Príchod môjho anjela
Kňaz odmieta posolstvo
Pravidelne som dochádzala do seminára na stretnutie s kňazom. Jedného dňa požiadal, či by mohol vidieť fenomén, ako komunikujem s nebom a keď komunikácia začala, pristúpil ku mne a siahol na moju ruku, aby videl, či ma môže zastaviť. Ihneď pocítil brnenie, ktoré prúdilo do jeho paže. Nič mi nepovedal, ale neskôr, pretože mal toto elektrické brnenie v ruke celé popoludnie, povedal o svojom zážitku inému kňazovi v seminári. Aj tento druhý kňaz o mne vedel. Tento zážitok posúdil skôr ako diabolský než božský a poslal pre mňa.
Vykropil svoju izbu svätenou vodou, stoličku, na ktorej som sedela, stôl, papier aj pero, ktoré som mala použiť. Prišla som tam a on ma požiadal nech zavolám 'to', či už je to 'čokoľvek' s čím to komunikujem a začnem písať "Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému". Pomodlila som sa a poprosila Boha, aby mi to napísal. On to napísal, ale s takou silou, že sa pero zlomilo a ja som to musela dokončiť ceruzkou. Kňaz sa nahneval, ale tiež sa veľmi zľakol. Začal mi hovoriť všetko o satanizme, zlu, mágii, dušiach a tiež to, že duch, s ktorým komunikujem nie je Boží, ale zlý. Naplnil moju hlavu hrôzou. Keď som vstala, aby som odišla, vyhlásil, že už by som nemala chodiť do seminára ani do kostola, ak neprestanem s písaním aspoň na nejakú dobu a tiež, že by som mala nechať na pokoji toho prvého kňaza. Uložil mi, aby som sa denne modlila tri modlitby (k Svätému archanjelovi Michaelovi, Memorare sv. Bernarda a novénu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu). Tiež mi do ruky vložil ruženec.
Zničená som sa vrátila k prvému kňazovi, ktorý bol ku mne aspoň vľúdnejší a opísala som mu, čo sa stalo. Povedala som mu, že druhý kňaz nebol rád, že som za ním chodila a tak by moje návštevy mali prestať. Pozrel sa dolu, sklopil hlavu na stranu a neodpovedal. Vedela som, že s tým súhlasí. Bolo mi jasné, že keď za ním prestanem chodiť, okamžite sa mu uľaví od tohto ohromného kríža. Vedela som, že som 'persona non grata' (nežiaduci) a tak som vstala a zakričala na neho: "Už ma u vás nikdy neuvidíte, ani keby ste ma pozýval!" A tak som odišla a premýšľala o tom, či nadobro opustím katolícku pôdu.
Išla som späť domov a vyplakala si oči. Môj anjel ma prišiel utešovať a hladil moje čelo. Nariekala som k Bohu, "Som zmätená a moja duša smutná nad každé pomyslenie. Už nič neviem. Ty hovoríš, že si to Ty a moje srdce cíti a vie, že si to Ty, ale on vraví, že je to zlý duch. Ak si to Ty, potom chcem, aby tento kňaz jedného dňa pripustil, že moje rozhovory sú Božie a potom uverím!" Boh povedal jednoducho, "Skloním ho ..."
Anjel bol na mňa veľmi nežný. Veľmi jemne obviazal moje duchovné zranenia. Každý deň som sa modlila modlitby, ktoré mi kňaz uložil a robila som presne to, čo povedal. Prestala som užívať charizmu, ktoré mi Boh dal a vyhýbala som sa písaniu.
Pretože som žila v moslimskej krajine, kúpila som si Korán a študovala ho, aby som ho mohla porovnať s Bibliou. Jedného dňa, keď som si robila zápisky, ku mne na moje prekvapenie pristúpil Nebeský Otec. Samotná Jeho prítomnosť ma naplnila nevysvetliteľnou radosťou a On mi povedal: "Ja Boh ťa milujem, dcéra, vždy si to pamätaj. Jahve je Moje Meno."
A ako som držala pero, použil moju ruku na písanie na môj poznámkový papier. Zostúpil do mojej blízkosti a znova povedal, zatiaľ čo užíval moju ruku: "Ja Boh ťa milujem. Vassula, to si vždy pamätaj. Som to Ja, kto ťa vedie. Moje Meno je Jahve." Bolo to tak dojemné, že som sa rozplakala. Bola som ako väzeň, ktorému zakázali hovoriť s Otcom, zakázali akokoľvek komunikovať s nebom, zakázali používať charizmu, ktorú mi dal Samotný Boh, a zakázali mi týmto spôsobom približovať sa k môjmu Otcovi v nebi. Kto ma vo všetkých týchto zákazoch príde navštíviť do "väzenia"? Ten, ktorý ma najviac miluje! Najnežnejší Otec, Ten, ktorý drží celý vesmír na dlani Svojej Ruky, mi prejavil Svoj cit a Svoju lásku.
| 
.gif){kind=small}
