Stretnutie v budhistickom chráme v Hirošime, Japonsko

Správa zo stretnutia, ktoré sa konalo 4.-6. augusta 1999.

Pri organizovaní Vassulinho príletu do Japonska som bola vedená hľadať Božiu radu v úplnej dôvere v Neho, aby tak tí, ktorí sa budú stretnutia účastniť, boli otvorení obráteniu srdca. Aby došli k porozumeniu potreby ustavičnej modlitby, aby tak boli v dôvernom spoločenstve s našim Pánom vo svojej duši a získali tak horlivosť pre Jeho misiu.

Stretnutie sa malo konať 4. augusta o pol piatej popoludní v budhistickom chráme Myjin, toto meno znamená 'Stella Maris'. Téma stretnutia bolo učiť nás, 'Aký dobrý je Pán'. Bola tam asi stovka ľudí, medzi nimi budhisti, šintoisti, rumunskí pravoslávni, katolíci a protestanti rôznych denominácií ako luteráni, baptisti, metodisti a anglikáni. Stretnutia sa zúčastnil aj najúctyhodnejší biskup Hirošimy Josef Misue a niekoľko ďalších kňazov a rehoľníkov. Naši budhistickí hostitelia boli kresťanským posolstvom úprimne pohnutí, zjavený Boh, ktorý je príčinou nášho šťastia a nádeje.

Dátum stretnutia s Vassulou sa zhodovalo s dátumom pripomienky 54. výročia atómového útoku na Hirošimu. Bolo uctené chvíľou ticha, po ktorom nasledovala modlitba za nádej pre svet.

Keď sme rozdávali pozvánky na Vassulin príhovor, snažili sme sa skontaktovať každého možného účastníka tak, že sme sa pokúsili vzbudiť jeho záujem o Božie veci, a že sme odpovedali na všetky otázky. Ako svedkovia pravdy obsiahnutej v knihách Pravého Života v Bohu a vďaka mnohým zázrakom obrátenia, ktorých sme boli svedkami všade okolo nás, sme dokončili misionársku prácu naozaj s rešpektom a ohľadom na vieru druhých. S našou vierou vo skutočnosť Ježiša Krista v histórii ľudstva boli svedectvá dokumentov od Vassuly naše jediné zbrane. Videli sme, ako pravda víťazí, pretože žiari svojím jasným svetlom. Viera, nádej a láska, ktoré nám Boh dal, navyše tak vrelé otcovské privítanie nášho biskupa, vďaka tomu všetkému sa mohlo uskutočniť toto stretnutie v Hirošime.

Všetci účastníci buď čítali knihy Pravého Života v Bohu, alebo poznali Vassulu od členov modlitebných skupín Pravého Života v Bohu. Každému teda bol známy mystický rozmer Vassulinej misie. Napriek tomu boli všetci prítomní prekvapení, keď počuli hovoriť túto matku rodiny tak jednoducho a iste o jej stretnutiach s jej strážnym anjelom, s Matkou Božou a s tromi osobami Najsvätejšej Trojice. Zdalo sa mi, že zo všetkých sŕdc vytrysklo zvolanie svätého Petra: "Pane, je dobre, že sme tu!"

Vassula nám pripomenula Božiu Lásku a Jeho prianie, aby sa všetci vrátili do Jeho Srdca s horúcou láskou. Jej príhovor sa vyznačoval jednoduchosťou a hĺbkou. Nakoniec nám pripomenula, čo nám povedal náš Otec 18. júna 1994: "Poďte a učte sa: ráno rozosievajte sejbu lásky, napoludnie rozosievajte sejbu pokoja, večer rozosievajte svoje semená zmierenia."

Nakoniec Vassula darovala budhistickému mníchovi z chrámu Myjin sochu Panny Márie Fatimskej. Budhistickému mníchovi z chrámu vo Fukuyamě darovala ruženec a biskupovi kríž. Niekoľko dní po skončení stretnutia nám ho biskup priniesol ukázať a vyjadril svoje šťastie nad úspechom stretnutia s Vassulou.

Socha Panny Márie obohatila dedičstvo medzináboženského dialógu, ktorý budhisti zahájili s kresťanmi v roku 1987. Sochu postavili vedľa Panny Márie Lurdskej, ktorú si priviezli z nedávnej púte k jaskyni Massabielle.

