Príchod môjho anjela (TLIG: Úvod: Zapisovanie posolstiev)

"Preto, hľa, vyvábim ju, zavediem na púšť a prehovorím k jej srdcu." (Ozeáš 2,16)

Teraz Boh chcel, aby som sa na Neho plne spoliehala. Chcel ma so Sebou zjednotiť a spraviť ma celkom Svojou. Chcel ma formovať a premeniť. Pretože som sa však ešte stále na Boha nespoliehala tak, ako On túžil, musela som prejsť ďalším druhom očisťovania, aby som sa Mu úplne odovzdala a bola s Ním v mieri. Stalo sa toto: Volala som k Bohu, a na moje prekvapenie sa mi nedostalo žiadnej odpovede. Spanikárila som, obzerala sa po svojom anjelovi, ale ani jeho som nenašla. Namiesto toho som okolo seba pocítila niekoľko duší, ktoré ku mne pristupovali ako žobráci.¹ Prosili ma o modlitby, požehnanie a o svätenú vodu. Išla som teda rovno do kostola a priniesla som im vodu. Prosili ma a tak som na nich striekla. Toto gesto ku mne privábilo ďalšie duše a hneď sa ich okolo mňa tlačil veľký zástup. Bola som prekvapená, keď sa zdalo, že sa im uľavuje v bolestiach a majú ohromnú radosť. Jeden z nich ma požiadal, aby som sa za neho príležitostne modlila a raz mu požehnala. Nevedela som ako, a tak si povedal o jednoduchú modlitbu a požehnanie. Tak som to tiež urobila. S radosťou mi poďakoval a tiež mi požehnal. Toto všetko bolo pre mňa nové, ale cítila som, že sa im uľavilo a boli potešení. Využila som príležitosť a spýtala sa ich, či vedia, kde je môj anjel, ktorého už milovalo moje srdce. Ale nedostalo sa mi žiadnej odpovede.

Každý deň tejto opustenosti sa zdal dlhý ako rok. Hľadala som pokoj, ale nemohla som ho nájsť. Mala som okolo seba veľa ľudí a priateľov, ale nikdy som sa necítila tak opustená a sama ako vtedy. Zdalo sa mi, akoby som prechádzala peklom. Mnohokrát som nariekala, aby sa ku mne vrátil môj anjel, ale nič, zmizol! Míňala som sa so svojím anjelom. Hľadala som ho, ale nenachádzala, volala som, ale nedostávala som žiadnu odpoveď. Celé tri týždne som sa potulovala po púšti viac mŕtva ako živá, až už som to nemohla dlhšie znášať a tú strašnú noc, ktorou moja duša prechádzala, som plačlivo celým srdcom kričala k Jahvemu: "OTČE!! ... kde si? ... Otče? ... Prečo si ma opustil? Ó, Bože, prijmi ma a použi, ako chceš Ty! ... Očisti ma, nech ma môžeš použiť!"

Týmto prenikavým krikom, ktorý vychádzal z hlbín môjho srdca, sa nebo náhle otvorilo a Otcov hlas, ako hrmenie, plný dojatia, na mňa volal: "JA, BOH, ŤA MILUJEM!" Tieto slová boli ako balzam, ktorý sa vylieva na oné posvätné rany, ktoré moja duša utŕžila a ihneď ich zahojil. V týchto slovách, ktoré Boh predniesol, som cítila Jeho Nekonečnú Lásku.

Po týchto slovách lásky mi bolo akoby som vyšla z tornáda do prekrásnej pokojnej záhrady. Môj anjel zacelovaľ a s veľkou nežnosťou obväzoval moje rany. Tie rany, ktoré som obdržala, keď som v noci prechádzala touto nekonečnou púšťou.

Potom ma Jahve požiadal, aby som otvorila Bibliu a čítala. Prvá časť, ktorú som prečítala, ma rozplakala a obrátila, pretože mi úžasným spôsobom vyjavovala Srdce Boha. V Exodu 22,25-26 som čítala tieto slová:

"Ak sa rozhodneš vziať do zálohy plášť svojho blížneho, do západu slnka mu ho vrátiš, lebo jeho plášť, ktorým si chráni telo, je jeho jedinou prikrývkou. V čom by spal? Stane sa, že bude volať ku mne a ja ho vypočujem, lebo som milostivý."

Boh mi nevysvetlil hneď, čo sa stalo v týchto troch týždňoch. V Jeho vlastnom záujme, ale až omnoho neskôr, 22. decembra 1990, mi to vysvetlil. Tu sú Jeho vlastné slová:

"Moje Srdce, Priepasť Lásky, zavolalo na teba. Hromadila si v Mojom Srdci smútok na smútok, zradu na zradu. Zápasila si so Mnou, ničotné malé stvorenie ... ale vedel som, že tvoje srdce je nerozdelené a že raz premôžem tvoje srdce, že sa stane jedine Mojím. Ako produkt svojej doby si so Mnou zápasila, ale Ja som ťa v boji porazil a vliekol som ťa do prachu a do púšte, kde som ťa nechal samú.

