Príchod môjho anjela
Moje očisťovanie pokračuje
Uplynulo niekoľko dní a potom ma môj anjel požiadal, aby som išla do seminára, vyhľadala kňaza a ukázala mu posolstvo. Všetko som vykonala, presne tak ako mi povedal, ale bola som veľmi sklamaná. Mala som veľké očakávania, ktoré sa však nenaplnili. Ten kňaz sa domnieval, že prechádzam duševnou krízou a že som na pokraji schizofrénie. Chcel si prezrieť moje ruky. Uchopil ich a preskúmal. Vedela som o čo mu išlo, pokúšal sa na mojich rukách nájsť určité známky abnormality, ktoré sa vyskytujú pri konkrétnej duševnej poruche. Bol presvedčený, že mu Boh zveril tento ťažký kríž, ktorým som bola ja. Ľutoval ma a povedal mi, že za ním môžem prísť, vždy keď budem chcieť. Dochádzala som k nemu každý druhý alebo tretí deň. Spočiatku som však za ním nechodila rada, pretože so mnou jednal ako s duševne chorou. Tak to trvalo tri až štyri mesiace. Jediným dôvodom, prečo som stále pokračovala vo svojich návštevách, bolo, aby som mu dokázala, že nie som blázon. Nakoniec si po nejakom čase uvedomil, že som pri zmysloch. Jedného dňa dokonca povedal, že to, čo mám, môže byť charizma od Boha.
Medzitým ma môj strážny anjel viedol k Bohu a jedna z prvých lekcií, ktorú mi dal, sa týkala rozlišovania. Toto učenie rozlišovania rozbesnilo diabla ešte viac, pretože to znamenalo, že aj keď sa i ukazoval ako anjel svetla, bola som schopná ho rozpoznať.
Môj anjel mi oznámil, že ku mne príde Ježiš a že sa jeho anjelské misie chýlia ku koncu. Keď som túto správu vypočula, bola som smutná. Nechcela som, aby ma môj anjel opustil. Pokúšal sa mi to zdôvodniť a vysvetľoval mi, že jeho úlohou bolo priviesť ma bezpečne k Bohu. Ale to všetko bolo pre mňa ešte bolestnejšie. Nemohla som sa vyrovnať s tým, že zo dňa na deň už nebudem komunikovať so svojím anjelom.
Ako mi to môj anjel Daniel predpovedal, jedného dňa prišiel namiesto neho Ježiš. Keď sa mne zjavil, spýtal sa: "Čí dom je dôležitejší, tvoj dom, alebo Môj Dom?" Odpovedala som Mu: "Tvoj Dom." Cítila som, že Ho moja odpoveď uspokojila, požehnal mi a zmizol.
Potom ku mne znovu prišiel Pán namiesto anjela a povedal: "Som to Ja," a keď videl moje zaváhanie, zreteľne vyslovil: "Som to Ja, Boh." Namiesto toho aby som sa radovala, bola som nešťastná. Strašne mi chýbal môj anjel. Hlboko som svojho anjela milovala a už len obyčajná myšlienka, že už nepríde, pretože jeho miesto zaujal Boh, mi vadila. Na tomto mieste sa chcem zmieniť o tom, čo mi Pán povedal o mojej láske k môjmu strážnemu anjelovi. Povedal, že ešte nikto nemiloval svojho anjela tak ako ja a že dúfa, že mi jedného dňa bude môcť povedať tieto slová: "Žiadny človek tvojej epochy Ma nemiloval toľko ako ty."
Teraz sa môj anjel držal v pozadí. Boh sa ma spýtal: "Miluješ Ma?" Povedala som, že áno. Neobviňoval ma z toho, že Ho nemilujem dosť, ale veľmi nežne povedal: "Miluj Ma viac."
Inokedy, keď sa mi Pán ukázal, povedal mi: "Oživ Môj Dom." Nepamätám si, čo som odpovedala, ale vedela som, že to, o čo ma žiada bolo nemožné.
V ďalších dňoch ma navštevoval buď môj anjel, alebo Ježiš, niekedy oba súčasne. Môj anjel ma poučoval, žiadal ma, aby som sa zmierila s Bohom. Keď ma o to požiadal, bola som veľmi prekvapená a povedala som mu, že nie som s Bohom vo vojne, tak ako sa mám s Ním zmieriť?
Boh ma znovu požiadal, aby som Ho milovala. Chcel, aby som k Nemu bola tak dôverná ako ku svojmu anjelovi, aby som s ním hovorila rovnako slobodne, ale ja som nemohla. Stále som Ho vnímala ako cudzinca a nie ako priateľa. Anjel mi neustále pripomínal. že je len Boží služobník a že by som mala milovať Boha a oslavovať Ho. Čím viac sa ma snažil nasmerovať k Bohu, tým viac som podliehala panike zo strachu, že ma opustí. Hovoril mi nech sa odovzdám Bohu, ale ja som to neurobila.
