SK » Svedectvá » Kresťanskí duchovní, teológovia a profesori » Rímskokatolícka cirkev  » Otec Michael O´Carroll »

Spisy Vassuly Ryden

podľa otca  Michael O´Carroll, CSSp

Za posledných päťdesiat rokov sa o Ježišovi Kristovi napísalo viac než za všetky predchádzajúce kresťanské storočia. Toto obrovské množstvo spisov a ich ohlas v písanom slove, na kazateľnici a v posluchárni, vydáva nepopierateľné svedectvo o Jeho moci; Jeho jedinečnosť v rámci ľudskej skúsenosti a prúde dejín je evidentná. Úplne odlišným druhom svedectva s tragickým podtónom je skutočnosť, že v súčasnosti viac než dvadsať tisíc cirkví, spoločenstiev, siekt, skupín a roztrieštených skupín tvrdí, že On je ich menovitá ústredná osoba alebo ich zakladateľ. V kozmickom alebo celosvetovom rámci je pozoruhodné, že hoci On bol Žid, Semita a Ázijec, medzi Jeho vlastným ľudom, v Jeho rase a na Jeho kontinente je veľmi málo Jeho prívržencov. Je pokušením uspokojiť sa s tým vo fatalistickom duchu; robiť tak zámerne by bolo vzdať sa viery v Jeho univerzálnu úlohu a posolstvo.

Spôsobia obrovský intelektuálny nepokoj a práce učencov želateľnú zmenu nielen medzi tými, ktorí výslovne prijali Ježiša ako svojho Spasiteľa, ale aj u tých, ktorí si málo všímajú Jeho učenie? Máme tak veľa kristológií; tak veľa sa napísalo o "Ježišovom príbehu" a o "Kristovi viery"; každý možný detail a aspekt Biblie sa podrobne skúmal; skúmajú sa marginálne vedné disciplíny ako archeológia, kumránske náleziská, inter-testamentárne a židovsko-kresťanské texty; v poslednom čase máme celkom novú literatúru o najzrejmejších veciach o Ježišovi, o Jeho židovstve.

Keďže som musel prejsť časťou tohto literárneho lesa, som presvedčený, že všetci, ktorí hľadajú Ježiša Krista, ktorí sa chcú podieľať na Jeho uzdravovaní, na transformovaní Jeho seba-zjavenia, musia venovať pozornosť tvrdeniu mystikov. Prehlasujem, že ignorovať ich svedectvo je nepochopením mocnej, osvecujúcej dimenzie Ježiša Krista. Je tiež zaradením Jeho tajomstva medzi pravé opravdivé ohlasovanie veľkých svetových náboženstiev, na ktoré sme pozvaní pozerať sa so sympatiou a pochopením. Niekedy sú prekvapivo otvorení príťažlivosti výzvy mysticizmu, nedovolia prekrútenie jeho významu. Na úrovni histórie veľkých mystikov hlboko ovplyvnili svoju dobu. Ježiš Kristus Svojím pôsobením odhalil duševný potenciál, hlboký, jemný, bohatý, pomocou  ktorého On sám môže bezprostredne konať. Čo história a psychológia naznačuje, to teológia objasňuje a potvrdzuje.

Je to v tak hlbokej perspektíve, že by som rád prezentoval tento diel Vassuliných spisov. Žiadam vás, aby ste to prijímali ako reč striktne teologickým jazykom, aktuálnym a  presným, keď opisujem jej dielo ako cenný záznam mystickej skúsenosti. Nehľadiac na terminológiu jeho hodnota je mimo pochybnosť. Iným ako Marii Conception de Armida a Adrienne von Speyr diktoval priamo Pán, alebo dal svoju inšpiráciu ďalším. Vassulin prípad je ojedinelý v tom, že rukopis je priamo kontrolovaný. Máme prepis intenzívne osobného zážitku Ježiša Krista s uistením, že On sa spojil s fyzickým elementom, aby dal slová na papier.

Čitatelia, ktorí nevideli vedecký dôkaz pre tento fenomén, pokiaľ môže existovať dôkaz, môžu byť pokojní. Skúsený grafológ J. A. Munier, ktorý je súčasťou Apelačného súdu v Paríži, skúmal rukopis, pričom nepoznal identitu autora, a zistil, že je udivujúci v mnohých detailoch; pre obyčajného pozorovateľa je v nápadnom kontraste s Vassuliným normálnym rukopisom.

