Vassulin medzináboženský príhovor

Medzináboženský príhovor v Budha Kristi Prachar Sangha v Dharmarjice (budhistický kláštor), 23. februára 2003

(viac detailov o cene za mier Vassula 's Peace Award)

Naozaj je to radosť prehovoriť k vám a môcť byť prítomná na vašom dnešnom medzináboženskom každoročnom stretnutí a chcem vyjadriť svoje úprimné vďaky ctihodnému Suddhanandovi Mahatherovi a celé ctené delegácii, že ma pozvala, aby som bola medzi vami. V mene tých, ktorí sa zasadzujú o mier, jednotu a zmierenie, menom nasledovníkov asociácie Pravého Života v Bohu a mojím menom, vás chceme vrelo pozdraviť a srdečne vám všetkým želáme pokoj. Veľmi sa ma dnes dotýka, že som v Bangladéši, pretože považujem túto krajinu ako krajinu, kde som od Boha prijala milosť tým, že do mňa vložil Svoje Svetlo nielen pre môj úžitok, ale aj pre úžitok druhých a dal môjmu duchu nový život. Medzi vami sa cítim doma a cítim sa vítaná a milovaná vami všetkými. Nehľadiac na naše rôzne prostredia, rozdielne vyznania, rozdielne pohľady, rozdielne mentality, stále sa cítim byť vám blízko. Naše dnešné zhromaždenie by nemalo zostať len medzi nami, ale mali by sme nášmu národu priniesť bohatstvo, ktoré z takéhoto stretnutia môžeme získať; učenie založené na zmierení, tolerancii, mieru a rešpektovaní jedni druhých.

Medzináboženský dialóg je cenný poklad

Medzináboženský dialóg je cenný poklad sám o sebe, pretože spája rôznych náboženských vodcov, aby objavili, že máme veľa spoločných duchovných základov, na ktorých by sme mohli postaviť spoločný dialóg o nich. Vo všetkých náboženstvách existuje svätý zákon, ktorý máme nasledovať. Tento zákon nás má viesť po správnej ceste svätosti, nech je to kresťanský zákon, moslimský, hinduistický, židovský alebo akýkoľvek iný. Ale nemáme ten zákon len počúvať alebo čítať, ale dodržiavať to, čo je dôležité a čo urobí ľud svätým v Božích očiach.

Modlíme sa všetci svojim vlastným spôsobom, postíme sa všetci v určitom období, aby sme očistili našu myseľ a dušu, zároveň robíme nápravu za svoje hriechy, očisťujeme sa spôsobom, akému sme boli naučení, všetci meditujeme, aby sme dosiahli vyšších stupňov duchovna podľa našich duchovných učení, veríme vo spravodlivosť, právo a v cnosti. V našom kresťanskom náboženstve rešpektujeme slobodu ľudí a Cirkev odmieta používanie neetických prostriedkov na dosiahnutie obrátenia. Z toho vyplýva, že naše zhromaždenia by mali byť pravé, s cieľom obhajovať porozumenie a rešpektovanie náboženských tradícií jeden druhého a zdržať sa špiniť ich. Takto získame zmierenie a pokoj.

Niekedy sme boli neetickí a nerešpektovali sme druhého v našom správaní, bez ohľadu na našu vieru a tradíciu. Ochabnuli sme v rozhovoroch o zmierení, poľavili sme aj v uznaní našich zlyhaní buď zo strachu, alebo z pýchy. Zrejme sme prestali hovoriť o diktátorskom vedení, ktoré je príčinou extrémneho násilia a utrpenia na svete, o chudobe a nespravodlivosti. Aby sme vyriešili konflikty vo vnútri a medzi našimi spoločenstvami, musíme vyučiť náš národ a vštepiť do neho božskú spiritualitu založenú na láske a pokoji. Z týchto dôvodov sú naše spoločenstvá rozdelené a rozdelenie nepochádza od Boha.