Medzitým sa nevzdával ani Satan a stále dúfal, že sa ma zmocní v mojej slabosti. Boh mne dovolil aby som raz alebo dvakrát vypočula rozhovor medzi Ježišom a Satanom. Satan žiadal, aby ma mohol podrobiť skúške. Povedal Ježišovi: "Uvidíme, čo tá Tvoja Vassula ... Tvoja drahá Vassula Ti nebude verná, padne, a pre dobro týchto dní ju pre Teba môžem vyskúšať v dňoch pokušenia." A tak bolo Satanovi dovolené klásť na mňa všetky druhy pokušení. Neuveriteľné pokušenia! Vždy, keď som si uvedomila, že ide len o pokušenie, a prekonala som ho, bolo na mňa naložené iné, väčšie pokušenie. Keby som týmto pokušeniam podľahla, duša by prepadla peklu. Jeho útoky začínali stále znovu. Napríklad striekol vriaci olej na môj prostredník, o ktorý som si opierala pero. Ihneď sa mi tam utvoril pľuzgier, ktorý som si musela prekryť, aby som bola pri písaní schopná udržať pero. Démon sa ma znovu a ešte znovu pokúšal zastaviť v komunikácii s Bohom a v písaní. Písala som s veľkou bolesťou. Vždy, keď sa mi prst zahojil, všetko sa znovu opakovalo a ja som celé týždne písala s utrpením.
Keď som bola so svojou rodinou na dovolenke v Thajsku, plavili sme sa člnom na ostrov. Na spiatočnej ceste sa čln rozkýval a ja som stratila rovnováhu. Aby som nevypadla, chytila som sa prvej veci, ktorú som mala v dosahu, a tou bola rozpálená výfuková rúra. Popálila som si celú dlaň pravej ruky. Moja prvá myšlienka bola: "Ako budem písať?" Ruka mi opuchla, bola začervenaná a bolestivá. Boli sme práve pol hodiny od hotela, ale v čase, keď sme tam dorazili, opuch a bolesť zmizli. Po popálení nebolo ani stopy. Pán mi neskôr povedal, že nedovolil Satanovi zachádzať až tak ďaleko, a preto mi ruku uzdravil. Démon skúsil ďalší spôsob, ako mi znemožniť písanie. Ukázal sa môjmu synovi vo sne (vtedy mal desať rokov). Zjavil sa v podobe starého muža, ktorý sedel pri jeho posteli a povedal mu: "Mal by si radšej povedať svojej matke, aby s tým písaním prestala. Ak neprestane, urobím to isté, čo som spravil jej, keď bola malá. Prídem, keď budeš ležať v posteli, zatiahnem ťa za hlavu a uškrtím ťa."
Toto som zažila, keď mne bolo asi šesť rokov. Raz v noci, keď som ležala v posteli, zbadala som pred sebou dve strašne škaredé starecké ruky. Následne som si uvedomila, že niečo ťahalo moju hlavu dozadu a naťahovalo to môj krk. Potom už nič. Ale triasla som sa strachom.
Satan ma prenasledoval od raného veku, okolo mojich šiestich rokov sa mi takmer každú noc zjavoval v snoch a desil ma v podobe veľkého čierneho psa. Bol to stále rovnaký sen. Prechádzala som temnou chodbou, a na jej konci bol vrčiací pes pripravený ku skoku, aby ma roztrhal na kusy, a ja som vydesene utekala.
Keď mi bolo asi desať rokov, videla som vo sne Ježiša. Bol na konci podobnej chodby. Videla som iba Jeho portét. Bol na ňom len do pása. Usmieval sa a vravel: "Poď, poď ku Mne." Potom sa ma zmocnila nejaká sila, ktorá ma k Nemu priťahovala bližšie a bližšie. Bála som sa tejto sily a Ježiš, ktorý si môjho strachu všimol, sa na mňa usmial. Ten prúd ma priťahoval k Ježišovi, až sa moja tvár pritisla k Jeho.
Tiež asi okolo dvanásteho roku som mala ďalšiu mystickú skúsenosť. Bol to môj duchovný sobáš s Ježišom. Bolo to opäť vo sne, ja som bola oblečená ako nevesta a mojím ženíchom bol Ježiš. Nevidela som Ho, ale vedela som, že tam je. Ľudia nás nadšene zdravili palmovými ratolesťami v rukách. Hneď po uzavretí manželstva som vstúpila do miestnosti. Bola tam Panna Mária s Máriou Magdalénou a ďalšími dvoma svätými ženami. Naša Blahoslavená Matka bola veľmi šťastná a pristúpila ku mne, aby ma objala. Ihneď mi začala upravovať šaty a vlasy, a ja som si uvedomila, že chce, aby som bola pre Jej Syna čo najkrajšia.
|
.gif){kind=small}
