Nárek Najsvätejšieho Srdca: Kristova túžba po jednote

Drahí pútnici,

Otec John Abberton & otec Tony Sullivan
15. júna 2007

Vassulin príhovor o náuke o jednote, ktorá je zahrnutá v posolstvách TLIG, na ekumenickej púti v Turecku, 25. mája 2007

Cirkev je jedna a vždy bola jedna. Ale to ľudia v Cirkvi, tí svojimi hádkami, predsudkami, svojou pýchou a hlavne nedostatkom lásky jedných k druhým zapríčinili, že sa medzi sebou rozdelili. Vieme to všetci!

Kristus, takto urážaný, povedal v jednom posolstve: "Moje Kráľovstvo na zemi je Moja Cirkev a Eucharistia je Životom Mojej Cirkvi, tej Cirkvi, ktorú som vám dal Ja Sám. Opustil som vás, keď bola jedna Cirkev, ale sotva som odišiel, sotva som sa otočil chrbtom, aby som sa vrátil k Otcovi, spustošili ste Môj Dom! Zrovnali ste ho so zemou! Moje stádo sa odchyľuje napravo a naľavo ... ako dlho ešte budem musieť piť Kalich vášho rozdelenia? Kalich utrpenia a pustošenia?" (14.11.1991)

Mali by sme dbať na tento Kristov výkrik a naše hľadanie zmierenia a jednoty musí preniknúť celým životom Cirkvi a stať sa našou prioritou, rovnako ako dosiahnuť tento cieľ, ktorý je aj cieľom Kristovým. Je to naša povinnosť voči Bohu, je to náš záväzok voči Bohu a je to naša zodpovednosť o zachovanie dôveryhodnosti Cirkvi.

Avšak, nehľadiac na to, ako Cirkev zápasí o to, aby dosiahla tento cieľ, dokiaľ nie je zjednotené dátum Veľkej noci a kým sa neslávi Veľká noc spoločne, naše rozdelenie zostáva a nebude žiadny pokrok, pretože Kristus žiada už po celé roky, aby sa zjednotilo dátum Veľkej noci a sľubuje nám, že keď toto bude uskutočnené, On už urobí zostávajúce, aby nás zjednotil a priviedol nás k úplnej jednote.

Ježiš povedal: "Ostaňte v mojej láske. Ak zachovávate moje prikázania, ostanete v mojej láske" (Jn 15,9-10). Ak nie, Pán hovorí: "Kto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne, potom ju zoberú, hodia do ohňa a spália" (Jn 15,6).

Je zrejmé, že mnohí nevzali vážne tieto Kristove slová. Aký falošný a skazený môže človek byť! Hoci nás evanjelium volá, aby sme zostali jednotní, cez výzvy Ducha, naše rozdelenie zostáva. Preto Pravý Život v Bohu už nesmie dovoliť tejto sneti, ktorá zabíja funkciu Tela, aby nás premohla, ale musíme ju poraziť putami lásky. Všetci by sme sa mali cítiť zodpovední za to, že je dovolené tejto chorobe, aby ničila Mystické Telo Kristovo, aj keď toto rozdelenie nepochádza od nás, ale prišlo už od našich predkov a zhltlo jednotu Cirkvi.

Cirkev by tiež mala ísť cestou pokory a načúvať nárekom nás laikov, všetkých, ktorí tiež máme právo sa vyjadriť, ktorí zúfalo hľadáme jednotu a vzájomné medzicirkevné dôverné spoločenstvo (interkomunio) ...

Bez laikov nie je Cirkev ... my, laici, všetci túžobne chceme jednotu. Pretože vieme, že Boh si škaredí rozdelenie, pretože je to zlé a je to škandál. Prečo to teda tak je, že niektorí ľudia v Cirkvi vedome stále urážajú Krista tým, že trvajú na udržaní tohto rozdelenia?

Žiť Jednotu s láskou a pokorou, to nie je otázkou sentimentality, ani to nie je kupčenie s vierou a Pravdou, ale je to hlásanie Pravdy z Písma a oživenie každého slova evanjelia. Nemali by sme zostať mŕtvi k Slovu Božiemu.

Kresťania, ktorí zostávajú rozdelení, nežijú v Pravde, nehľadiac na to, ako vierohodne a spravodlivo chcú vyzerať v očiach sveta a nehľadiac na to, koľko povedia 'Zdravasov' a koľko konajú pobožností. Ich nedostatok lásky a nedostatok pokory sú prezrádzajúcim znamením, ktoré všetci spozorujeme.

Už to trvá stáročia, čo sú kresťania rozdelení. Niektorí uznávajú svoj hriech a niektorí trúchlivo uznávajú, že nemajú silu zdieľať spoločne Svätú Eucharistiu. Tak čo teda Cirkev zdržiava? To, čo ich drží späť je fakt, že sa nemôžu zmieriť, ani si odpustiť, lebo znovu chýba láska a pokora. Kým ich srdcia nie sú roznietené láskou ku Kristovi a ohňom Ducha Svätého, zostanú neaktívne a ľahostajné, rovnako ako suché kosti z Ezechielova videnia.

