Nihil Obstat a Imprimatur

Dnes, 13. 5. 2017, chcem predložiť súčasný postoj katolíckej cirkvi k prorockým zjaveniam, ktoré od Boha prijíma Vassula Ryden a ktoré sú obsiahnuté v knihe Pravý Život v Bohu. Tento súčasný postoj je zhrnutý v nasledujúcich piatich bodoch:

1. Prorocké zjavenia TLIG majú Imprimatur a Nihil obstat Magistéria (Učiteľského úradu Cirkvi), tzn. oficiálne cirkevné schválenie.
2. Cirkevné Imprimatur a Nihil obstat sú verejným výkonom Magistéria.
3. Cirkev od veriacich požaduje "vnútorne priľnúť náboženskou poslušnosťou"¹ k Magistériu, ktoré vykonávajú najmä biskupi učiaci v jednote s pápežom.
4. Biskupi, ktorí sú v učení zjednotení s pápežom a vykonávajú Magisterium,² udelili prorockým zjaveniam TLIG schválenia (Nihil obstat a Imprimatur, 28. 11. 2005), ktoré dodnes zostávajú v platnosti.
5. Na základe udelenia Imprimatur a Nihil obstat Magistériom prorockým zjaveniam TLIG sa kresťanom zakazuje stať sa ich sudcami a verejne ich odsuzovať.³ Naopak, keďže všetci kresťania majú "súhlasiť s úsudkom svojho biskupa, týkajúceho sa viery a mravov", a "priľnúť k tomuto rozhodnutiu" a k Magistériu "s náboženským súhlasom mysle",⁴ preto Imprimatur a Nihil obstat udelené Magistériom prorockým zjaveniam TLIG vyžadujú od veriacich náboženský súhlas.

Podrobnejšie sa o týchto piatich bodoch dočítate ďalej v texte.

1) Prorocké zjavenia TLIG majú Imprimatur a Nihil obstat Magistéria, tzn. oficiálne cirkevné schválenia.

Pretože Magistérium má povinnosť "uchrániť Boží ľud pred úchylkami a ústupkami a zaručiť mu objektívnu možnosť vyznávať bez omylu rýdzu vieru",⁵ skúma knihy, najmä diela pojednávajúce o viere a mravoch, a vyhlasuje, či neobsahujú náučné chyby.

19. marca 1975 vydala Kongregácia pre náuku viery normy pre pastierov Cirkvi, ktorí majú byť bdelí pri zverejňovaní materiálov týkajúcich sa viery a mravov, ktoré by mali byť predložené k cirkevnému "schváleniu". Toto poverenie bolo znovu zopakované v Kódexe kánonického práva z roku 1983, kán. 823. Toto schválenie sa uskutočňuje cez proces, ktorý začína tým, že autor predloží rukopis poverenej osobe (tzv. censor librorum, alebo deputatus), ktorá je určená biskupom, alebo inou cirkevnou autoritou, aby vykonala šetrenie. Ak censor nenájde v diele náukovú chybu, udelí Nihil obstat ("nič nebráni" jej vytlačeniu), ktoré to potvrdzuje. V prípade, že biskup udelí Imprimatur ("nech je vytlačené"), potom táto cirkevná pečať dáva súhlas, aby dané dielo bolo "ponúkané a predávané"⁷ v kostoloch, a vyhlásenie o "právnej a mravnej záruke pre autorov, vydavateľov a čitateľov",⁸ že dielo "neobsahuje nič, čo by bolo v rozpore s autentickým cirkevným učením vo veciach viery a mravov" a "že všetky príslušné predpisy kánonického práva boli splnené."⁹

28. novembra 2005 Jeho Excelencia biskup Felix Toppo, S.J., D.D., udelil spisom TLIG Nihil obstat. V ten istý deň Jeho Excelencia arcibiskup Ramon C. Argüelles, STL., D.D., udelil zjaveniam TLIG Imprimatur.

A čo viac, 24. novembra 2005 biskup Felix Toppo napísal sprievodný list, v ktorom zdôraznil nadprirodzenú povahu zjavení TLIG:

"Prečítal som všetky knihy PRAVÝ ŽIVOT V BOHU a rozjímal nad ich obsahom. Úprimne verím, že knihy obsahujú božský dialóg Najsvätejšej Trojice, Panny Márie a anjelov s ľudstvom skrze Vassulu Ryden. Nenašiel som nič závadné ani nič, čo by bolo v rozpore s autentickou cirkevnou autoritou v otázkach viery a mravov. Čítanie týchto kníh a rozjímanie nad ich obsahom sú všetkým k duchovnému prospechu. Odporúčam tieto knihy každému kresťanovi."