Otázka mieru

Vy ste si všetci vedomí, tak, ako ste tu zhromaždení, že mierová otázka je veľmi živá v našom svete a viac ako inokedy akútna. Sme tu a hľadáme riešenia mieru vo svete, ale tak, aby sme chránili a podporovali morálne hodnoty, sociálnu spravodlivosť, slobodu a mier. Budeme musieť nielen úprimne pokračovať v týchto rozhovoroch, ale tiež vziať na seba povinnosť učiť a vychovať aj náš národ k tomu, čo sme spolu zdieľali. Inými slovami, ľudia musia byť poučení. V našom Písme je napísané, že "celá várka chleba je svätá, ak prvé zamiesené cesto je zamiesené sväto." To znamená, že stačí, aby jedna osoba bola svätá na to, aby priviedla celý národ k svätosti.

Každý si musel všimnúť, že svet je násilnejší a krutejší, a že je na svete viac prírodných katastrof. Ak je svet stíhaný katastrofami, je to kvôli jeho zlu. Svet na seba uvalil všetko to zlé, pretože v ňom nie je miesto pre Boha. Nie je v ňom miesto pre modlitbu a kontempláciu, ktorá by ho mohla vyviesť z Temnoty do Svetla. Svet je tak zaneprázdnený technológiou, materializmom a všetkým, čo je neduchovné, že zabúda na svoje skutočné hodnoty. V našej kresťanskej viere veríme, že aby sme mohli konať dobro, musíme naplniť našu dušu Duchom Božím, ktorý dáva Svetlo, ale ak neponesieme toto svetlo ako lampu vo vnútri nás, potom budeme naplnení temnotou a ďalej pôjdeme cestou tieňa smrti.

Samotná technológia a materializmus nikdy, nikdy neuspokojí túžbu človeka po pravde a spoločenstve. V duši vždy bude temnota a ľudia budú vždy hľadať, ako túto ničotu naplniť tak, že budú mieriť na zlé veci. A tu máme povinnosť naplniť túto ničotu dobrými vecami, duchovnými hodnotami, začať modlitbou a dobrými skutkami.

Moc modlitby

Preto je modlitba dôležitá, pretože skrze modlitbu je nám dané potrebné svetlo, aby sme išli po ceste cností, aby sme boli uschopnení nielen na pretvorenie a obnovenie nás, ale aby sme tiež boli stvorení apoštolmi, ktorí vyjdú a obnovia svet a prevonia národ za národom a povedú ich všetkých k životu v mieri.

Nech vás nikto neoklame, že modlitba nie je mocná zbraň. Modlitba a rozjímanie je obrovská moc sama o sebe, zvlášť, ak je modlitba povedaná skrúšeným srdcom a úprimne. Skrze modlitbu môžeme pretvoriť srdcia, ktoré sú suché ako púšť, v záhradu a spraviť z týchto sŕdc tryskajúce fontány. Môžeme pretvoriť naše srdcia, že sa stanú rajom tak priehľadným a tak čistým, že sa budú podobať korune nádhery. Čím čistejšie srdce je, tým mocnejšia je modlitba, tak nech sú vaše modlitby ako voňajúce kadidlo, ktoré prevonia vesmír, nech dosiahnu neba. Urobme Eden na zemi. Potom, keď vaše srdcia budú tak čisté, ktokoľvek váš Boh je, bude načúvať vašim prosbám. Tak sa naučme byť v stave neustálej modlitby.

Dôležitosť zachovania pokoja

Počiatok akéhokoľvek konfliktu sa obvykle nachádza v našom srdci a niekedy je v ňom dobre zakorenený. Naše srdce je ako zrkadlo našej duše. Odráža, čo máme vo vnútri. Keď máme v srdci vojnu, vojna vyjde na povrch a stane sa fyzickou. Ježiš nám povedal nasledujúce: "Veď z plnosti srdca hovoria ústa. Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu dobré veci a zlý človek vynáša zo zlého pokladu zlé." (Mat 12,34-35)

Keď niekto nežije v mieri so svojím Bohom a so sebou samým, ako môže žiť v mieri so svojím blížnym? Všetci sme z týchto vojen unavení, z prelievania krvi denne, z nenávisti, pretože je to proti prírode a proti kozmickému zákonu Lásky, je to proti Prikázaniam, ktoré sme dostali.

Všetky náboženstvá musia zohrať dôležitú úlohu v zachovaní mieru a zmierenia. Pretože ovocím mieru bude zmierenie a ovocie zmierenia prináša lásku a prijatie jedného druhým. Láska je považovaná za matku cností, hlavnú cnosť, z ktorej sa rodia ďalšie cnosti. Je povedané, že v Deň Súdu budeme všetci súdení podľa miery lásky, ktorú sme mali na zemi. To je: milovať jeden druhého. Mať len samotnú vieru, to nestačí.