Láska je koreňom a základom jednoty. Kým Cirkev nežije v plnom spoločenstve, je to preto, že všetko, čo je vyjadrené alebo prediskutovávané a vysvetľované, je robené bez lásky a je to plané. Toto rozdelenie je namierené proti Kristovi. Všetci, ktorí sa nazývajú kresťania a zostávajú rozdelení, nedodržiavajú prikázanie Ježiša Krista, ktorý povedal: "Milujte sa navzájom." Postavme sa k tomu čelom, kresťania: tí ktorí nemilujú a žijú len pre svoju vlastnú slávu, sa nikdy nezmieria, pretože ešte plne nedorástli v Krista.

Spomeňte si, ako Kristus pri poslednej večeri požehnal a pozdvihol chlieb a povedal Svojim učeníkom: "Vezmite a jedzte, toto je Moje Telo." Potom vzal kalich, dobrorečil, dal im ho a povedal, "Pite z toho všetci, toto je Moja Krv, Krv novej Zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov ..."

Je to Kristovo Prikázanie a tak mu musíme byť všetci poslušní. Ako môžeme povedať, že žijeme v Kristovi, keď nie sme v mieri alebo nie sme zmierení jedni s druhými? Napadlo kedy ľudí v Cirkvi, že denne žijú v hriechu svojho rozdelenia? Preto, keď pastieri aj my všetci toto spoznáme, musíme si vybrať.

Môžeme si vybrať z dvoch možností. Prvá voľba patrí Bohu a prichádza od Boha, a to je: žiť v láske, mieri, pokore, zmierení a jednote. Druhá voľba prichádza od Satana a to je: nenávisť, vojna, pýcha, nedostatok odpustenia, ego a rozdelenie. Nie je tak ťažké si zvoliť. Ale potom, keď si zvolíme byť na Božej strane a nepracujeme pre to, budeme zodpovední a všetci zaplatíme za každé arogantné správanie, každú pýchu, každý predsudok, za našu zášť, nedostatok milosrdenstva, za náš chlad a za každé slovo vyrieknuté jeden proti druhému, za naše ego, atď., pretože tak budeme prestupovať Kristove Prikázanie. Je to veľmi jednoduché.

V Súdny Den nebudeme môcť Bohu povedať, že v našej dobe neukázal Svoje Milosrdenstvo a že s nami nezdieľal Svoje návrhy, ani nebudeme môcť predstierať, že sme nepočuli Jeho Volanie, ani že sme Mu nerozumeli. Viem rovnako dobre ako vy, že znamenia času nás všetkých volajú k Jednote. Ako je možné, že niektoré autority Cirkvi nie sú schopné čítať znamenia času? Nemôžeme prehliadnuť tieto znamenia prichádzajúce od Ducha Svätého a napriek tomu ich niektorí prehliadli. Je to preto, že stratili zmysel pre nadprirodzeno a veria len v prirodzenosť a to je ťažký hriech.

Tieto plané činy sú v rozpore s tým, o čo Kristus prosil Otca vo Svojej modlitbe, keď povedal: "Nech sú jedno v nás, ako ty si vo mne a ja som v tebe, aby svet uveril, že si ma ty poslal." (Jn 17,21) A ešte navyše nerobíme nič pre to, aby sme priviedli jednotu do Cirkvi, ale zostávame ticho, ako hroby na veľkom cintoríne.

Keď vám bude ktokoľvek hovoriť, že robíte zlú vec, keď žijete duchovnú jednotu alebo máte vzájomné Sväté Prijímanie, ako dnes a v týchto uplynulých dňoch, mali by ste sa týchto ľudí opýtať:

"Prečo pokúšate Boha tým, že pastierov nútite, aby ostávali rozdelení? Ak sa ma pýtate na skutok zmierenia a lásky, musíte vedieť, že iba nasledujem Kristovo Prikázanie. Čo je teda lepšie, aby ste urobili? Nasledovať Prikázanie Ježiša Krista, alebo ho neposlúchať? Je to hriech milovať a zmieriť sa jedni s druhými? Nie, zjavne nie; hriech je skôr prestupovanie a odmietanie Prikázania nášho Pána a volania k Jednote. Váš hriech rozdelenia zničil časť Cirkvi a spôsobil z nej spustošenie a vy to viete. Ako v nás môže byť spoznané Telo Kristovo, keď zostávame rozdelení? Ako môže svet uveriť, že to Otec poslal Krista? Ja, za seba, som si zvolila nebyť ako tie hroby, ktoré sú ako neživá hmota, ktorá je rozptýlená a zmietaná svojím egom a svojím duchom pýchy, predsudkov a vlastných záujmov, ale budem poslúchať Prikázanie nášho Pána a zostanem v Ňom, pretože som čítala s pomocou Ducha Svätého Znamenia Času, ktoré nás volajú k Jednote zdieľania okolo jedného Oltára ... chcem byť dokonalou ikonou Jednoty, ktorá každého milostivo vedie, aby žil 'pravý život v Bohu' a prebýval v Najsvätejšej Trojici."