30. septembra 2004 arcibiskup Lipy Ramon C. Argüelles, STL, D.D., ktorý prorockým zjavením TLIG udelil Imprimatur Magistéria, napísal nasledujúci list ďalej dosvedčujúci nadprirodzený ráz prorockých zjavení TLIG:¹⁰

"Kardinál Joseph Ratzinger preukázal Kristovi podobnú otvorenosť, keď sa ujal preskúmania prípadu Vassuly Ryden. Prostredníctvom P. Prospera Grecha, odborného poradcu Kongregácie pre náuku viery, požiadal kardinál Vassulu, aby odpovedala na päť otázok (pozri list zo 4. apríla 2002), aby sa tak vyjasnili určité ťažkosti naznačené v Notifikácii z roku 1995, týkajúce sa spisov TLIG a jej aktivít s tým súvisiacich. Odpovede nesmierne pomôžu niektorým pochybujúcim Tomášom, ktorí majú právo upokojiť svoju myseľ.

Kardinál Ratzinger požiadal P. Josepha Augustína Di Noiu, O.P., zástupca Kongregácie pre náuku viery, aby pani Ryden poskytol kópiu tohto listu, aby tak mohla každého informovať o výmene objasňujúcich listov. Som nesmierne rád, že kardinál Ratzinger dokonale odráža postoj Svätého Otca, ktorého nesmiernym záujmom a snáď aj smyslom života a nasadením, ktoré ukazuje, je JEDNOTA KRESŤANOV ...

Bez ohľadu na jej predchádzajúci život, pani Ryden môže byť a už je nástrojom Božím v našich dňoch, aby uskutočnila Boží sen, sen Svätého Otca, sen Cirkvi, sen, ktorý môže byť tou najväčšou udalosťou začiatku tretieho tisícročia: JEDNOTA VŠETKÝCH KRISTOVÝCH UČENÍKOV! Ľudia ako Vassula, ktorí trpia pre jednotu kresťanov, potrebujú spolu so Svätým Otcom povzbudenie, porozumenie a modlitbu. Som jej ochotný ju poskytnúť už preto, aby som sa pripojil ku Svätému Otcovi, kardinálovi Ratzingerovi a mnohých neznámym dušiam, ktoré si úprimne želajú obnovu kresťanstva, nové evanjelizačné úsilie a jednotu všetkých kresťanských bratov a sestier. Kiež nám Panna Mária pomôže rásť v PRAVOM ŽIVOTE V BOHU".¹¹

2) Cirkevné Imprimatur a Nihil obstat sú výkonom Magistéria.

Je potrebné poznamenať, že cirkevné Magistérium má tri stupne vyučujúcej autority, ktorú majú veriaci kresťania rešpektovať a ktorá od nich vyžaduje "súhlas viery" (týka sa prvých dvoch stupňov učiteľskej autority) a "náboženský súhlas" (týka sa tretieho stupňa učiteľskej autority Magistéria, napr. Imprimatur a Nihil obstat).

Tieto tri úrovne magisteriálneho autoritatívneho učenia, ktoré určujú "poradie právd, ktorými sa veriaci riadia"¹² sú: 1) pravdy vyučované ako božsky zjavené (depositum fidei¹³),¹⁴ 2) definitívne vyhlásené tvrdenia o veciach viery a mravov úzko súvisiace s božsky zjavenou pravdou,¹⁵ a 3) nedefinitivní náuka, ktorá: a) pomáha lepšie porozumieť božsky zjavenej pravde a vysvetľuje jej obsah, b) pripomína, ako je nejaká náuka v súlade s pravdami viery, alebo c) chráni proti myšlienkam, ktoré sú s týmito pravdami nezlučiteľné.¹⁶

V oficiálnom vatikánskom dokumente, Donum veritatis z Kongregácie pre náuku viery je spomenutá štvrtá kategória učenia Magistéria, tj. bežné obozretné učenie o disciplinárnych záležitostiach.¹⁷

