Niekoľko vysvetlení k porozumeniu dialógu medzi náboženstvami

2020-03-31

Medzi posolstvami z Medžugoria je posolstvo, v ktorom Panna Mária hovorí vizionárom, že z celej dediny je najzbožnejšia jedna moslimka, ktorá sa volá Pasha. Vizionári namietali: "Ale Pasha je moslimka!", ale Panna Mária dala najavo, že to nič nemení na jej výroku. Takéto oznámenie bolo prekvapivým odhalením Božieho pohľadu na danú problematiku pre všetkých, ktorí sledovali medžugorské posolstvá Panny Márie Mieru.

Panna Mária sa rozhodla, že nám vo svojom posolstve predloží istú skutočnosť. Pokúsme sa porozumieť prečo, z akého dôvodu nám Panna Mária odhalila túto pravdu? Nesnažila sa nás naučiť, že by sme nemali súdiť ľudí podľa toho, ako vyzerajú alebo podľa toho, čo sme sa o nich dopočuli, alebo podľa ich vyznania, a že keď to robíme, tak sa náš súd nezhoduje so súdom Božím, pretože On pozná každého človeka, aký naozaj je? Znamená to, že Boh súdi nespravodlivo? V žiadnom ohľade! Nepovedal Mojžišovi: "Zmilujem sa, nad kým sa chcem zmilovať, a zľutujem sa, nad kým sa chcem zľutovať." (Ex 33,19)? Nikdy by sme nemali zabúdať, že nám v Písme sv. Pavel radí v liste Rimanom (Rim 14,10): "Ale ty, prečo odsudzuješ svojho brata? Alebo ty, prečo opovrhuješ svojím bratom? Všetci sa totiž postavíme pred Boží súdny stolec." Pripomeňme si teda, čo je napísané v knihe Izaiáš 55,8-9, kde Boh hovorí: "Veď moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty," znie výrok Hospodina. "Lebo ako nebesá prevyšujú zem, tak prevyšujú moje cesty vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky." Boh nesúdi podľa náboženstva, ku ktorému sa človek hlási, ale podľa morálnych hodnôt a cností, ktoré človek vyznáva a praktizuje. Možno bolo srdce spomínanej ženy čisté a úprimné ako srdce dieťaťa? Možno milovala Boha a všetkých ľudí, bez toho, aby medzi nimi robila rozdiely? Dovoľte mi tiež pripomenúť, čo nám Ježiš hovorí v posolstvách TLIG: "Už skôr som povedal, že v Deň Súdu bude každý posudzovaný podľa miery lásky, ktorú mal, keď bol na zemi." (Posolstvo TLIG, 5. august 2000)

Samozrejme boli kresťania, ktorí pochybovali, ktorí sa pýtali, či je takéto posolstvo z Medžugoria pravé, či je to autentické posolstvo Panny Márie. Je to z toho istého dôvodu ako mnohokrát pred tým. Lebo keď je nám z Neba ponúkaný pohľad na to, ako vidí veci Boh, a tento pohľad je celkom odlišný od nášho, tak pre nás nie je ľahké opustiť našu pýchu a hlboko zakorenené predsudky voči blížnym. Radšej pochybujeme o tom, či by mohli Ježiš alebo Panna Mária niečo také povedať, než by sme ich posolstvo prijali, dôverovali im a verili Bohu, ktorý je spravodlivý.

Pozrime sa na ďalšie posolstvo Kráľovnej Pokoja, ktoré odovzdala v Medžugorie, keď vizionárom vysvetľovala, že Boh nerobí medzi ľuďmi rozdiely, že je to človek, kto tvorí rozdelenie. Práve toto má Panna Mária na mysli, keď "zdôrazňuje zlyhanie zbožných ľudí, predovšetkým v menších obciach, ako je napríklad Medžugorie, kde je rozdelenie medzi srbskými ortodoxnými a moslimami," ako hovorí vizionárka Mirjana Dragičevič Soldo. "Toto vzájomné oddeľovanie nie je dobré. Madona tiež zdôrazňuje, že je jeden Boh, a že ľudia svojím vlastným konaním spôsobili toto absolútne neprijateľné rozdelenie. Nikto nemôže mať úprimnú vieru, byť úprimným kresťanom, ak nerešpektuje tiež ostatné náboženstvá." (Daniel Maria Klimek, Medjugorje and the Supernatural: Science, Mysticism, and Extraordinary Religious Experience, Oxford University Press 2018, str. 41.)

