Nakresli Môj znak

9. apríl 1987

(Počas svojho pobytu vo Švajčiarsku som sa pýtala sama seba, kde bude raz môj domov. Stále sme ešte hľadali tu a tam ...)

vnímaj Moju prítomnosť;

(Uvidela som Ježiša, ktorý mi ukazoval Svoje Srdce.)

tam je tvoj domov ... uprostred Môjho Srdca Moja dcéra, oslavuj Ma tým, že pre Mňa získavaš duše;

(Moja sestra sa po prvý krát dozvedela o tomto Posolstve. Čítala posledných päť kópií. Pod vplyvom toho sa zmierila v rodinnom spore, ktorý trval osem rokov, s našou prvou sesternicou. Opäť sú dobrými priateľmi. Ja som nikdy som nevyslovila slovo. Potom odišla, na Rodos, kde žije.

Prvú noc rozprávala so svojím manželom, ktorý bol viac šokovaný, než ona. Ešte v ten večer si spolu prečítali 5. a 6. zošit. Potom šli spať. Ale on nemohol. Začal sa modliť a prosil Boha, aby mu odpustil hriechy. Potom sa stal zázrak. Boh mu dal to isté videnie ako mne. To videnie z prekrásnej záhrady a to 'slnko' celé okrúhle, strážené miliónmi anjelov. Boh mu dal preniknúť, tak ako mne, do vnútra toho okrúhleho svetla, a keď cítil Božiu prítomnosť tak blízko, začal sa triasť a plakať. Zobudil moju sestru a povedal jej to. Bola ohromená. Nemohli sa dočkať, kým mi nasledujúceho rána o tom nepovedali.

- Potom, keď som si kúpila knihu Enocha, ktorú som vždy chcela, skôr, ako som začala čítať, otvorila som ju náhodne na strane 102. Presne ako to, a čo čítam? Enoch mal to isté videnie ako som ja mala, jasné okrúhle Svetlo, strážené tisíckami anjelov.¹ Bolo toho príliš veľa, aby to bolo náhodou; pretože toto videnie som mala v Bangladéši 26. marca. Potom 11. apríla, keď som bola v Paríži, pri hľadaní kníh v knižnici som narazila na knihu s názvom Metanoia, a čo ma zaujalo, bol jej obal. Obraz na obale bola presne moja vízia, Enochova a môjho švagra. Okrúhle svetlo s anjelmi, ktoré ho strážili. Potom, keď moja sestra odišla, znova som písala a nechala Boha používať moju ruku. Boh dalo potom Stratovi² písomné posolstvo.)

milujem Svojich baránkov; zjednoť Moje baránky; kto číta Moje Posolstvá, bude jesť Môj Chlieb tí, ktorí dostanú odo Mňa znamenie, patria k tým, ktorých chcem osvietiť Svojou milosťou³ nakresli Môj znak;

ichthis⁴

Vassula, začni zosumarizovanie vedenia a znovu zapíš Moje Posolstvo; budem ťa viesť a osvietim ťa všetko, čo sa opakovalo, bolo pre tvoju výchovu; ty si to potrebovala

Moje Posolstvo sa má volať Pokoj a Láska;⁵

(Je to strašné: som príliš realistická, príliš skeptická. Nemôžem si pomôcť, dnes mám opäť pochybnosť. Prečo, prečo oni veria tak úplne a stále, kým ja som taká nestála? Ja, ktorá viem veľmi dobre, že nemám svoju ruku pod kontrolou a že nad ňou strácam všetku moc, keď si ju Boh 'vezme'. Môže mi vziať tužku z ruky a môže ju viesť tak, že sa jej sotva dotýka! To sa stáva mne, On mi dal toľko dôkazov, a pozrite, stále vlny pochybnosti. A potom, veľakrát si myslím, že by som mohla všetkých privádzať do omylu! V tomto vedení je toľko dôkazov, že ich nemôžem spočítať. A ani nie sú zverejnené ...)

milovaná! som Jahve, daj Mi svoje slabosti a dovoľ Mi zničiť ich Svojou Silou;

(Akú veľkú trpezlivosť musí mať Boh so mnou, aby ma znášal ... Myslím, že sama som hlavnou príčinou svojich pochybností. Pretože sa poznám, porovnávam sa s tými, ktorí dostali nadprirodzený prístup k Bohu a obdržali Posolstvá, akí sú oni dobrí a nábožní. To je to, čo ma ubíja, je to ako porovnávanie noci a dňa. Napriek tomu všetkému pripúšťam aspoň jedno pozitívum: vrúcnejšie milujem Boha a nikto mi nemôže povedať, že toto je výplod mojej fantázie. Alebo, ako mi povedal jeden kňaz, že to môže niekomu do hlavy nasadiť diabol! Keby som mala brať vážne všetko, čo počujem, musela by som sa zrútiť. Dnes mi hovorila jedna pani (ktorá len začala študovať Freuda), že to všetko by mohlo byť v mojom podvedomí: komplex lásky k Bohu! Milovať Boha podľa toho znamená duševnú chorobu! Jej teória alebo Freudova sa ma vôbec netýkajú. Boh ma už varoval pred týmito teóriami, ktorými budem obťažovaná. A naviac, Freuda nemám zrovna v láske. Bol to ateista a pre neho sme len hmota! Aj Jung ho opustil!)

Moje dieťa, ľudia vždy uvažovali ľudským spôsobomsom Boh plný Milosrdenstva a Lásky, ale tak málo pochopený;

Ale Pane, vybral si 'nie dobrého', to mi prináša pochybnosti.

si taktiež Moja dcéra! milujem aj najúbohejších z vás;

10. apríl 1987

spomeň si, Moje Ukrižovanie trvalo hodiny; trpel som veľa hodín; všetka Moja Krv vytiekla; milujem ťa; poď a poteš Ma svojou láskou;

(Ježiš sa cítil smutný a túžil byť potešený. Neustále mi v týchto dňoch pripomínal Svoje Ukrižovanie a dával obrazy. Niekedy som cítila Jeho Prítomnosť tak silno, že som mala dojem, že sa Ho skutočne dotýkam, ba dokonca cítim závan vzduchu zakaždým, keď sa pohol!)