1. K prvému stupňu magisteriálnej autority patria "pravdy, ktoré sa učia ako božsky zjavené". Ide o výkon "najvyššieho Magistéria",¹⁸ bežne označovaný ako "mimoriadne Magistérium", ktoré je univerzálne záväzné. Tieto pravdy sú de fide credenda doktríny¹⁹ často označované ako "neomylná dogma" alebo "definitívna dogma", ktoré vyžadujú od veriacich súhlas "teologálnej viery", sú obsiahnuté priamo v Slove Božom a Magistérium ich vyhlásilo za božsky zjavené. Tieto pravdy sú neomylné a veriaci sú voči nim zaviazaní "poslušnosťou viery".²⁰
2. Obsah druhej kategórie patrí Magistériu, ktoré predkladá "definitívnym spôsobom pravdy týkajúce sa viery a mravov, ktoré sú napriek tomu prísne a dôverne spojené so Zjavením, aj keď nie sú božsky zjavené." Tieto pravdy nie sú bezprostredne obsiahnuté v Pokladu viery (depositum fidei), ale majú korene v primárnom učeniu depositum fidei ako sekundárne pravdy alebo sekundárne objekty neomylnosti, ktoré z nich logicky alebo historicky nutne vyplývajú a ktoré treba verne vykladať. Vyhlásenie týchto náuk predstavuje výkon "riadneho Magistéria"²¹ a sú záväzné univerzálne. Tieto sekundárne pravdy sú doktríny de fide tenenda,²² ktoré "musia byť rozhodne prijaté a zachovávané"²³ všetkými, a každý, kto ich odmietne, "sa stavia proti učeniu katolíckej cirkvi".²⁴
3. Tretia kategória Magistéria je nedefinitívna náuka, ktorá slúži a) ako pomoc lepšie porozumieť božsky zjavenej pravde a vysvetľuje jej obsah, b) pripomína, ako je nejaká náuka v súlade s pravdami viery, alebo c) chráni pred myšlienkami, ktoré sú nezlučiteľné s týmito pravdami (napr. Imprimatur a Nihil obstat Magistéria).²⁵

Chcel by som zdôrazniť, že tieto tri úrovne učenia Magistéria predstavujú katolíckou náuku²⁶ skrze "súhlas viery" alebo "náboženský súhlas". Katechizmus katolíckej cirkvi vysvetľuje, ako majú kresťania prijímať také doktríny: "K tomuto riadnemu učenia majú veriaci, 'priľnúť náboženským súhlasom', ktorý, hoci je odlíšny od súhlasu viery, je napriek tomu jeho rozšírením."

Lumen Gentium 25 sa zaoberá "náboženským súhlasom (assensus religious) mysle a vôle" požadovaným pre tretiu kategóriu. Tento je odlišný od "súhlasu viery" (assensus fidei) požadovaného pre prvú a druhú kategóriu.

Kým takéto rozdiely súhlasu zdôrazňujú gradáciu v priľnutí k učeniu Magistéria, Magistérium kladie nemenší dôraz na povinnosť všetkých kresťanov loajálne sa podriadiť Cirkvi vo všetkých vyššie uvedených kategóriách učiacej autority Magistéria: "Voči tomuto učeniu učiteľského úradu vo veciach, ktoré samé o sebe nie sú nereformovateľné, má zostať pravidlom vôľa úprimneho sa podriadenia."²⁷

3) Cirkev od veriacich požaduje "vnútorne priľnúť náboženskou poslušnosťou" k Magistériu, ktoré vykonávajú najmä biskupi učiaci v jednote s pápežom.

Dôvod, prečo Katechizmus katolíckej cirkvi vyhlasuje, že veriaci majú dať týmto oficiálnym, ale nie definitívnym učeniam riadneho Magistéria (napr. oficiálné cirkevné Imprimatur a Nihil obstat) "náboženský súhlas", je formulovaný v nasledujúcom vyhlásení Katechizmu katolíckej cirkvi:

"Božská pomoc je okrem toho poskytovaná aj nástupcom apoštolov, ktorí učia v spoločenstve s Petrovým nástupcom, a zvláštnym spôsobom rímskemu biskupovi, pastierovi celej Cirkvi, bez toho, aby dospeli k neomylnej definícii a bez 'definitívneho vyjadrenia', keď predkladajú pri riadnom výkone Magistéria učenie, ktoré prispieva k lepšiemu pochopeniu Zjavenia vo veciach viery a mravov, hoci nedôjdu k neomylnému rozhodnutiu a nevyslovia sa, 'definitívnym spôsobom'. Toto autentické učenie 'majú veriaci prijímať náboženským souhlasem'²⁸ aj keď sa také prijímanie líši od súhlasu viery, je však jeho predĺžením".²⁹