Všetci na tejto planéte patríme Bohu a sme Božie deti. Ďalšie vizionárka, Vicka, raz vysvetľovala, akým spôsobom jej Panna Mária pomohla porozumieť podstate nášho života. Povedala: "Nič nie je náhoda. Všetko je plán Boží. Ešte predtým, než Boh stvoril tento svet, naplánoval stvorenie každého z nás. Panna Mária mi povedala, že Boh nás poznal menom ešte predtým, než stvoril svet. Každého z nás Boh dobre pozná a miluje už predtým, než ho vloží do materského lona. Presne vybral dobu, kedy sa narodíme, v ktorej krajine, v ktorej rodine, akého budeme pohlavia, aké budeme mať prednosti a aké slabosti. Všetko, čo sme a čo máme, je dar od Boha."

(https://www.medjugorje.com/medjugorje-today/medjugorje-headlines/tragedy-of-realization.html)

Panna Mária vizionárom v Medžugorie tiež hovorí: "Povedzte tomu kňazovi, povedzte každému, že ste to vy, kto ste na zemi rozdelení. Moslimovia, pravoslávni, rovnako tak i katolíci, ste si pred mojím Synom a mnou rovní. Všetci ste moje deti. Samozrejme je rozdiel medzi jednotlivými náboženstvami, ale ľudia sú si pred Bohom ROVNÍ ... Tí, ktorí nie sú katolíci, nie sú o nič menej stvorení na Boží obraz, a rovnako tak smerujú k tomu, aby sa jedného dňa vrátili do Otcovho Domu. "(The Final Harvest, Wayne Weible str. 85-86).

Podstatné je rozlišovať medzi týmito dvoma aspektmi. Kráľovná Mieru nám hovorí, že sú samozrejme medzi jednotlivými náboženstvami rozdiely, ale ľudia sú si pred Bohom rovní. Nesmieme nikdy spájať tieto dva aspekty: náboženské predpisy a ľudí. Uvádzam tu rozhovor otca Svetozara Kraljevića s vizionárkou Ivankou Ivanković z februára 1983 (Fr. Michael O'Carroll, Medjugorje: Facts, Documents, Theology, str. 254).

Kňaz: Je dôležité, aby ľudia, ktorí svoju vieru myslia vážne, nezávisle na tom, aké praktizujú vyznanie, necítili vzájomnú nevraživosť. Môžete k tomu niečo dodať, čo k tomu povedala Panna Mária?

Ivanka: Panna Mária povedala, že my, tu na zemi, máme rôzne náboženstvá, ale že jej Syn nás prijíma rovnako, nezávislo na našom vyznaní.

Kňaz: Znamená to, že všetci ľudia prídu do neba?

Ivanka: To záleží na tom, čo si zaslúžia.

Kňaz: Áno, ale mnohí z nich nikdy o Ježišovi nepočuli.

Ivanka: Ježiš vie všetko o každom. Ja nie. Panna Mária povedala niečo v tom zmysle, že základná myšlienka všetkých náboženstiev je v podstate podobná; ale mnoho ľudí sa kvôli náboženstvu vzájomne rozdeľuje a stávajú sa nepriateľmi.

Kňaz: Ďakujem ti, Ivanka, za rozhovor a tvoje svedectvo!

Teraz sme poznali, a je dôležité, aby sme to vedeli, že Boh o všetkom vie a že sa nič nedeje náhodou. Mali by sme Boha prestať pokúšať! U Boha neexistuje náhoda. Boh nás poznal už pred naším narodením. Vie presne, kto sme, ako sa o tom zmieňuje v posolstvách Pravého Života v Bohu: "Poznal som vás už pred tým, než ste sa narodili." Niekedy máme tendenciu brať túto vetu obrazne a vysvetľovať si ju inak, ale nemali by sme. Skutočne to znamená, že nás Boh poznal už pred naším narodením. "Ak v niektorom ohľade zmýšľate inak" vysvetľuje sv. Pavol, "aj to vám objasní Boh. Kráčajme zatiaľ tým istým smerom." (porov. Filipanom 3,15 - 16)

