Otec Ion Bria, profesor pravoslávnej teológie

Profesor pravoslávnej teológie, bývalý riaditeľ Unit One, sekcia pre jednotu a obnovu vo Svetovej rade cirkví v Ženeve, píše o knihe "Fire of Love" (Oheň Lásky). Je to zbierka s posolstvami Pravého Života v Bohu o Duchu Svätom.

V spoločenstve Božieho ľudu je oddanosť voči Kristovi základom a jadrom života a služby všetkých veriacich, kňazov, učiteľov a biskupov. Niektorí sú povolaní k učeníctvu, v ktorom má ich osobná identita a vernosť Kristovi prvoradý význam, alebo k osobitnému povolaniu, ktoré môže predstavovať zintenzívnenie blízkej známosti so Zmŕtvychvstalým Kristom. V tejto intímnej blízkosti a bohatého dialógu je verný učeník zaviazaný slávnostnými sľubmi odrážať túto jedinečnú radosť. Nie je poslaný, aby odhalil nové zjavenie, ale aby znovu-vyslovil a znovu-napísal to, čo už bolo odhalené a zjavené; „Považujem za nevyhnutné písať a apelovať na vás, aby ste bojovali za vieru, ktorá bola raz navždy zverená svätým." (Júda 3).

Oheň Lásky je príbeh napísaný pripomienkou Pripomienky. V tejto etape histórie a na tomto konkrétnom mieste a situácii je meno pripomienky Vassula. Jej analýza je realistická. Tvárou v tvár dnešnej ľudskej nevere, neposlušnosti voči Cirkvi, falošnému proroctvu, hovoriacemu "jazykom sveta", nie je čas na samoľúbosť a na nedostatok disciplíny. Kristus chce disciplinované spoločenstvo s disciplinovanou vernosťou voči Bohu. Tam, kde existuje viera, Boh pôsobí skrze slabých a bezmocných, ale tam, kde niet pokánia a viery, slabosť je slabosť. Čas nalieha, pretože votrelci a "obchodníci" Krista zväčšujú nevedomosť o Bohu, narúšajú a maria Božiu milosť a odmietajú nášho jediného Majstra a Pána, Ježiša Krista (Júda 4). Hovoria: Kristus vstal z mŕtvych, človek vychádza za hranice odsúdenia tohto sveta. Človek sa stáva svedkom nového sveta, ktorý neprejde. Tento úvod nemá v úmysle kanonizovať obsah a metódu Vassuliných Duchovných Rozhovorov, ani ju posúdiť ako šikovného spisovateľa v rôznych štýloch: doxologickom, sentimentálnom, poetickom, kajúcnom. Skôr je vidieť, ako dve ruky Božie, Syn a Duch, (sv. Irenej okolo 130-2) berú učeníka a robia skrze neho mocné skutky.

Ježiš Kristus nás učil Božie slovo, pretože sám je živým Logosom Božím. Keď Židia vyčítali Ježišovi to, že sám sa neučil, odpovedal: "Moje učenie nie je odo Mňa: pochádza od Toho, ktorý Ma poslal; a ak je niekto pripravený konať Jeho Vôľu, bude vedieť, či Moje učenie je od Boha" (Ján 7,16). Ježiš trval na obsahu lásky: "Ak Ma niekto miluje, bude zachovávať Moje Slovo... Tí, ktorí Ma nemilujú, nezachovávajú Moje Slová. A Moje Slovo nie je Moje vlastné: je to Slovo Toho, ktorý Ma poslal." (Jn 14,23-24). A Dobrá Zvesť má určitú objektívnosť. On sa odvoláva na "Moje prikázania", na to, čo je napísané v Knihe Žalmov (Lukáš 20,42), v Zákone Mojžišovom, u Prorokov (Lk 24,44). Ježiš neostal na púšti, ale vysvetľoval pasáže z Písiem v chráme a pri stretnutiach na ceste (Lk 24,27-32). Je to presne podľa Jeho učenia, keď utvoril kruh učeníkov: "Pretože On ich učil s mocou a nie ako zákonníci" (Mt 7,29). Celý Jeho život a služba sú v "zhode" s oikonómiou Boha Spásy. On bol pohltený záležitosťami Svojho Otca (Lk 2,49). Prešiel okolo Svätej Zeme, ale nakoniec sa vrátil do Jeruzalema, kde sa Jeho Ukrižovanie stalo Jeho oslávením.

Zmŕtvychvstalý Kristus je teraz aktívny v Duchu, ako sa stáva jasným v deň Turíc. Potrebuje Ducha, aby s nami komunikoval, preto nám prikazuje: "Nepotláčajte Môjho ducha". Duch je Pravda, ktorý "vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal" (Jn 14,26). Duch je Jeho vedok, "ďalší svedok" (Jn 5,6), pretože On nebude hovoriť akoby od Seba, ale bude hovoriť len to, čo sa dozvedel, a naučí vás o budúcich veciach."(Jn 16,13) ). Ale Duch je sloboda, ako vietor, ktorý veje, kam sa mu zapáči. Tam, kde sú falošní učitelia a učenie, Duch opakuje striktne to, čo povedal Ježiš. Tam, kde sú verní učeníci, Duch zjavuje skryté klenoty Božej múdrosti. Duch v nás zavŕši dokonalú lásku Zmŕtvychvstalého Krista. "Nehovorte, že všetko, čo som vám mal povedať, bolo povedané; prečo ma obmedzujete ako seba? " Ježiš udeľuje dary, schopnosti, služby, skrze Ducha Svätého. Duch Svätý, ktorý je všade prítomný a napĺňa všetko, vychádza, aby dosiahol celý svet.