Aj keď sú Imprimatur a Nihil obstat udelené miestnym biskupom pre jeho diecézu, nemali by sme stratiť zo zreteľa, že tieto oficiálne pečate, hoci boli udelené lokálne a v rámci jednej diecéznej jurisdikcie, zvyčajne³⁰ presahujú právnické hranice čnosťou biskupskej kolegiality a ich prijatím ďalšími biskupmi po celom svete. Napriek zmätku v Cirkvi, ktorý bol predpovedaný v rôznych schválených Mariánskych zjaveniach, nasledujúce cirkevné vyhlásenia vyjadrujú pretrvávajúcu kolegiálnosť a vzájomné vzťahy medzi biskupmi:

"Zborová jednota (u biskupov) sa prejavuje aj vo vzájomných vzťahoch jednotlivých biskupov k miestnym cirkvám a ku všeobecnej Cirkvi ... Jednotliví biskupi sú potom viditeľným zdrojom a základom jednoty vo svojich miestnych cirkvách, ktoré sa utvárajú podľa vzoru všeobecnej Cirkvi; v nich existuje a z nich sa skladá jedna a jediná katolícka Cirkev. Z tohto dôvodu reprezentujú jednotliví biskupi každý svoju cirkev, ale všetci potom spolu s pápežom celú Cirkev vo zväzku pokoja, lásky a jednoty."³¹

"Kolegiálny duch (medzi všetkými biskupmi) je dušou spolupráce medzi biskupmi na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Kolegiálne pôsobenie v pravom slova zmysle znamená činnosť celého kolégia spolu s jeho hlavou v celej Cirkvi."³²

"Biskupskou vysviackou prijímajú biskupi službu posväcovania, učenia a riadenia, ktorú môžu vykonávať podľa jej povahy iba v hierarchickom spoločenstve so zborom na čele s pápežom."³³

Vo svetle predošlého je potrebné zvážiť, či verejne odsúdime - či už rukou alebo ústami kňaza či laika - diela, ktoré v súčasnosti nesú túto pečať Magistéria. Takéto individuálne akcie by mohli byť považované Cirkvou prinajmenšom za "odsúdeniahodné":

"Aj keď členovia cirkvi majú slobodu odmietnuť súkromné zjavenie, ktoré obdržalo oficiálne cirkevné schválenie, malo by byť súčasne odsúdeniahodné proti nemu verejne vystupovať."³⁴

Pripomínam tu, že v dejinách katolíckej cirkvi nie je známy prípad, kedy by kladné rozhodnutie Constat de Supernaturalitate (zjavne nadprirodzený pôvod) miestneho biskupa vo veci národne či medzinárodne známeho prorockého zjavenia bolo neskôr Svätou stolicou presunuté do kategórie Constat de non Supernaturalitate (zjavne bez nadprirodzeného pôvodu). Je nepochybné, že keď vezmeme do úvahy množstvo zaznamenaných prorockých zjavení z celého sveta, tak pozitívne či negatívne posudky Svätej stolice sú zriedkavé, trvajú veľa času a Svätá stolica v týchto záležitostiach často mlčí. Aby sa však Cirkev vyhla tomu, že ponechá konečný úsudok na jednotlivých kresťanoch, ponúka ako najlepší postoj obrátiť sa k doktrinálnemu bezpečiu prostredníctvom splnomocnenia biskupského Imprimatur a/alebo Nihil obstat, čo, ako bolo poznamenané skôr, predstavuje "schválenie" diela, ktoré tak môže byť "vystavované a predávané v kostoloch",³⁵ a dáva "právnu a morálnu záruku pre autorov, vydavateľov a čitateľov",³⁶ že dielo" neobsahuje nič, čo by bolo v rozpore s autentickou náukou Cirkvi vo veciach viery a mravov."³⁷

Treba tiež pripomenúť listy biskupov, ktorí udelili prorockým zjaveniam TLIG Imprimatur a Nihil obstat a ktoré svedčia o ich nadprirodzenej povahe, keď tvrdí, že "obsahujú božský dialóg Najsvätejšej Trojice, Panny Márie a anjelov s ľudstvom prostredníctvom Vassuly Ryden",³⁸ ktorá "je nástrojom Božím v našich dňoch, aby sa uskutočnil Boží sen, sen Svätého otca, sen Cirkvi, ktorý by mohol byť

najväčšou udalosťou začiatku tretieho tisícročia: JEDNOTA VŠETKÝCH KRISTOVÝCH UČENÍKOV!"³⁹

4) Biskupi, ktorí sú v učení zjednotení s pápežom a vykonávajú Magistérium,⁴⁰ udelili prorockým zjaveniam TLIG pečate pravosti (11/28/2005 Nihil obstat a Imprimatur), ktoré dodnes zostávajú v platnosti.

