Zdieľanie Kríža

7. apríl 1987

(Mala som pocit, akoby ma celé posolstvo utláčalo a že som sama s Božím Slovom, ktoré je pre mňa príliš ťažkým bremenom. neviem, ako sa z toho dostať, neviem, čo robiť! Cítila som sa neopísateľne bezmocná a sama, sama s týmto bremenom.)

Vassula, vari ťa niekedy opustím? som Boh; opri sa o Mňa, dôveruj Mi

Mala by som, áno, ale sú chvíle, keď ma to presahuje. Nemôžem si pomôcť. Cítim sa zodpovedná.

Moje dieťa, maj trpezlivosť, dôveruj Mi, poď ku Mne, poteším ťa

Otče, milujem Ťa viac, ako je možné povedať slovami.

(Cítila som, že príde, aby ma potešil.)

milujem ťa, dcéra;

dám ti pocítiť Svoje utrpenie; až sa priblíži Moje Ukrižovanie, prídem k tebe a nechám ti Svoje klince a Svoju tŕňovú korunu; dám ti Svoj Kríž; milovaná, zdieľaj Moje utrpenie tvoja duša pocíti úzkosti, ktoré som mal, tvoje ruky a tvoje nohy pocítia kruté bolesti, ktoré som pociťoval Vassula, milujem ťa; pretože si Moja nevesta, prajem si deliť sa s tebou o všetko, čo mám, ver Mi, budeš so Mnou Vassula, nemaj strach, lebo Ja, Ježiš, som s tebou;

poď, postupne pochopíš, ako pôsobím; prijmi Môj pokoj, milovaná; pripravil som pre teba miesto

8. apríl 1987

(Dnes musím urobiť zopár vecí, ale nemohla by som odolať písaniu s Bohom, tak som rýchle poprosila Ježiša:)

Jedno slovo, Ježišu, len jedno slovo!

jedno slovo, Vassula? LÁSKA

Milujem Ťa.

(Pod "jedným slovom" som mala na mysli krátku vetu a tak ....)