"Lebo aj vy budete Mojimi svedkami." Tu je úloha pripomienok Pripomienky a svedkov Svedka, ktorí nie sú vybraní a menovaní do úradu, ale sú požehnaní a pomazaní, aby svedčili o tom, že Kristus vstal zmŕtvych! "Mám slobodu posielať vám nové znamenia a nové zázraky". Ich kvalitou je dokonalá láska a vernosť, a keď je to nevyhnutné, Ježiš Kristus ich žiada, aby znovu zapísali Jeho posolstvo. Aká lekcia o "scholastickom" charaktere kresťanstva! Evanjelium sa neukladá cisárskym dekrétom, výnosom Magistéria, rozhodnutiami koncilu, intelektuálnym útlakom alebo kultúrnym konformizmom. Kresťan je scholastik pohltený v kolokviu majstra-učeníka a milostivej vzájomnej komunikácii. To by sa dalo zmeniť na obrátenie, obnovu mysle a srdca. Scholastici potom povedia: "Sľubujem, že Ti zostanem verný; toto je môj slávnostný sľub; pomôž mi dodržať tento sľub naveky a navždy." Učeník Majstra zostáva študentom, žiakom.

Oheň Lásky vyslovuje ťažké slovo a varovanie pre ekumenické kresťanstvo. Symbol "troch železných tyčí" je pravdivý a zodpovedá "rigidite" cirkví skamenených v spánku a letargii rozdelenia. Toto je tiež otázka záväzku voči Kristovi. Kristus vo svojom Posolstve žiada o urgentné "odškodnenie", prinajmenšom aby slávili Veľkú noc v jeden spoločný dátum. Iba oheň Ducha môže roztaviť a ohnúť imobilné tyče. Ak nie, Ježiš odmietne kresťanov ako "hnilé drevo". Vo veku, keď si toľko sektárskych a fundamentalistických skupín udržiava všetku našu pozornosť a nenechávajú čas na pripomenutie si Boha, nemôžu byť kresťania úplne hluchí k presviedčaniu a radám Vassuly, pokiaľ ide o nové znaky jednoty, tu a teraz. V tomto Posolstve je niečo univerzálne, pripomínajúce, že "vy všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi" (Gal 3,28).

Tradícia nestanovuje žiadne obmedzenia týkajúce sa materiálu a média, ktoré sa má použiť pri komunikácii evanjeliového posolstva, vyžaduje iba to, aby bolo primerané. Historická prax si zachováva striktný počet služieb: pastierov, kňazov, učiteľov, teológov a biskupov. Mohli by sme interpretovať Tradíciu ako niečo, čo sa týka iných druhov komunikácie, napr. výnimočné charizmatické pripomenutia? Poskytuje dostatočný dôvod na čo najúplnejší pohľad na tých, ktorí sú nositeľmi Kristovej vízie a komunikujú písanými slovami, prijatými zhora? Cirkev potom musí uznať dary veriacich, rozvíjať ich a integrovať ich do života celého Tela. Rozoznávať ich, niektorých obmedzovať a iných povzbudzovať.

Autor Ohňa Lásky vlastní viditeľné svedectvo jej skúsenosti prostredníctvom jej rúk. Úloha hlasu a ruky Pripomienky nie je mechanická. Musí sa vyrovnať so svojou ľudskou prirodzenosťou, silnými stránkami, zlyhaniami a slabosťami. Potrebuje prichádzať pred Boha v pokání a modlitbe. Musí byť podporovaná spoločenstvom veriacich a svätých. Jej neoblomnosť hovoriť "Kristus vstal zmŕtvych" ako nepretržitá modlitba môže mnohých iritovať. Je pod skúmavým pohľadom tých, ktorí spochybňujú objektivitu a históriu jej videní, zjavenia a proroctiev. Jej sila ukazuje ponad ňu na Krista. Musí si byť vedomá, že podstupuje veľké riziko, pretože jej autorita je predmetom autority, sama sa nachádza pod súdom a korekciou Boha. Zmŕtvychvstalý Kristus, podobne ako vdova, ju stále obťažuje (Lk 18,5). Jej dostupnosť ako neskoro prichádzajúceho je už milosťou, ktorá umožňuje Pánovi pretvárať a používať ju: "Preto som trikrát prosil Pána, aby sa odo mňa vzdialil. Ale on mi povedal: "Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti." Preto sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. Preto mám záľubu v slabostiach, v hanobení, v núdzi, v súženiach, v prenasledovaniach a v úzkostiach pre Krista. Lebo keď som slabý, vtedy som silný." (2Kor 12,8-10).