SK » Svedectvá » Kresťanskí duchovní, teológovia a profesori » Anglikánská cirkev  » Otec Peter, CSWG »

Súčasné posolstvá jednej veľkej Tradície

Páter Peter z Komunity služobníkov Božej vôle

Otec Peter je členom malej komunity anglikánskych mníchov žijúcich v Crawley vo Veľkej Británii, ktorej počiatky siahajú do roku 1938. Komunita bola vždy zameraná predovšetkým na Jednotu kresťanov.

Posolstvá Tradície

Keď som začal čítať tieto rozhovory s Ježišom, mojou prvou odpoveďou bola úľava. Neobsahovali prehnané ani výstredné vyjadrenia kresťanskej viery, ako sa to niekedy môže stať pri tomto druhu vizionárskej literatúry. V skutočnosti sa zdalo, že ich obsah bol dosť 'v strede', ba dokonca ortodoxným. K zmene došlo práve v priebehu čítania: stále som stretával slová ako 'metanoia', 'pokánie', 'rast vo svätosti', 'láska', 'radosť', 'pokoj', 'odpustiť', 'zmierenie', 'stála modlitba', 'Svätá Trojica', 'Duch Svätý', 'zrieknutie sa'. Odvolávali sa na blahoslavenstvá, rovnako ako na potrebu naliehavej modlitby, vzhľadom na blízkosť Pánovho príchodu. Celé to vrcholí výzvou k jednote a spoločným dátumom Veľkej noci: 'Pravoslávni! Katolíci! Protestanti! Všetci patríte Mne! Všetci ste Jedno v Mojich Očiach', 'Skloňte sa, aby ste sa mohli zjednotiť', 'zjednoťte, kvôli Mne, Sviatok Veľkej Noci!. Našiel som modlitby a milostné piesne, ktoré sú pre mňa ozvenou biblickej Piesni piesní a hymny svätého Symeona, nového teológa (asi 950 - 1022). Časti posolstiev sú ozvenou hebrejských prorokov (Ezechiel, Ozeáš, Amos) a človek môže intuitívne chápať, ako ich vlastné slová boli dané a zapísané. Ostatné časti prejavujú až nadprirodzenú rezonanciu k Tradícii v ich prorockom charaktere a vyzdvihujú mystickú a svadobnú ľúbostnú poéziu: sv. Symeona, nového teológa z východu, a sv. Kataríny zo Sieny na západe. Dospel som k záveru, že nejde o okrajové vyjadrenie viery: toto bolo všetko, čo ma ako mnícha učili. Toto bola Jedna Veľká Tradícia a všetko obsiahnuté v týchto Posolstvách od samotného Pána. Ak predtým bola nejaká stopa neistoty, od tej chvíle zmizla a ja som sa už nikdy neobzrel nazad.

"Je to Pán"

Ako vieme, že tieto posolstvá sú od Boha? Keď si ich prečítate, presvedčíte sa: sú v tomto zmysle autentifikačné. Osobné potvrdenie mi prišlo nečakane skoro, keď som podľa prijatej rady začať od začiatku, začal čítať prvý zväzok. Na strane 8 som objavil opis samotného Pána o Jeho Umučení. Pomyslel som si, keď som to čítal - a nie je to ľahké čítanie: sama Vassula rozpráva, aké ťažké bolo pre ňu zapísať to - žiadna ľudská bytosť, akokoľvek inšpirovaná, by to však nemohla takto vymyslieť. Toto pochádza z vnútra, z vedomia Toho, ktorý to skutočne podstúpil. Raz ráno, keď som pripravoval čítanie Evanjelia pre Laudy - bolo to z Evanjelia sv. Jána, niečo ma zrazu zasiahlo veľmi silno. Uvedomil som si, že Osoba, ktorej som si bol pri čítaní týchto slov vedomý, bola tou istou Osobou, ktorej som si bol vedomý pri čítaní týchto posolstiev. Našiel som sa, ako reagujem slovami apoštola Jána na Tiberiadskom mori: "Je to Pán!" (Jn 21,7).

