SK » Svedectvá » Kresťanskí duchovní, teológovia a profesori » Rímskokatolícka cirkev  » Otec Ljudevit Rupcic, OFM »

Ozvena Evanjelia

Rev. Ljudevit Rupcic OFM
Teológ, profesor exegézy, autor

Každý deň má Vassula Ryden novú skúsenosť božského; pokračuje v šírení svojho prorockého posolstva v dnešnom svete, ktorý je stále viac vzdialený od Boha, vzdialený od základu, na ktorom je ustanovený, a riskuje samotnú svoju existenciu. Vassula je skutočným prorokom našej doby. Na jednej strane sa zaoberá problémami a potrebami našej doby; na druhej strane hľadá nové perspektívy u Boha, aby nakoniec prišla obohatená svojimi ťažkosťami a našla v Ňom harmóniu, pokoj a plnosť. Jej posolstvo je presiaknuté Evanjeliom. Jeho osobitná črta spočíva iba v spôsobe, ako nám ju odovzdať; okrem toho, Vassula ponúka starým a novým problémom nášho sveta nič iné ako večné Evanjelium.

Vassula je, rovnako ako všetci ostatní proroci, presvedčená o pravdivosti jej posolstva a pravosti jej poslania. Pozná svoju vlastnú slabosť, ale rozhodne sa drží svojho záväzku šíriť posolstvá ostatným. Nachádza Božiu pomoc v neustálej modlitbe a v Eucharistii. Vytrvalá vo svojej vôli a túžbach sa snaží byť úplne zjednotená s Bohom. Je si vedomá naliehavosti šíriť posolstvo, pretože čas sa kráti a hrozí neodvratný veľký trest; dá sa tomu vyhnúť iba vtedy, ak sa vrátime k Bohu a znova ho prijmeme.

Vassulina skúsenosť s Bohom je trvalým a nevyčerpateľným prameňom múdrosti, entuziazmu, lásky k Bohu a spásy sveta. Z tohto dôvodu je svedectvo presvedčivé, radostné a stimulujúce. Okrem obrátenia a výzvy k tomu, aby ľudstvo odpovedalo na lásku s láskou, existujú aj starosť o jednotu Cirkvi. "Láska ťa miluje" (3/7/92) znamená, že v rozhovoroch Vassuly a zjednotení s Bohom, každý z nás môže i má postaviť seba na miesto Vassuly. Boh takto miluje všetkých. Všade v týchto spisoch cítime Dych Lásky. Milosť preteká všade; Duch Svätý všade pôsobí a dáva hojne. Všade počuť Pánove kroky.

Vassuline spisy sú ozvenou Evanjelia. Ten, kto hovorí, je skutočne tým pravým Slovom Božím. Väčšina čitateľov a poslucháčov rozpoznáva v Jeho slovách Boží hlas (14/7/92). Vassula nehovorí v podstate nič nové, čo by Boh už nepovedal, ale Božie slovo je jej ústami aktualizované, pričom kladie dôraz na priority a potrebný dôraz. Týmto spôsobom je Slovo aktualizované, vážne, presvedčivé, svedectvom.

Otázka: "Prečo opakovať to, čo už bolo povedané?" znamená nepoznať potreby ľudstva, ktoré má právo počuť Božie Slovo zrozumiteľným a aktualizovaným spôsobom. Okrem toho existuje povinnosť stať sa poslom Slova, ktoré dáva svedectvo v ľudskej skúsenosti. Kvôli zábudlivosti mužov a žien človek príliš ľahko prehliada nadchádzajúcu pohromu a bezprostrednosť katastrofy, ktorej je ľudstvo vystavené; je potrebné vyviesť ho z tejto ľahostajnosti, aby dovolilo milosti nepretržite plynúť a napomáhať obráteniu.

