Otec René Laurentin hovorí s Vassulou

Nasleduje výňatok z interview otca René Laurentina s Vassulou z roku 1989

R. Laurentin: ....... už to nie je rukopis váš, ale niekoho iného. Ale aj napriek tomu, že je zapisovaný vašou rukou, ani grafologický expert by nepovedal, že sa jedná o tú istú osobu.

Vassula: Áno, ale Ježiš mi jasne povedal a ukázal, že moje zapisovanie nie je automatickým písaním, ako si niektorí ľudia predstavujú. Jedného dňa mi povedal: "Dnes budeš zapisovať Moje posolstvo svojím vlastným rukopisom, aby tak tí, ktorí plne nepochopili túto milosť, ktorú ti udeľujem, porozumeli, aby poznali, že ti tiež dávam milosť počuť Môj hlas. Dovoľ mi teda, aby som ti dnes len diktoval. Počúvaj a zapisuj."

R. Laurentin: Pri tejto príležitosti mi Vassula dala nahliadnuť do zošita, kde sa rukopis práve menil na jej drobné jemné písmo. Zápis začínal slovami:

'Vassula, dni sú zrátané.'

Toto posolstvo ďalej na dvoch stránkach pokračuje zapísané Vassuliným bežným rukopisom a obsahuje tieto slová:

'To je pre všetkých tých, ktorí si myslia, že pohybujem tvojou rukou, bez toho aby si počula alebo vnímala, že som to Ja, Pán, kto ťa inšpiruje. Teraz, Moja Vassula, pokračujme spôsobom, ktorý sa Mi páči.'

Potom sa znovu objavil ten podlhovastý rukopis:

'Prijmi Môj Pokoj, buď bdelá.'

Nie, Vassula nie je žiadnym mechanickým závislým zapisovačom. Jedná sa o inšpiráciu, nie manipuláciu. Vyjadruje sa celkom spontánne. Je slobodná, pokojná a plná radosti. Je veľmi vnímavá, nie závislá. Nie je nijako prinútená, ale jedná sa o vnímavosť lásky. Aby som to objasnil, položil som jej nasledujúce otázky:

R. Laurentin: Ale čo sa týka posolstiev, pohybuje sa vaša ruka, alebo skôr počujete, čo je vám diktované?

Vassula: Je to diktované.

R. Laurentin: Ale povedala ste, že sa pri zapisovaní vaša ruka pohybuje.

Vassula: Áno, prebieha to zároveň. Jednak vedie moju ruku bez diktovania - jedného dňa mi Boh povedal: 'Rád by som ťa naučil načúvať Môjmu hlasu, počuť ho vo vnútri.' A presne po šiestich týždňoch som sa naučila počuť Jeho hlas. Diktuje mi slovo od slova. A niekedy sa tam objavia aj slová, ktoré vôbec nepoznám. Musím si ich potom nájsť v slovníku.

R. Laurentin: Aj v angličtine? Sú slová, ktorým nerozumiete?

Vassula: Áno, sú nejaké slová, ktoré nepoznám. Raz mi Pán dal celý odsek naraz, a ja som musela ponáhľať, aby som to zapísala, než to zabudnem. Ale aj keby som to zabudla, On mi vždy pripomenie slová, ktoré by som vynechala. Jedného dňa ma vyzval na spoveď. Bola som proti. Chcela som tú načatú vetu vymazať, ale On mi zarazil ruku. Bolo to, ako keby ceruzka zapadla do nejakej diery. Tak som zatlačila druhou rukou, aby som ju uvoľnila. Vzápätí sa ceruzka vymrštila z mojej ruky takou silou, až od nej moja ruka odskočila.

R. Laurentin: Rozdielnosť rukopisov je celkom zrejmá. Keď Vassula zapisuje diktovanie, je rukopis podlhovastý, s veľmi pretiahnutými písmenami. Svoje vlastné komentáre alebo poznámky píše svojím vlastným drobným, jemným rukopisom. Ešte k tomu to píše dvakrát. Najprv zapisuje rýchlo, potom vyradí, čo z toho bolo osobné, a prepíše poznámky starostlivejšie.

Vassula: Keď to prepisujem, Pán ma opravuje.

R. Laurentin: Ale medzi slovami, niekedy kreslíte srdcia, veľa sŕdc.

Vassula: To je symbol Najsvätejšieho Srdca.

R. Laurentin: A takto je vaša ruka vedená?

Vassula: Áno. Inokedy zasa nakreslím rybu (symbol Krista).

R. Laurentin: Spomenuli ste, že Boh je oboje - transcendentný a blízky, hodný klaňania a dôverný. Ako skĺbite túto dôvernú blízkosť s adoráciou?

Vassula: Teda, bola som zvyknutá písať v sede. Teraz zapisujem v mojej izbe u malého stolíku s ikonami kľačiaca. Najprv som nekľačala, ale keď som skutočne porozumela posolstve, spoznala som tiež veľkú moc Kristovu. Raz mi povedal: 'Vassula, nezaslúžim si viac ako toto?' Od tej doby vždy zostávam kľačať.

R. Laurentin: A ako dlho zapisovanie trvá?

Vassula: Štyri alebo päť hodín, niekedy šesť: štyri ráno a dve popoludní.