávidí prorocké vanutie Boha, pretože prorocká služba vyžaduje pokánie a nekompromisne vykoreňuje zlo. Prorok vždy vystupuje proti Jezábel. Zároveň prorocké slová vždy prichádzajú s tvorivou mocou, ktorá činí nepriateľa bezmocného. To vychádza aj z faktu, že Jezábel chcela zničiť Eliáša. Duch Jezábel nenávidí nekompromisný prorocký hlas. V blízkosti proroka nemôže pôsobiť. Napriek tomu tu nebudem príliš hovoriť o kráľovnej Jezábel, manželke kráľa Achaba, od ktorej duch získal svoje meno, pretože si každý v Písme môže vyhľadať ich príbeh. Budem písať iba o jej duchu.

Osobnosť Jezábel riadia démonické myšlienky. Preto musí byť človek ochotný pozrieť sa neľútostne pravde do očí a musí mať dobrú vôľu dovoliť Bohu križovať svoje telo. Aby sa taká osoba trvalo oslobodila, musí sa telo a jeho návyky denne podriaďovať Duchu Svätému.

Ježiš varoval Cirkev v Tyatíre pred diabolským duchom nazývaným Jezábel (Zjavenie 2,20). Cieľom Jezábel je umlčať Božích prorokov, pretože keď tak koná, ničí svedectvo Ježiša, ktorým je duch proroctva (Zjavenie 19,10). Ak nasledujeme to, čo neprichádza od Boha, odvádza nás to od pravdy a od slov nášho Pána, ktoré sú nám dané k úžitku Jeho Cirkvi. Odborník v opičení sa po Bohu môže odlákať veľa verných od skutočného prorockého zjavenia, ktoré je nám dané z Božej milosti. Pretože duch Jezábel napodobňuje prorocké posvätenie v daroch, v povolaní a v moci, prorok sa stane terčom ducha Jezábel a tým bude tiež Cirkev, v ktorej sa prorok teší veľkej úcte. Prorocká Cirkev a jej vodcovia si musia uvedomiť, že ak sa vráti duch Eliáša, tak sa vráti aj jeho protivník - duch Jezábel.

V poslednej dobe nás Duch Svätý vedie k tomu, aby sme si viac ako inokedy boli vedomí tohto ducha a dáva nám spoznať jeho meno. V minulosti sa infiltroval do niektorých našich modlitebných skupín a spôsobil tam mnoho škôd, sklamania, hádok a konečne aj rozdelenia a zničenia. To sa stalo aj v asociáciách TLIG. Iste by sa mu podarilo preniknúť aj do dobrej práce koordinačného týmu a narušiť ju. Ale s milosťou nášho Pána sa nám vždy podarí ho rozpoznať a odstrániť ho z našich kruhov predtým, než spôsobí škodu. Mám pocit, že práve tak ako anjel oddeľoval pšenicu od pliev, je toto doba, kedy Pán čistí Svoje Pole.

Prosím, celý list, ktorý opisuje aspekty ducha Jezabel si prečítajte na nižšie uvedenom odkaze:
http://www.tlig.sk/spirituality/letters/jezebel.html