Aký je obsah posolstiev?

Vassulin vlastný popis posolstiev je "opätovným hláskovaním Evanjelia" (konferencia v Brightone, október 2003), to znamená čerstvé vyjadrenie Evanjelia. Nájdete to isté evanjelium, ktoré počujeme u Matúša, Marka, Lukáša a Jána, ale s bezprostrednosťou a súčasným znením. Je to Pán, ktorý k nám hovorí teraz v roku 2004 so všetkým étosom a prostredím nášho moderného sveta a kultúry. To je to, čo Cirkev mieni pod Tradíciou: Duch Svätý, ktorý hovorí priamo ku každému veku a kultúre prostredníctvom vybraných nástrojov, ako aj prostredníctvom vlastnej učiteľskej autority. Je to jediné originálne Evanjelium, ktoré sa prečesáva a robí zreteľným a jasným. Svätý Ján od Kríža kedysi napísal, že Boh k nám prehovoril vo svojom Synovi, a keď takto prehovoril, už nemá čo povedať. Preto tu nejde o niečo nové, ešte menej o novátorské. Posolstvá sú teda Pripomienkou: Obhajca, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v Mojom Mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal."(Jn 14,26).

Dar pre celú Cirkev

Charizma Vassuly je darom (gr. charis) od Boha pre celú Cirkev, iba ak budeme dosť pokorní prijať ho od Boha. S Božími darmi prichádza tiež skúška a výzva. Najprv tu bude reálne pokušenie pochybovať. Túto pochybnosť budeme musieť stretnúť v sebe, ako aj v odpovedi iných, dokonca aj tých, ktorí sú postavení nad nami v Pánovi. Niektorí budú pohnutí k povzbudzovaniu, ale od iných tu môže byť jednoducho mlčanie, absencia odpovede. Tieto posolstvá však nie sú určené pre zopár jednotlivcov ("ak sa vám to páči"), ani pre jednu osobitú časť Cirkvi, ktorá by sa odkláňala od svojho pravého cieľa. Pán je celkom jasný, že posolstvá sú pre každého, každého kresťana, skutočne každého človeka. Vernou odpoveďou z našej strany je záruka, že sa naplní to, čo Pán zamýšľal, keď nám ich dával. Pri každej pochybnosti, ktorá nám príde na myseľ alebo ktorú nám predložia, bude musieť byť naša otázka: je táto myšlienka prichádzajúca ku mne od samotnej Pravdy, alebo je to niečo v mojej starej prirodzenosti, ktorá hľadá spôsob, ako sa vyhnúť takejto výzve?" Je tu stále prítomné nebezpečenstvo racionalizácie udalosti, zvlášť pre náš vek. Pán má čo povedať ohľadom racionalizmu v našej dobe.

Výzva voči neúprimnosti

Okrem toho možno pochopiť, že to predstavuje pre Cirkev slovo vyzývajúce, nie celkom nepodobné tomu, ktoré predložil siedmim cirkvám Ján vo svojom Zjavení (Zj 2 a 3). Pán tam Pán volá po očistení Svojej Cirkvi - "Chcem, aby ste žili sväto, ako Ja som svätý" - aby sa mohla podobať prvotnej apoštolskej Cirkvi: 'Mám v úmysle zaodieť vás všetkých do Mojich starých odevov a prestavať Moju Cirkev na jej starom základe'. Je to pokračujúca výzva voči všetkej neúprimnosti v Cirkvi, aby sa Ona mohla stať opravdivejším služobníkom sveta, ohlasovať autentické Evanjelium a slúžiť na uzdravenie a záchranu skutočných neduhov sveta. Občas je to nepohodlné čítanie. 'Povedz Mojím ľuďom, že nechcem administrátorov v Mojom Dome. Nebudú ospravedlnení v Môj Deň, pretože sú to práve oni, ktorí industrializovali Môj Dom.' Pán je hlboko znepokojený tými, ktorí hľadajú postavenie a autoritu, skôr ako spásou duší a všetkých 'obchodníkov' (porov. Mt 21,12–13 a paralely)