V Bazilike sv. Petra v Ríme je zbožne uchovávaná vzácna relikvia Katedry sv. Petra, staré drevené kreslo (sedes) z prvého storočia po Kristovi, ktoré rímsky senátor Pudens, ktorý sv. apoštolovi Petrovi ponúkol kreslo po tom, čo sa na základe stretnutí s ním obrátil, a sv. Petr zvyčajne sedel na tomto stolci, keď učil ľud počas svojho pobytu v Ríme, až do svojej mučeníckej smrti. Neskôr sa toto pápežské kreslo stalo symbolom pápežskej autority (Katedry) a bolo používané niekoľkými jeho nástupcami. Od roku 1653 je na príkaz Alexandra VII. tento vzácny stolec ozdobený bronzovými dopňkami, ktoré vytvoril Gian Lorenzo Bernini. Teraz je umiestnené hore, až úplne vzadu, v apside baziliky sv. Petra v Ríme.

Pán do mňa vložil, skrze Ducha Svätého, aj keď som sa narodila v gréckej pravoslávnej rodine a stále som pravoslávna, túžbu brániť Petrov Stolec. Je známe, že nám Duch prichádza na pomoc našej slabosti, a ja už som celkom iste nemohla byť slabšia, vo chvíli keď ma Pán zavolal. Rovnako tak som si nebola schopná ani predstaviť, že budem jedného dňa vybraná k tomu, aby som bola, potom, čo vypočujem volanie k jednote, poslaná k mnohým národom, aby som ich vyzvala k modlitbe, pokániu, zmiereniu, mieru a jednote.

Samozrejme, keď obhajujem pápeža a jeho úrad pred tými, čo sa ho zúrivo snaží odstrániť, ako teraz pápeža Františka, je na mňa nazerané niektorými ľuďmi z mojej pravoslávnej cirkvi ako na zradcu, ako na Judáša. Ale moje svedomie v jednote s Duchom Svätým ma uisťuje, že máme zostať verní existujúcemu pápežovi. A opäť, keď Ježiš nemal radosť, že kresťania odsudzujú pápeža, a dal mi pre nich posolstvo, tak tí, ktorí už mali negatívny postoj k tomuto pápežovi, neverili, že toto posolstvo je od Krista! Niektorí sa mi dokonca posmievali, nielen pre to, že som pravoslávna a pritom bránim Petrov Stolec a osobu pápeža, ale aj preto, že som paradoxne prenasledovaná práve ľuďmi, ktorí sú spojení s týmto Stolcom! Z toho, že bránim Petrov Stolec a pápeža, nič nemám, ale Duch Svätý ma nabáda, aby som tak robila. Avšak Boh si bol vždy vedomý, že k tomuto dôjde, a informoval ma o tomto prenasledovaní od samotného začiatku môjho povolania a práve odtiaľ pramení moja sila: vedomie, že Boh je na mojej strane, mi nedovoľuje, aby som mala strach. Nepochybujem ani sa nestrachujem, pretože On má všetko pod kontrolou!

Vzhľadom k Božiemu plánu, je okrem dátumu narodenia, dôležité aj meno, ktoré nesieme. Moje meno Vassiliki znamená dcéra kráľa alebo kráľovského pôvodu. Moje druhé meno, Paraskevi, má tiež symbolický význam: 'Pripravte cestu Pánovi'. Mimochodom to v gréčtine tiež znamená 'piatok', deň v týždni. Pripravujem cestu Pánovi s pomocou Ducha Svätého, ktorý hovorí, že Ježišov Návrat je za dverami, tým, že rozširujem Jeho posolstvá po svete a volám ľudí k pokániu a obráteniu. Volám ich k tomu, aby premenili svoj život v neustálu modlitbu. Volám Cirkvi ku zmiereniu a hovorím im, že toto sú posledné dni Božieho milosrdenstva a milosti. Mali by byť pripravení a modliť sa, mali by sa zmieriť, pretože sme na prahu dramatických udalostí, ktoré boli predpovedané!