Napriek objektívnej autentickosti svedectva Vassuly, ľudia tu a tam vznášajú námietky proti jej pravde. Aj keď nie sú dostatočné na to, aby spochybnili dané svedectve, dôvody sú objektívnej aj subjektívnej povahy. Výhrady vznikajú najmä z úzkeho a fragmentárneho pohľadu na tajomstvo rasy, zvlášť keď sa milosť vylieva zadarmo, milosť, vďaka ktorej Boh robí z ľudskej osoby partnera v tomto živote i v Jeho dielach. Všetky tieto námietky sa rovnajú ľudským predstavám a jazyku, pretože pochádzajú z obmedzenej ľudskej skúsenosti, neschopnej pre svoje obmedzenosti akceptovať Božie Tajomstvo. Preto človek spochybňuje Božie slovo a odmieta prijať Boha. Slovo Božie je pre skeptika vždy príliš ťažké, ba dokonca "škandalózne", a preto je považované za nepravdivé. Počiatočným predpokladom ľudskej mysle by malo byť akceptovanie skutočnosti, že veci, ktoré nemožno vnímať, existujú, a tomuto by malo zostávať otvoreným. Len v otvorenosti voči Božej milosti môžu ľudské bytosti nadobudnúť istú, hodnotnú a primeranú znalosť tajomstva.

Kritika vyplýva zo skutočnosti, že skúsenosti a svedectvá Vassuly nie sú v súlade s neznalosťou a predsudkami tých, ktorí sú väzňami vlastnej fantázie. Vassuline svedectvá svedčia o nesprávnom chápaní tých, ktorí ju znevažujú, nie proti Evanjeliu alebo viere. V žiadnom prípade ona nie je proti Bohu Biblie ani proti viere v Neho. Tí, ktorí ju znevažujú, skutočne vidia človeka, ktorý protirečí ich vlastnému spôsobu predstavovania si Boha, o ktorom oni všeobecne predpokladajú, že je Bohom sediacim na Svojom tróne, ďaleko od ľudstva. Pre Vassulu je ľudská existencia schopná prijať Božiu lásku, Jeho milosť a všemohúcnosť. Tento "škandálny" pohľad je v skutočnosti znovuobjavením Boha. Je neopodstatneným obvinením predstavovať Vassulu ako podporovateľa "New Age". Je to nelogické ako miešanie ohňa a vody. Takáto kritika iba ukazuje, že kritici nepoznajú ani Vassulu ani "New Age".

Na druhej strane by sa malo zamyslieť nad tým, k čomu by priviedlo Vassuline posolstvo, ak by sa uviedlo do praxe. Keby sa ľudia stretli s realitou lásky v Bohu, boli by privedení k tomu, aby milovali Boha a milovali sa navzájom. Keby ľudia odpovedali na prosbu o modlitbu, posolstvo by rozšírilo po celom svete spev vďačnosti Bohu. Keby sa akceptovalo, že medzi kresťanskými cirkvami musí byť jednota, už by existovala nádej na naplnenie Ježišovho prisľúbenia - "jedno stádo a jeden Pastier". (Jn 10,16) Keby ľudia prijali Boha tak, ako to odporúča Vassula, On by bol už "všetko v každom" (1Kor 15,28). Keby ľudia vzali Vassulino varovanie ohľadom Satana vážne, ten by bol už vyhostený zo sŕdc ľudí a formy sveta. Keby ľudia brali na vedomie výzvu Vassuly na obrátenie, všetci muži a ženy by boli už svätými. Keby sa všetci podelili o skúsenosti s Vassulou, osobná história každého človeka a následne aj história celého ľudstva by bola Piesňou Lásky.

To všetko je úplne v radikálnom štýle Evanjelia. Na základe tohto predpokladu nie sú dôvody na oddelenie Vassuliných skúseností s Bohom od Evanjelia, ešte menej na odpor proti nim. Vassuline posolstvá predpokladajú ľudskú spôsobilosť na dialóg. Jednotliví veriaci, najmä tí, ktorí sú bohatí v Duchu, majú právo vyhodnotiť prípad Vassuly a nezariadiť sa nezávisle od Cirkvi. Týmto spôsobom môžu účinne podporovať úsudok Cirkvi. Konečný rozsudok zostáva na Cirkvi, ktorá má svoju záruku v Bohu a Jeho potvrdenie v "sensus fidelium", ktorého Duch Pravdy je autorom a svedectvom pravdivosti.

Všetky dôkazy, ktoré máme doteraz, ukazujú, že každým dňom sa svedectvo Vassuly berie vážnejšie a je plnšie akceptované. Toto súčasne uľahčuje a urýchľuje konečný súd celej Cirkvi, ktorý bezpochyby vezme ako kritérium mnoho dobrých plodov Vassulinho posolstva.