Pretože povinnosť verne vykladať Bohom zjavené Slovo je "zverená biskupom, ktorí sú v spoločenstve s Petrovým nástupcom, rímskym biskupom",⁴¹ ktorí, aj keď nedospejú k neomylnej definícii a bez toho, aby sa vyslovili definitívnym spôsobom",⁴² napriek tomu vykonávajú riadne Magistérium, a veriaci majú byť "v zhode" s ich rozhodnutiami vo veciach viery a mravov. Zvážme nasledujúce vyhlásenie dekrétu II. Vatikánskeho koncilu:

"Biskupi, ktorí učia v spojení s rímskym biskupom, majú byť v úcte u všetkých ako svedkovia božskej a katolíckej pravdy. Veriaci sú povinní zhodnúť sa s výrokom svojho biskupa vo veciach viery a mravov, predneseným v Kristovom mene, a k nemu vnútorne priľnúť s náboženskou poslušnosťou."⁴³

Pretože prorocké zjavenia TLIG dostali schvalujúci Imprimatur a Nihil obstat, ako pečate Magistéria, takisto aj listy biskupov, ktoré im dávajú súhlas, záruku a pozitívny posudok o ich nadprirodzenej povahe⁴⁴ - a veriaci majú byť v zhode s výrokom biskupa - veriaci ich preto môžu prijať ako pravé zjavenia, ktorá dáva Boh pre našu dobu.

5) Na základe udelenia Imprimatur a Nihil obstat Magistéria prorockým zjaveniam TLIG sa kresťanom zakazuje stať sa ich sudcom a verejne ich odsuzovat.⁴⁵ Naopak, pretože všetci kresťania majú "súhlasiť s úsudkom svojho biskupa týkajúcim sa viery a mravov" a "priľnúť k tomuto rozhodnutiu" a k Magistériu "s náboženským súhlasom mysle",⁴⁶ tak Imprimatur a Nihil obstat udelený Magistériom prorockým zjaveniam TLIG vyžadujú od veriacich náboženský súhlas.

Vo svojom pojednaní o beatifikácii a prípadnej kanonizácii služobníkov Božích kardinál Prospero Lambertini (neskorší pápež Benedikt XIV.) Potvrdil, že kým si nemusíme zvoliť, že budeme nasledovať určité Cirkvou schválené prorocké zjavenia, ktorých nám Boh daroval niekoľko, aby sme si z nich mohli vybrať, tak je úplne zakázané bezdôvodne, bez náležitej skromnosti a s pohŕdaním verejne odsúdiť to, čo Cirkev potvrdila svojou oficiálnu pečaťou ako pravé - také konanie je prinajmenšom "odsúdeniahodné":⁴⁷

"Je možné nesúhlasiť s takými zjaveniami a odmietnuť ich, ak je tak urobené s náležitou skromnosťou, nie bez dôvodu, a bez pohŕdania."⁴⁸

Záver

V týchto dňoch konca časov, kedy sa napĺňa mnoho biblických proroctiev, najmä Dan 9,27; Mt 24,15; 2 Sol 2,3-13; Zj 13, je viac ako inokedy vyžadované od Božích pastierov, ktorých Pán volá, aby sa starali o Jeho stádo zdravým učením, aby nielen uchovávali poklad viery a živú Tradíciu, ale aby ich tiež rozvíjali, "prenikali význam zjaveného Slova a odovzdávali ho ostatným."⁴⁹ Počas tohto tretieho tisícročia, kedy sú všetci kňazi vyzvaní, aby "zašli na hlbinu"⁵⁰ a zahájili" novú evanjelizáciu",⁵¹ Cirkvou schválené prorocké zjavenia zohrávajú podstatnú úlohu, pretože nesú naliehavé Božie volanie, ktoré bude mať vplyv na budúcnosť ľudstva a zmení životy miliónov. Pripomeňme si, že Panna Mária vo Fatime predpovedala, potom čo odovzdala naliehavú výzvu Cirkvi a ľudstvu v rozhodujúcom okamihu jeho histórie, že mnoho národov zeme bude

zničených, pokiaľ sa ľudstvo neobráti. Podobná výzva k Cirkvi a ľudstvu sa dnes objavuje v cirkevne schválenom prorockom zjavení Pravý Život v Bohu. A čo viac, dôsledky tejto výzvy, ak jej nebude venovaná pozornosť, budú globálne. Ako pastier duší srdečne vyzývam všetkých kresťanov dobrej vôle, aby meditovali nad božskými zjaveniami Pravého Života v Bohu kvôli vlastnému duchovnému prospechu a náprave ľudstva.

P. Joseph L. Iannuzzi, Ph.B, STB, STL, STD