Zdieľala som s vami duchovné skúsenosti, ktoré som urobila v čase, keď ku mne Boh Otec prvýkrát prišiel a hovoril so mnou. Keď hovoril, bolo to, akoby som Ho poznala! Ako by som sa s Ním stretla už predtým. A nielen to, Jeho prítomnosť spôsobila, že som sa cítila v bezpečí, bola som jednoducho doma. Nie, ako doma na zemi, ale v mojom domove v Nebi. Zrazu som začala vnímať svojho pozemského otca inak, stal sa pre mňa len obyčajným nástrojom, aby som sa mohla narodiť. Táto skúsenosť nebola len nejakým mojím pocitom, ale skutočným poznaním! Zrazu som vedela, a nemala som o tom žiadne pochybnosti, že Boh je môj pravý Otec a nikto iný, že som kosť z Jeho Kosti a telo z Jeho Tela. Preto sú Kristove slová, ktoré nás vyzývajú, aby sme nazývali svojho Stvoriteľa Oteckom, teda Abba, taká dôležitá a tak pravdivá! Ale sme vôbec niekedy schopní preniknúť do týchto slov a plne im porozumieť? V tých chvíľach som vedela, že skutočne patrím Bohu, že od Neho pochádzam, že som Jeho sejba a že Mu patrím.

A čo viac, Jeho jednoduchosť a otcovský spôsob, ktorým so mnou hovoril, bol uchvacujúci. Jeho neha bola tak prirodzená a dodávala mi takú útechu, Jeho prítomnosť ma napĺňala pocitom lásky a bezpečia. Tých pár minút, kedy so mnou hovoril, budú navždy uložené v mojej pamäti, pretože sú nezabudnuteľné. Jeho prítomnosť a spôsob, akým so mnou hovoril, vo mne vyvolali pocit, že nepočujem tón Jeho Hlasu prvýkrát, ale akoby som Ho počula už predtým! Bolo to tak dôverné, akoby som s Ním bola spriaznená. V tú chvíľu som cítila, že pokoj, bezpečie a sloboda, je to, čo by sme mali prežívať, keď s Ním hovoríme, bez strachu, s vedomím toho, že On je Ten, kto nás chápe, kto s radosťou načúva Svojmu dieťaťu. Na základe tejto nezaslúženej duchovnej skúsenosti s Bohom Otcom som si uvedomila, že s Ním chcem byť naveky, lebo som bez akýchkoľvek pochybností spoznala, že som Jeho a že On je môj pravý Otecko!

My všetci sme teda Jeho deti. On je nekonečná Láska. Miluje, ako mi povedal v posolstvách TLIG, každého rovnako, nezávisle od toho, kto alebo z akej krajiny je. Nie je proti nikomu zaujatý, nie je v Ňom ani náznak predpojatosti, ani náznak temnoty, pretože On je číre Svetlo. Tak prečo by sme potom my mali byť nepriateľskí voči ľuďom, ktorí prijali inú vieru ako kresťanstvo? Kto sme, aby sme súdili? Stali sme sa tak nadutými a tak sebaistými svojou vlastnou spravodlivosťou, že si myslíme, že udržiavaním odstupu od ostatných ľudí, ktorí praktizujú iné náboženstvo, robíme správnu vec a že sa tak páčime Bohu? Sv. Pavol nám v liste Rimanom pripomína (Rim 2,1): "Preto pre teba, ktorý súdiš, nie je ospravedlnenia, nech si ktokoľvek. Keď totiž súdiš blížneho, odsudzuješ sám seba: veď ty, ktorý súdiš, počínáš si rovnako."

Ak žijeme s predsudkami, tak potrebujeme uzdravenie. Duch Pána neustále a mocne otvára cestu a vedie nás ku zmiereniu a k pokoju so všetkými. To najdôležitejšie, čo po nás Ježiš chce, je, aby sme ukazovali, aká je Jeho láska tým, že budeme prijímať ostatných a pozerať sa na nich ako na deti Božie, že ich budeme milovať tak, ako ich miluje Boh. Práve toto zdôrazňuje Panna Mária v mnohých zo Svojich posolstiev vizionárom v Medžugorie, a tým učí nás všetkých.