Dal som ti anjela strážcu, od začiatku tvojej existencie, aby nad tebou bdel, tešil ťa a viedol, ale Moja Múdrosť nariadila tvojmu strážnemu anjelovi, aby ťa opustil a aby ťa nechal samotnú v púšti. Povedal som: "Bude žiť, aj napriek svojej nahote!"² pretože nikto nie je schopný prežiť sám.³ Satan by sa ťa úplne zmocnil a bol by ťa zabil. Aj jemu bol daný Môj príkaz. Zakázal som mu dotknúť sa ťa

Potom si sa vo svojej hrôze na Mňa rozpomenula a vzhliadla k Nebu, zúfalo Ma hľadajúc. Tvoje náreky a tvoje prosby náhle pretrhli smrtiace ticho okolo teba a tvoj zdesený výkrik prerazil nebesia a dospel k Ušiam Najsvätejšej Trojice ...

"Ach, teraz jej dám preniknúť do Svojich Rán ⁴ a dám jej jesť Svoje Telo a piť Svoju Krv. Zasnúbim si ju a bude Moja na veky

Ukážem jej Lásku, ktorú k nej mám, a jej pery od tej chvíle budú po Mne žízniť a jej srdce bude Mojím Útulkom. Každý deň sa bude horlivo poddávať Mojej Spravodlivosti. Spravím ju oltárom Svojej Lásky a Svojho Utrpenia. Ja a len Ja budem jej jedinou Láskou a Vášňou a pošlem ju so Svojím Posolstvom do končín zeme, aby získala neveriacich a ľudí, ktorí nie sú jej vlastní. A ochotne ponesie Môj Kríž Pokoja a Lásky po ceste na Kalváriu."

"A Ja, Duch Svätý, na ňu zostúpim, aby som jej odhalil Pravdu a Naše hlbiny.⁵ Pripomeniem skrze ňu svetu, že najväčší zo všetkých darov je: LÁSKA."

Boh mi dal víziu, aby som situácii lepšie porozumela. Dal mi pochopiť, prečo bol na mne Satan tak agresívny. Kým som sa neobrátila úplne, diabol ma neobťažoval a cítil sa spokojný. Neprejavoval žiadnu agresivitu. Ale v momente, keď zacítil, že sa obraciam k Bohu a on ma teda stráca, napadol moju dušu.

Bola to táto vízia: Videla som sa, ako stojím v izbe a videla som hada (Satana), ako sa plazí. Zjavne ten had bol moje domáce zviera. Akonáhle som o neho stratila záujem, prestala som ho kŕmiť. Hladný a udivený vyliezol zo svojej diery, aby si našiel potravu. Pozerala som sa, ako sa blíži ku svojej miske a tam našiel niekoľko hrozien. Had ich prehltol, ale zdalo sa, že ho to neuspokojilo. Tak sa plazil smerom do kuchyne a pátral po potrave. Medzitým som začala vnímať, že som k nemu zmenila vzťah a stala som sa z priateľa jeho nepriateľom. Preto som vedela, že sa ma pokúsi zabiť. Bála som sa, ale hneď sa objavil môj strážny anjel a pýtal sa, či ma niečo trápi. Povedala som mu o hadovi. Povedal mi, že sa o neho postará. Váhala som, či sa mám zapojiť do boja a rozhodla sa, že sa pripojím k svojmu anjelovi a spoločne to zvládneme. Anjel vzal zmeták a otvoril dvere, ktoré viedli von, potom šiel k hadovi a vyháňal ho von. Potom zabuchol dvere a pozerali sme sa z okna, ako bude reagovať. Had panikáril. Videli sme, že zamieril späť ku dverám, ale dvere boli bezpečne zatvorené. Utiekol dole po schodisku na ulicu. Vo chvíli, keď sa odplazil, sa premenil na ohromnú škaredú ropuchu a potom znovu v zlého ducha. Rozpútal sa poplach a ľudia tam vonku ho chytili a zviazali.

1 Keď som dospievala, vídavala som očami svojej duše, ako ma obklopuje veľa duší. Keď som tie duše uvidela, hovorila som si, "Ach, zase sú tu mŕtvi." Naplnili izbu, v ktorem som bola. Zdalo sa, že sedia blízko jeden druhého na dlážke. Cítila som, že majú z mojej prítomnosti radosť. Všetky vyzerali rovnako. Objavovali sa chudé, bez vlasov a celkovo vyzerali sivo. Celé ich ja, bolo sivé ako popol. Nevydávali žiaden zvuk, ale vlastne sa zdalo, že ma vôbec nechceli obťažovať. Toto bola veľmi bežná scéna, ktorú som zažívala niekoľko rokov. Neskôr mi to všetko Ježiš vysvetlil. Povedal mi, že tieto duše čakali na moje modlitby, až sa obrátim.

2 stala som sa 'nahou' len čo sa môj strážny anjel a celé Nebo ku mne obrátilo chrbtom

3 opustená Nebom

4 potom prehovoril Syn

5 Svätá Trojica

6 hovorila Svätá Trojica.

Príchod môjho anjela

Púšť a po nej úplná odovzdanosť