Dátum Veľkej noci

Derek Stone

Irenej (zvaný Mierotvorca), ktorý žil približne v rokoch 100-180 n.l., spojil Východ so Západom. Detstvo prežil vo Smyrne, v Malej Ázii, biskupom sa stal v Lyone v Galii.

Snáď preto tiež ako presbyter viedol delegáciu k Rímskemu biskupovi. Žiadal ho, aby unáhlene neodsudzoval montanistov, heretické turíčne hnutie pochádzajúce z Frýgie v Malej Ázii, o ktorého počiatkoch veľa nevieme. Neskôr, už ako biskup, karhal v liste pápeža Viktora, lebo si myslel, že rozbíja spoločenstvo s biskupom v Efeze. Irenej naliehal na tolerovanie menšinovej tradície určovania Veľkej noci pomocou židovského Pesach (14. Nisan), bez ohľadu na deň v týždni, ktorá je rovnako apoštolská, ale inak počítaná a ktorej sa biskup pridržiaval. Irenej tvrdil, že tento výpočet pochádza od apoštola Jána, ktorý mal za Malú Áziu veľa rokov zodpovednosť.

Konečné riešenie tohto sporu priniesol koncil v Nicei v r. 325. Výsledkom nebol síce žiadny kánon, ale dosiahnutie konsenzu a síce že, a) Veľká noc by mala byť o Dni Pánovom, b) nemala by závisieť od židovskeho lunárneho výpočtu Pesach ani sa s ním zhodovať, ale mala by zostať nejaká pripomienka pôvodnej súvislosti. Od tej doby sa Veľká noc mala sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne, nasledujúcom po jarnej rovnodennosti na severnej pologuli. Tento výpočet bol nezávislý na židovskom počítaní a pridržiaval sa praxe v Alexandrii, s ktorou bola Antiochia až doteraz v spore. V Antiochii bolo pri určovaní nedeľnej oslavy dodržiavané židovské datovanie.

Dnešné rozdelenie medzi kresťanským Východom a Západom v tejto veci vyplýva z toho, že Východ odmieta akceptovať jednostranné konanie Západu pri prijatí gregoriánskeho kalendára. Ďalej z východnej tradície nikdy nesláviť pred židovským Pesach a z rozdielneho spôsobu určovania epakty, čo je rozdiel medzi lunárnym a solárnym cyklom.

Jedným z preferovaných riešení tohto problému je pevne stanovený deň Veľkej noci a to v nedeľu po druhej sobote v apríli, čo by bol najčastejší deň, na ktorý by Veľká noc pripadla, keby sa Nicejský koncil riadil astronomickou presnosťou. Mohlo by byť tiež určené alternatívne pohyblivé dátum za predpokladu, že by pre výpočet jarnej rovnodennosti bol zvolený určitý geografický bod, napr. Jeruzalem.

K vyššie spomenutým trom konfliktom ohľadom dáta hlavných kresťanských osláv možno dodať nasledujúce:

a) V 4. a 5. storočí sa alexandrijská a rímska metóda výpočtu líšila. Augustín z Hippo nám hovorí, že v roku 387 slávili Veľkú noc v Galii 21. marca, v Taliansku 18. apríla a v Alexandrii 25. apríla, Alexandrijská prax nakoniec prevážila.

b) Zhruba do r. 750 panovala v Galii neistota ohľadom dáta kvôli užívaniu sady veľkonočných tabuliek zostavených v Ríme, ale zriedka tam užívaných.

c) Keltská cirkev, odrezaná od barbarskej Európy, vyvinula svoju vlastnú metódu výpočtu. Rozvinul sa dlhodobý spor s neskoršími augustiánskymi misionármi, ktorí prišli k Anglosasom v Kente. Theodor z Tarzu (ktorý vykonal väčší geografický posun ako Irenej) poslušný rozhodnutia synody vo Whitby v r.664 zaviedol rímsky výpočet pre celé Anglicko v r. 669. Ctihodný Beda z Umbrie sa neskôr postavil svojou váhou učenca za rozhodnutie synody, s ktorým keltská cirkev aj naďalej nesúhlasila.

Je táto zdanlivo pedantská technická debata, ktorá zaplnila toľko strán, významná alebo okrajová? Ctihodný Beda a Irenej by ako dôvody prečo ju brať vážne, použili: "... aby všetci boli jedno. Ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal." (Jn 17.21)

Z mnohých kresťanských osobností, ktoré majú svojich prívržencov, a ktoré tvrdia, že majú súkromné zjavenia od Ježiša, Márie alebo iných svätých, sa k problematike Veľkej noci vyjadrujú dve ženy, úplne nezávisle na sebe. Vassula, grécko-pravoslavná, ktorá sa narodila v Egypte a v súčasnosti žije v Ríme so svojím manželom, švédskym luteránom, pri súkromnom zjavení opakovane prežila a následne odovzdala desiatkam tisíc katolíkov, ale aj iným, ku ktorým po celom svete hovorí, ako náš Pán dnes túži po jednotnom dátume Veľkej noci.

Pani Mirna Nazour je z Melkitskej cirkvi a žije v Damasku so svojím manželom a dvoma deťmi. Pravidelne, najmä keď sa dáta veľkej noci kryjú, dostáva stigmy, ktorá boli kompletne vyfotografované a nakrútené. Čo viac, ruky Mirny a tiež rad ich ikon, vylučujú hojné množstvo čistého a aromatického olivového oleja, ktorý má uzdravujúce účinky. Posolstvo, ktoré odovzdáva veriacim po celom svete, je práve to, ktoré čítame v 17. kapitole Jánovho evanjelia a je totožné s posolstvom Vassuliným.

V Etiópii, kde v súčasnosti katolíci latinského a východného rítu predstavujú iba 0,5% kresťanskej populácie, dali katolíci príklad svetu, keď slávia Veľkú noc podľa východného juliánskeho kalendára. Vo Fínsku je tomu zase naopak. Tam pravoslávna menšina dodržiava západné dátum Veľkej noci.