Ježiš ma viedol na mojej misii krok za krokom, veľmi ohľaduplne. Pripraviť niekoho, ako som ja, sa rovná takmer zázraku, vychovať ma, ktorá som absolútne nepoznala Bibliu, čokoľvek týkajúce sa Cirkvi, s absolútnym nezáujmom o náboženstvo, bez akéhokoľvek náboženského vzdelania, osobu, ktorá sa nikdy nemodlila a nechodila do kostola, a žila rozmarný život. Jeho výučba, ktorá je božská, ma pomaly viedla k tomu, aby som sa stala tým, čím ma chcel mať, byť s Ním jedno. Často mi hovoril: "Dovoľ Mi, aby som ťa utváral, aby si bola tým, čím by som ťa chcel mať ..." (posolstvo TLIG, 30. september 1993). Chcel, aby som bola svedkom jednoty, alebo, ako hovoril: ikonou jednoty. Chce, aby každý bol ikonou jednoty.

Po niekoľko rokov ma Pán učil, aby som pochopila, že chce, aby som zhromaždila všetky cirkvi, aby sa zmierili a zbúrali bariéru nášho rozdelenia. Táto bariéra, ktorá stojí medzi nami, aby nás rozdeľovala, nie je nič iné ako sám Satan. Ale bola by som ja schopná zhromaždiť cirkvi, ako to Boh chcel? Áno, ale iba vtedy, keď Mu dovolím, aby ma viedol, keď Mu budem dôverovať a nebudem Jeho vedenie spochybňovať. A tak so spolupracovníkmi, ktorých mi poslal, 'robotníkmi na Jeho bohatej Vinici', ako ich nazval, pracujeme na jednote cirkví. Naším najväčším úspechom bolo, keď sa duchovní z 24 cirkevných denominácií zhromaždili na našej púti a slúžili omšu okolo jedného oltára! Bolo to asi 120 duchovných sprevádzaných 700 laikmi. Duch Pána počas našich pútí uchvacuje a plní srdcia duchovných túžbou po jednote, ukazuje nám, že to, čo nás zjednocuje, je oveľa väčšie ako to, čo nás rozdeľuje. Nie je to niečo, čo by im bolo vnútené, ale ich vlastné túžba zdieľať jeden Kalich a jesť z jedného Chleba. Možno je táto skutočnosť, žiť ako jedna Cirkev v rôznosti, víziou budúcnosti, ale my sme to zakúsili už teraz.

Pár rokov po tejto púti som bola poslaná vydávať svedectvo do Taiwanu. Arcibiskup Joseph Ti-Kang bol posolstvu Pravý Život v Bohu veľmi otvorený a prijal ma veľmi vrelo. Najskôr ma nechal hovoriť s jeho kňazmi o volaní Pána k jednote v rôznosti a ja som si pomyslela, že to bude veľmi jednoduché, pretože ma na to Ježiš pripravil mnohými posolstvami, ktorá mi s touto témou dal, proste som vedela, o čom mám hovoriť. Ale potom po obede mi arcibiskup zavolal, aby mi povedal, že pozval okolo 20 predstaviteľov iných vyznaní a že by bol rád, aby som k nim prehovorila o medzináboženskom dialógu. Zaskočilo ma to, pretože som nikdy predtým nehovorila k toľkým ľuďom rôzneho vierovyznania. Absolútne nepripravená som sa sťažovala Ježišovi, že by ma nemal prekvapovať takými šokmi, povedala som: 'que sera sera ...' Stretnutie prebehlo veľmi dobre, úplne hladko, a zjavne sa dotklo ich sŕdc. Jeden moslim plakal, pretože skrze slová, ktoré počul, pocítil, ako je veľmi milovaný a že je dokonca prijatý a pochopený ľuďmi, ktorí nevyznávajú jeho náboženstvo.

