Príchod môjho anjela
'Otče náš' ma naučil náš Stvoriteľ
Po tejto skúsenosti, kedy som bola hlboko otrasená, sa mi zjavil Sám Boh, náš Večný Otec. Nevidela som Ho očami svojej duše, ako som tomu bola zvyknutá u anjela, ale vedela som, že je to On a počula som Ho. Pamätám si, že som reagovala: "Ach, to je Boh a môže nám pomôcť!" A On sa ma spýtal: "Naozaj veríš, že vám môžem pomôcť?" Ja som Mu odpovedala: "Áno!" Potom si pamätám, ako som išla okolo okna a vravela Mu: "Pozri, pozri, aký je teraz svet!" Chcela som Mu ukázať, čo sa stalo so svetom. Otec na to nepovedal nič, ale požiadal ma, aby som sa k Nemu pomodlila 'Otče náš'. Pomodlila som sa 'Otče náš' zatiaľ čo bol so mnou a keď som skončila, tak mi povedal, že Ho netešil spôsob, akým som sa modlila, pretože som sa modlila príliš rýchlo. Tak som to celé zopakovala pomalšie. Znova mi povedal, že nebol spokojný, pretože som sa pohybovala a požiadal ma, aby som sa pomodlila znova. Modlila som sa teda znova a na konci mi Boh povedal, že stále nie je spokojný. Modlila som sa niekoľkokrát, ale zakaždým mi Boh povedal, že nie je potešený. Vzrastala vo mne túžba vedieť, či sa nemodlím všetky tieto modlitby 'Otče náš' v jedinom dni za všetky tie roky, kedy som sa vôbec nemodlila! Začala som ráno a teraz bola noc. Z ničoho nič bol spokojný s každou vetou, ktorú som povedala a hovoril: "Výborne!" s potešením. Pokúsim sa na príklade vysvetliť, čo sa naozaj stalo:
Keby vás jedného dňa navštívil príbuzný, ktorého ste nikdy predtým nevideli, pretože žil v cudzej krajine, na začiatku vášho rozhovoru by sa vám možno zdalo, že ste si cudzí a vaše stretnutie je len formálne. Ale ako plynie čas, cítili by ste sa dôvernejšie než na začiatku a nakoniec by ste spozorovali, že vo vás vyrástla náklonnosť.
Takto to bolo aj pri mojom prvom rozhovore s Bohom. Keď som sa k Bohu modlila 'Otče náš', spočiatku som sa cítila vzdialená, ale Jeho návšteva, ktorá trvala celý deň ma zmenila, pretože, keď som Mu hovorila túto modlitbu, tešila ma Jeho prítomnosť a slová, ktoré som Mu hovorila nadobúdali na význame. Bol tak otcovský, veľmi nežný a vrelý. Intonácia Jeho Hlasu ma tak upokojovala, že sa akosi stalo, že som Mu počas dňa začala odpovedať "Áno, Otecko", namiesto "Áno, Pane." Neskôr som sa Bohu ospravedlňovala za to "Otecko", ale On povedal, že tie slová prijímal ako klenoty. Zdal sa veľmi potešený. A tak nakoniec som si takto uvedomila, že Boh cíti a chce, aby som sa k Nemu modlila SVOJÍM SRDCOM.
| 
.gif){kind=small}