Dobré skutky

Preto dobré skutky sú potrebné na preukázanie našej viery. Keď niekto, kto nikdy neurobil ani jediný dobrý skutok prehlasuje, že má vieru a nasleduje verne svoje náboženstvo, modlí sa v správne hodiny, zachráni ho viera? Ak potrební nemajú oblečenie alebo dosť jedla k životu a niekto im povie: "prajem ti teplo a plno jedla," bez toho aby ste mu dali to základné, čo k životu potrebuje, aké je v tom dobro? Viera je takáto: ak s ňou dobročinnosť nejde ruku v ruke, je celkom mŕtva. Dokáž svoju vieru dobrými skutkami, tieto dobré skutky sa tiež môžu nazývať "skutky lásky".

Ježiš povedal tieto slová: "Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach." (Mat 5,13-16)

Nikdy sa nenechajte odradiť, keď mier nepríde ihneď, vari ste niekedy počuli, že by sa zem zrodila za jeden deň? Ako zem dáva rásť čerstvým plodom, ako záhrada dáva vyklíčiť semienkam, tak náš Stvoriteľ dá vyrásť obidvom, nedeliteľnosti a mieru pred zrakmi národov, keď budú naše modlitby vypočuté.

Ako kresťan verím, že nás všetkých náš Stvoriteľ stvoril zo Svojej úžasnej Lásky, aby sme Mu túto lásku opätovali a žili sväto, ako On je Svätý. V Božích očiach sme všetci rovnakí. Sv. Pavol hovorí, už nie je Žid alebo Grék, otrok alebo slobodný, muž alebo žena. Všetci sú jedno v Božích Očiach. Tí, ktorí sú v iných náboženstvách, nie sú menšie stvorenia stvorené na obraz Boží a oni tiež sú predurčení, aby žili v Božom dome. Komu bolo málo zverené, od toho sa bude málo požadovať. Komu bolo veľa zverené, od toho sa bude žiadať veľa.

A ako nám povedal jeden z našich gréckych biskupov na našej medzináboženskej púti v Egypte, ktorú sme mali, ocitujem vám jeho slová: "Tak, ako sme sa dnes zhromaždili v kostole pod jednou strechou a nerobili sme rozdiely medzi kresťanmi a nekresťanmi, tak odo dneška budeme hlásať celému svetu, že ľudia môžu žiť vo zmierení tak dlho, pokiaľ sa budú učiť milovať napred svojho Boha, nech je ktokoľvek, nech je akékoľvek Jeho Meno, a potom som si istý, že láska k ich blížnemu vytryskne tiež.

Odovzdajte vedúcim vašich cirkví, vedúcim vašich náboženstiev, vašim národom, spoločenstvom, mestám, dedinám, veľkomestám, krajinám naše srdečné pozdravy, požehnanie a lásku. Že sa modlíme za mier, a budúci rok dúfam, že vás budem mať blízko pri sebe, nech sú úsmevy široké! Kiež by ste zvestovali posolstvo, že už nie je žiadna vojna, žiadni ľudia nie sú zabíjaní, nie je už žiadna bratská krv nespravodlivo prelievaná na zemi!"

Skončím svoj príhovor tým, že vám poviem malý príklad o stromu: všetky vetvy stromu sú sväté, keď koreň je svätý. Bez pochyby niektoré vetvy boli vyťaté a ako výhonky divokej olivy ste boli vštepení na zvyšok, aby ste s nimi zdieľali bohatú šťavu vyvierajúcu zo samotného olivového stromu. Ak si však myslíte, že ste nadradení nad ostatné vetvy, pamätajte, že vy nepodopierate koreň; koreň podopiera vás.

Ešte raz ďakujem ctihodnému Suddhananda Mahatherovi za jeho láskavosť a prácu, ktorú robí pre napredovanie v týchto medzináboženských dialógoch za mier vo svete. Úprimne dúfam, že príde deň, keď skrze našu námahu dosiahneme mieru, o ktorý sa všetci usilujeme, a že budeme môcť úprimne osloviť jeden druhého: "brat môj, sestra moja."

Vassula Ryden