A uvidíte, priatelia, keď vyslovíte tieto slová, reakciu tých, ktorí jednotu zadržujú a ktorí držia kľúče Božieho Kráľovstva, sami nevchádzajú a druhým bránia, aby vošli; bude to rovnaké ako vtedajší vládcovia, starší ľudu a zákonníci, veľkňaz Annáš, Kaifáš, Ján, Alexander a všetci členovia velekňazských rodín, ktorí prenasledovali Petra a Jána, a ktorí si medzi sebou hovorili: "Aby sa to však príliš neroznieslo v ľudu, pohrozme im, že už Ježiša nikomu nesmú zvestovať." (Sk 4,17)

Aj dnes by naša odpoveď mala byť rovnaká, ako odpoveď Petra a Jána, ktorí povedali: "Posúďte sami, či je pred Bohom správne, aby sme poslúchali vás a nie jeho. Lebo o tom, čo sme videli a počuli, nemôžeme mlčať." (Sk 4,19) A inokedy v inej situácii povedali Peter a apoštoli veľkňazovi: "Boha treba poslúchať, nie ľudí." (Sk 5,29)

Tiež sa ich spýtajte: "Ktorý z nás dvoch hreší? Ten, ktorý sa zmieril so svojimi bratmi a zdieľa s nimi jeden Kalich a jeden Chlieb a nasleduje Kristove Prikázania, alebo ten, ktorý sa nezmieril a stále udržuje rozdelenie živé, pľuvajúc jed na svojich bratov a tak súhlasiaci s Rozdeľovateľom? Je Kristus Bohom rozdelenia alebo Jednoty? Ja, sama za seba verím, že som na správnej strane, pretože som si zvolila zmierenie, a to nám káže evanjelium. Nie som presvedčená o tom, že by som hrešila alebo neposlúchala alebo zraňovala Mystické Telo Kristovo, alebo že by som hlásala škodlivé mravy veriacim. Naopak som zmierená so svojimi bratmi v pokore a láske a žijem duchovnú jednotu, o ktorú nás náš Pán prosí už po stáročia." Toto by ste im mali povedať.

Pán povedal v posolstve: Pozdvihni svoj hlas v Mojom Dome a pýtaj sa Mojich pastierov: "Je tu niekto ochotný pracovať s vervou a láskou, aby znovu zbudoval tento kymácajúci sa Dom? Je v ňom niekto, kto je ochotný tento Dom hájiť? Je tu niekto, kto chápe, čo teraz vravím? Je v Pánovom Dome niekto, kto je ochotný šíriť Božie Kráľovstvo?" (20.10.1998)

Prosme Pána, aby nám zoslal Svojho Ducha Svätého, ktorý je Zdrojom kresťanskej jednoty, aby osvietil tých, ktorí stále vznášajú námietky na ceste k jednote.

Tiež by sme mali prosiť Ducha Svätého, aby nás posilňoval a dal nám Ducha Statočnosti, aby sme boli schopní horlivo a dychtivo pokračovať v konaní Božej Vôle a aby sme nikdy neboli odradení alebo unavení, keby na nás bol spáchaný akýkoľvek hanebný skutok tými, ktorí nepočúvajú volanie Ducha Svätého: aby sme boli jedno. Kristus hovorí v posolstve: Mohol by som povedať iba slovo v ich zhromaždeniach a týmto jediným slovom zjednotiť Svoju Cirkev. Ale Nebeská sláva Mi bude vzdaná Chudobou, Úbohosťou a tými, ktorých nazývajú zavrhnutiahodnými. (13.10.1991)

Tak tu prijímam so všetkými kontemplatívnymi čitateľmi Pravého Života v Bohu pozíciu Chudoby, Úbohosti, na ktorú učení a múdri nazerajú ako na nízku, a žiadam cirkevných úradníkov, aby skončili so svojimi dohadmi medzi sebou pre Kristovu Lásku a aby skončili so svojou neúprimnosťou a ľahostajnosťou ku jednote a dovolili Duchu Svätému, aby ich viedol tak, že budú načúvať vzdychom Ducha, ktorý žiada a nariaďuje, aby sme sa zjednotili okolo jedného Oltára, zdieľali jeden Kalich a jeden Chlieb a spoločne hlásali jedným hlasom, že je jeden Pán, jedna viera, jeden krst a jeden Boh, ktorý je Otec všetkých, nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.

Pozrite si video Vassulinho príhovoru (anglicky).