Pre tých, ktorí prijímajú Ježišovo posolstvo vo Vassulinom svedectve, je obsah jej kníh myšlienkovo provokujúci, niekedy znepokojujúci, celkove povznášajúci a silne povzbudzujúci. Ľahko sa dá pochopiť, prečo jej knihy spôsobili tak mnohé pozoruhodné obrátenia. Hlavným motívom od začiatku do konca je láska Ježiša, vyjadrená svadobnými termínmi charakteristickými pre mystiku, ale ktoré sa prejavujú ako žiara, ako výlev Najsvätejšieho Ježišovho Srdca.

Toto zjavenie považujem za jedno z najužitočnejších, najsľubnejších zo všetkých zaznamenaných v nedávnej dobe. Je to tak, lebo Pánov posol je z Pravoslávnej cirkvi a my sme nikdy nepočuli jazyk Najsvätejšieho Srdca z tohto spoločenstva. Z tohto dôvodu je pre katolíkov historicky jedinečná dlho očakávaná obnova ideálu, intuície Ježiša, ktorý po stáročia, zvlášť od doby Márie Margity, urobil nespočetných svätých a apoštolov. Po Druhom vatikánskom koncile, ktorý bol skutočne výhľadom, mnohí odmietli totálnu víziu Spasiteľa ako obyčajnú "pobožnosť". Tí, ktorí dúfali v lepšie dni, sotva očakávali, že úsvit sa objaví na Východe.

A tak je posolstvo znamením pre kresťanskú jednotu, ktorá je na Vassuliných stránkach obľúbenou témou a prísľubom. Kde by sa mohli kresťania bezpečnejšie stretnúť ako v Srdci Krista? On objasnil, že zázrak jednoty sa bude vidieť ako Jeho dielo.

Nie je to prvý úžitok, ktorý sme dostali od pravoslávnych. Počas Druhého vatikánskeho koncilu to boli pravoslávni, predovšetkým grécky teológ Nikos Nissiotis, ktorý urgoval teológiu Svätého Ducha, bez tohto by koncilové dokumenty mali malý dopad účinok v ich svete. Odvtedy sa urobilo veľa, aby sa napravili akékoľvek možné straty. Je pozoruhodné, že Ježiš poučuje Vassulu o Svätom Duchu, často jej o Ňom hovorí.

Reč, ktorou ku nej hovorí, je rečou lásky. Ale neobchádza Desatoro; na čitateľa sa nalieha, aby porovnával čírosť Jeho reči s tak mnohým, čo je nejasné a hmlisté v niektorých populárnych prezentáciách viery. Ekumenisti by tiež s úžitkom čítali varovania proti rozrieďovaniu doktríny; ako kazatelia by si mali zobrať k srdcu radu, aby nedávali prednosť sociálnym záležitostiam pred božou požiadavkou na adoráciu – nesmú sa odrezať od Boha, zdroja života, ani zmenšovať božstvo Ježiša Krista, ani tajomstvá Jeho života, smrti a zmŕtvychvstania.

Vassulina komunikácia obsahuje veľmi kritické stránky o súčasnom stave Cirkvi. Ako máme reagovať na aplikáciu Apokalypsy XIII na naše časy? Povedal by som s veľkou pokorou, pozornou k jeho realizmu, s obavou žať odmenu vernosti. V celom súbore spisov je veľa potechy (útechy). Spomeňme opätovné uistenie o mnohých zjaveniach a víziách, ktoré Duch udeľuje veriacim v našej dobe. Pripomína sa nám, že Duch je Duch Ježiša. Ježiš sa stará o Svoju Cirkev s celou láskou Jeho Srdca, uvedomuje si jej hroznú núdzu a zamýšľa ju obnoviť.

V tomto štádiu mi prichádza na myseľ ďalšie dielo, ktoré má určitú podobnosť s Vassuliným dielom, Confidences de Jesus, zverené talianskemu kňazovi Mgr Ottavio Michellini z diecézy Carpi. Bola mu daná veľmi jasná predstava o zlách v Cirkvi, ale aj pevná nádej, že na príhovor Márie, skrz Jej víťazstvo nad silami zla, sa ustanoví Ježišovo kraľovanie. Pius XII. v rozhlasovom vysielaní pre Medzinárodný mariánsky kongres v Lurdoch 17-eho septembra 1958, tri týždne pred svojou smrťou, povedal: "Chcem potvrdiť moju neotrasiteľnú dôveru, že Ježišovo kráľovstvo príde prostredníctvom Máriinho kráľovstva.