Takže to bol úplne prvý počin, ktorým ma Ježiš vtiahol do medzináboženského dialógu. Ponáral ma do tejto problematiky pomaly, neskôr som sa na mojej ceste do Dháky stretla s imámom a s predstaveným budhistickej komunity, ktorí prišli na moje zhromaždenie. Boli pozvaní medzi kresťanov. Keď predstavený budhistov v Dháke zistil, že je na zhromaždení prítomný aj jeden z jeho mníchov, tak ho pokarhal, že mu o tom nepovedal, aby sa mohol tiež zúčastniť. Avšak budhistický predstavený poslal správu, že by sa so mnou chcel stretnúť a ja som jeho pozvanie prijala. A tak som objavila ctihodného Mahathera Suddhanandu, ktorý nedávno odišiel na večnosť, nech dá Boh pokoj jeho duši a zhliadne na dielo, ktoré vykonal. Vychovával siroty, ktorým vybudoval školu a ďalej im pomáhal dostať sa na univerzity. Bol im milujúcim otcom, a preto Pravý Život v Bohu ponúkol Jeho ctihodnosti svoju pomoc z našej nadácie Beth Myriam. Odvtedy ma Ctihodný Suddhananda niekoľkokrát pozval, aby mi udelil cenu "Peace Gold Award Medals" za prácu pre pokoj a zmierenie vo svete. Mojich príhovorov v jeho kláštore sa zúčastnili budhistickí mnísi, hinduisti a moslimovia, rovnako ako kresťania. Jeden profesor, moslim, ktorý sa prvýkrát zúčastnil mojej prednášky, bol tak oslovený mojou kázňou, že ma nasledujúci deň pozval, aby som hovorila k jeho študentom na moslimské univerzite. Rovnako tak za mnou prišli hinduisti a požiadali ma, aby som prednášala študentom na ich univerzite.

Kým stále pokračovala vojna v Sýrii, mesto Homs bolo totálne zničené, mesto Aleppo bolo napadnuté, ja som bola pozvaná televíziou Télé Lumiere, aby som prišla do týchto miest a poskytla niekoľko rozhovorov s Leou, moderátorkou Télé Lumiere. Vôbec som nepochybovala, či mám alebo nemám odcestovať do miest, kde stále prebiehal vojnový konflikt. Ak ma tam Kristus posiela, pôjdem. Začala som v Bejrúte. Televízia Télé Lumiere pripravila medzináboženský dialóg, ktorého som sa mala zúčastniť ja, imámovia a drúzkí, šíitskí a sunnitskí šejkovia, ako predstavitelia islamského náboženstva, a niekoľko metropolitov a biskupov. Prirodzene, pretože libanonské obyvateľstvo sa skladá z moslimov a kresťanov, ktorí žijú vo vzájomnej tolerancii. Téma týchto rozhovorov bolo "Ako žiť vo vzájomnom pokoji" a posolstvo Pravý Život v Bohu, ktoré Boh posiela celému svetu.

Bola som sprevádzaná otcom Rolfom Schonenbergom, ktorý sa mi však zveril, že sa nikdy nezúčastnil medzináboženského dialógu, ale že nemá žiadnu pochybnosť o svojej účasti, pretože dôveruje Panne Márii, ktorá ho vedie, a pretože sa opiera o Ducha Svätého, ktorý mu pomôže, aby prehovoril správne. Prvá konferencia v Télé Lumiere prebiehala až nadprirodzene dobre. Medzi prítomnými boli biskupi, šejkovia zo všetkých troch moslimských prúdov (drúzovia, sunniti a šiiti). Po skončení tejto konferencie sa ma šiitský šejk Mohamed Ali el Haj opýtal, či by som mohla hovoriť nasledujúci deň k jeho ľuďom, ale pretože to bol deň môjho odchodu, tak sa toto stretnutie nemohlo uskutočniť. Ale tento šejk zorganizoval v Bejrúte zhromaždenie pre moslimov a kresťanov, na ktorom som bola hlavný rečník.

Ďalej nás program tejto medzináboženskej misie viedol z Bejrútu do Sýrie, cestovali sme autom cez Damašek, kde bolo stretnutie v tamojšom kostole. Odtiaľ sme cestovali do Homse, kde sa dvaja statoční kňazi starajú o naše domy Beth Myriam, medzi ruinami poskytujú pomoc potrebným. Odtiaľ sme potom cestovali osem hodín autom na sever do Aleppa po veľmi nebezpečnej ceste s ostreľovačmi na okolitých pahorkoch. Po príchode do Aleppa som bola pozvaná na rozhovory s niekoľkými šejkmi a biskupmi, ktorí ma prijali s radosťou a láskou. Niektoré rozhovory prebiehali v kostoloch, iné na rôznych posvätných miestach. Občas som kontemplovala spôsob, akým ma Pán vedie. Bez toho aby som musela sama vyhľadávať príležitosť k medzináboženskému dialógu, tieto príležitosti prichádzali až ku mne. Bolo to, akoby som bola týmito príležitosťami priamo priťahovaná!