Inštitúcia a charizma

Pre Cirkev predstavuje prijatie týchto posolstiev odveký problém napätia medzi inštitúciou a charizmou jej členov. Svätý Pavol prikazuje svojim spolubratom-kresťanom: 'Ducha neuhášajte' (1 Sol 5,19). Tiež nalieha na Korinťanov: 'Buďte dychtiví prorokovať' (1 Kor 14, 39). Prorocká úloha sa považuje za druhú po apoštolskej: 'Pán ustanovil prvých za apoštolov, druhých za prorokov…' (1 Kor 12,28). 'Dary, ktoré On dal, spočívali v tom, že niektorí budú apoštolmi, niektorí prorokmi ...' (Efezanom 4,11). Prorocká úloha nebola v Cirkvi ľahko rozpoznaná ani prijatá, pretože starý Izrael mal skutočne ťažkosti s prijatím týchto vyvolených služobníkov s ich posolstvami, ktoré mu posielal Boh. Tí, ktorí sú zodpovední za inštitúciu, sa starajú o udržiavanie náležitého poriadku, je však potrebné prijať výzvu prorockého slova a vziať ho na vedomie. To sa musí stať, ak sa má nájsť cesta vpred prostredníctvom dialógu a rastu a pracovať s láskou. Či nie je láska, koniec koncov, srdcom Evanjelia (1 Kor 13)? 'Nech je láska prítomná vo všetkých vašich činoch. Vaša láska by nemala byť iba v slovách alebo v rozprávaní, ale niečím skutočným a aktívnym.' Otázkou zostáva, či je možné túto výzvu prijať tak, aby charizma nebola držaná v skrytosti zo strachu pred následkami.

Pohodlie a sila z neba

Tieto posolstvá budú posilnením pre všetkých, ktorí sa pýtali, ako sa Boh pozerá na nedávne boje v Cirkvi a v súčasnom svete. Pretože je to práve tento svet vojen, hladomoru, útlaku, potratov a ekologickej nerovnováhy, ktorý stretávame v týchto posolstvách. Ten istý Pán, ktorý najprv hovoril k Hebrejom a ohlasoval Svoje Evanjelium celému ľudskému pokoleniu prostredníctvom Svojho Syna, hovorí k nám s rovnakou naliehavosťou, súcitom a hľadá ako preniknúť. 'Láska medzi vami chýba.' 'Nech je láska princípom vášho života, nech je láska vaším koreňom. Dávajte si pozor na svoje myšlienky. Nesúďte sa navzájom.' Posolstvá ako ich 'rodič', Evanjelium, nás konfrontujú s jedinečnou výzvou kresťanskej viery. To je výzva 'počúvať Božie Slovo (Vôľu) a uskutočňovať Ho.' 'Žite posolstvá' je neustálym refrénom, ktorý hovorí Pánova Matka. Výzva je výzvou nášho spoločného krstného povolania, aby sme rástli vo svätosti a vo všetkých jej sprievodných prvkoch: odpustenie, zmierenie, pokoj, pokora, nepretržitá modlitba, tie dispozície (chudoba ducha, miernosť, milosrdenstvo, čistota srdca), ktoré Pán žiada od nás, aby sme dostali požehnania (Blahoslavenstvá), po ktorých On túži pre nás. Je to pozvanie pre každého z nás, aby sa stal mužom alebo ženou v Kristovi, v ktorom sme boli pokrstení: osobou zjednotenou v Kristovom Tele, v miestnej cirkvi, do ktorej patríme. To a nič menej bude predstavovať zavŕšenie a naplnenie tohto 'zjavenia' od Boha.

Otec Peter CSWG