Verná veľkej pravoslávnej tradícii Vassula verí v moc Márie. Ako veľa ľudí zabudlo na tento bohatý, živý odkaz, keď hovoria o Márii ako o prekážke pre kresťanskú jednotu! Ak sa má dovŕšiť kresťanská jednota, musí zahrnúť pravoslávnych, ktorí nikdy nezľavia z mariánskej teológie alebo zbožnosti. Toto jasne objasnil jeden z najviac angažovaných členov v začiatočných dňoch Viery a Poriadku, velikán modernej mariánskej ruskej pravoslávnej teológie Sergej Bulgakov.

V mariánskej úcte je Vassula vnímavá najmä na katolícku formu zbožnosti, na Nepoškvrnené Srdce Márie. Máriino Srdce zjednotené so Srdcom Ježiša je témou na inšpiráciu a povzbudenie. Keď o tom hovoril Ján Pavol II, používal frázu "Spojenie Dvoch Sŕdc." Tento výraz sa použil ako názov medzinárodného sympózia, ktoré kardinál Sin sponzoroval vo Fatime od 14. do 19. septembra 1986. Sympózium sa tešilo oficiálnemu súhlasu od pápeža, ktorý potom v Ríme prijal účastníkov a bol mu daný kompletný protokol. V týchto dokumentoch odborní teológovia svojím dokonalým výskumom potvrdili kontinuitu témy počas storočí, jasne poukázali na najvyššie vrcholy; veľkí svätí Helfty v stredoveku, svätí a učitelia sedemnásteho storočia vo Francúzsku, najmä svätý Ján Eudes, prebudenie v devätnástom storočí a potom kulminácia v našich časoch s oficiálnou náukou pápežov od Pia XII., prísľub Fatimy o víťazstve Nepoškvrneného Srdca nad Ruskom; Ježiš chce, aby sa to oslavovalo zároveň spolu s Jeho Najsvätejším Srdcom – a tak mnohé ďalšie súkromné zjavenia v súčasnosti.

Som presvedčený, že v Cirkvi môžeme očakávať teológiu srdca obohatenú z tesného, hlbokého spojenia s východnými a západnými tradíciami. Je dobre známe, že myšlienka zbožštenia človeka stvoreného na boží obraz, je základná pre myslenie gréckych otcov najmä tých, ktorí sú z Alexandrijskej školy. V teologickej obnove, ktorá bude predchádzať jednote kresťanov, po ktorej túžime, musí byť seriózna reflexia o Ježišovom Srdci, o Boho-človeku, ako prostriedok a vzor zbožštenia.

V kresťanskej teológii sa pred nami otvára nesmierna perspektíva. Ján Pavol II. ukázal, ako jeho filozofia ľudskej osoby ovplyvnená do istej miery jeho prácami vo fenomenológii, môže byť integrovaná do teológie srdca. Na sympóziu vo Fatime teológovia súhlasili s tým, že plodná syntéza sa dosiahne práve pomocou idey Svätého Ducha. Je tu hlboký zmysel pre duchovnú harmóniu. Ale pole je ešte stále otvorené pre teologický výskum a reflexiu.

Zatiaľ je vecou hlbokej satisfakcie, že Vassula Ryden, ktorú Ježiš vedie slovo po slove, sa pripája ku skupine teológov a duchovných spisovateľov, ktorí sa zasvätili obnove a zduchovneniu ľudstva prostredníctvom dvoch Sŕdc. Je cťou odporučiť a tým podporiť ideál, ktorý ona ponúka s takou jasnou intuíciou a odvážnou úprimnosťou, s rečníckou jednoduchosťou, občas ostro: Ideál, ktorým je sám Kristus, "Prostredník a plnosť všetkých zjavení", ako ho nazýva Druhý vatikánsky koncil, Ten, ktorý je Centrom života a všetkého stvorenia, pretože On je Začiatok, Alfa a Omega. V Ňom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania (Kolosanom 2,3). On je prvorodený zo všetkého stvorenia ... všetko v ňom spočíva (Kolosanom 1,15,17). Jemu spolu s Otcom a Svätým Duchom nech všetko stvorenie večne vzdáva slávu prostredníctvom blahoslavenej Bohorodičky Márie.

19-eho mája 1991, Veľkonočná nedeľa