Keď som sa zo Sýrie vrátila domov, tak som jedného dňa bola v pokušení trochu pochybovať a pýtala som sa sama seba, či niečo také Pán skutočne chcel. Nikdy mi neodmietol ukázať, keď som úprimná, či konám Jeho Vôľu alebo nie. Krátko po svojom príchode domov som zistila, že pápež František navštívil mešitu a s veľkým rešpektom objal imáma. Bol obklopený imámmi. To mi tiež pripomenulo chvíľu, keď sv. pápež Ján Pavol II. navštívil mešitu a tiež sa stretol s moslimami. Takže tieto medzináboženské stretnutia neboli vôbec náhodou.

Mnohí ľudia stále nerozumejú jednote v rôznosti a jej dôležitosti - a ešte menej, keď počujú, že som priťahovaná medzináboženským dialógom. Ani nie sú schopní jasne vidieť pápežovu iniciatívu viesť medzináboženský dialóg a veľmi často ho chápu zle. Nerozumia tomu, že pápež, ktorý je zbožný a verný Bohu, iba uskutočňuje iniciatívu Ducha Svätého.

Duch Svätý dáva impulzy vedúce k mieru a jednote medzi všetkými národmi. Pápež nám ukazuje hlbokú pokoru a odvahu plniť vôľu Ducha Svätého, aj keď vie, že budú ľudia, ktorí mu nebudú rozumieť a že bude nemilosrdne napádaný. Mnohé hlasy stále ohovárajú pápeža a tvrdia, že sa snaží ustanoviť nový svetový poriadok a jedno svetové náboženstvo. Zakaždým, keď pápež objíme moslima, je obvinený a prenasledovaný so slovami: "Pozrite, on zradil Ježiša - predal Ježiša za pár grajciarov - je to antikrist!"

Ľudia nerozumia tomu, že nás Pán Ježiš a Panna Mária v týchto dňoch volajú k pokoju a jednote - nechápu to - nenačúvajú slovám Panny Márie v Medžugorie - čo Ona sama povedala o moslimoch. Ignorujú slová: "A na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle" úplne rovnako, ako keď židia neporozumeli Ježišovu uzdravenie v sobotu, keď uzdravený muž vstal a vzal svoje lôžko. Namietali: "Ako si môže dovoliť pracovať v sobotu?" Nechápali to ... Ani nerozumeli tomu, že Boh stvoril sobotu pre človeka a nie človeka pre sobotu.

Môj vzťah k nekresťanom je rešpekt, bratská láska a predovšetkým: odovzdávanie Ježišovej lásky. Bola som vychovaná v Egypte, krajine plnej moslimov, dobrých moslimov. Naši susedia v Heliopolis boli moslimovia a boli to dobrí ľudia. Moji rodičia s nimi mali pekný vzťah a dobre s nimi vychádzali.

Sv. Matka Tereza z Kalkaty pracovala s hinduistami. Milovala ich ako svoje vlastné deti. Svedčila o Ježišovom láske tým, že ich milovala, pomáhala im, objímala ich v Ježišovom Mene. Nikdy nemala žiadne predsudky a nikdy nerobila žiadne rozdiely medzi kresťanmi a hinduistami, všetkým preukazovala rovnakú lásku a ochotu. Nikdy ich nenútila zmeniť ich náboženstvo, ale nechávala im slobodu voliť. Svojím životom zjavovala, kto je skutočne Ježiš, a práve preto je svätá. Pretože náš Spasiteľ sa narodil a zomrel nielen pre nás, kresťanov, ale pre všetkých, ktorých stvoril. Prišiel, aby nás vykúpil všetkých. Nezjavil Svoju lásku iba židom, ale tiež pohanom. Jeho láska patrí celému Jeho stvoreniu.

Mali by sme si uvedomiť dve veci: Boh vie, akí v skutočnosti sme. A za druhé: nemali by sme zabudnúť, že sme poslovia pokoja a jednoty pre Krista, ktorý koná skrze nás.

Vassula

Duch Svätý rád tvorí jednotu z prekrásnej
a harmonickej rôznosti.




Boh je s tými, ktorí hľadajú pokoj.
Z neba žehná každý krok, ktorý je na tejto ceste uskutočnený.