5. augusta Vassula navštívila tých, ktorí prežili útok v Hirošime, v Nemocnici atómovej bomby. Títo pacienti sú pripútaní na lôžko viac ako 50 rokov. Videla tých istých ľudí, ktorých navštívil Ján Pavol II. a matka Tereza. Je ťažké opísať pocity zo stretnutia Vassuly a týchto obetí. Nemôžem zabudnúť na jej pohľad, keď ich pobozkala a v každom z nich videla tajomstvo utrpenia, bolesť a zlo až k Ježišovmu Krížu.

Popoludní nám katolícka univerzita dala k dispozícii sálu pre modlitebnú skupinu Pravého Života v Bohu. Vassula nás učila, ako je v našom dennom živote potrebné, aby sme žili pravý život v Bohu. Všetci sme boli zasiahnutí častým opakovaním slova "zmierenie". Naša skupina v Hirošime pochopila, že je prvoradé žiť a modliť sa o zmierenie. Na všetky naše otázky sme dostali jasné odpovede a dotyky milosrdnej lásky. Potom sme sa presunuli do katedrály v Hirošime, kde bola slúžená svätá omša za obete útoku atómovej bomby. Svätú omšu koncelebrovali biskupi z Hirošimy, Nagoya, Takamatsu a Osaky. Zúčastnil sa jej tiež celý rad ďalších kňazov.

Po prijatí Eucharistie Vassula, grécko-pravoslávna, zakončila svoju misiu pokoja, lásky a jednoty v našom Pánovi. Tak ona, ktorá je živým svedkom smädu nášho Pána po zmierení, pútnik milosrdnej Božej vôle, neopísateľne pokračovala v uvedomovaní si jednoty v KRISTOVOM TELE.

Neskôr pri večeri sa Vassula stretla s budhistickým mníchom z Hirošimy a jeho ženou. Hovorili, že sú hlboko dotknutí a šťastní, že dosiahli vďaka svojmu pokroku s kresťanmi to, že môžu zdieľať "poklad" - Pravý Život v Bohu. Vassula ich pozvala, aby sa zúčastnili jubilea vo Svätej zemi v marci 2000.

Mladí ľudia, ktorí sa v hojnom počte zúčastnili tejto večere, sa Vassuly pýtali na duchovnú radu pre svoj život. Vďaka jej materinskej pozornosti a zmyslu pre humor sa Vassule darilo prispôsobiť sa každému z nich umiernenou a múdrou radou. Keby sme len boli schopní nahrať všetky tie jednoduché rozhovory, mali by sme teraz sériu aforizmov podobných tým, ktoré máme z 5. storočia od svätého Barsanofija.

V piatok 6. augusta sme sa v 8:15 zhromaždili vo veľkom "Parku mieru", nad ktorým explodovala prvá atómová bomba, presne v ten istý deň roka 1945, v rovnakú hodinu. Počuli sme v dave modliacich sa ľudí pohrebný úder na BONS, budhistický zvon, zatiaľ čo zvuk sirény ohlasoval minútu ticha v celom Japonsku. Rovnaká azúrovo modrá obloha, rovnaké horúco ako pred tragédiou, v ktorej zahynulo na 100 000 ľudí, z toho veľa detí, ktoré boli takto prekvapené v škole. Až do večera chodili ľudia mučení popáleninami a smädom k rieke, a keď sa do nej ponorili, zahynuli. Odchádzali sme z parku s odkazom takejto tragédie. Koľko sa tu stále vyskytuje prípadov leukémie a rakoviny štítnej žľazy.

Príchod Vassuly do Hirošimy, mesta s tak bolestnou minulosťou, bol vzácnym darom, ktorý určite prinesie ovocie. Moji japonskí priatelia mi povedali, že všetko v Pravom Živote v Bohu im pripomína knihu Zjavenia svätého Jána. Aj my čakáme na koniec bolesti vo svete a znovuobnovenie milosti: koniec a počiatok, ktorý nám svätý Ján ohlásil, keď prosil: "Príď, Pane Ježišu!" A Pán nám už povedal: "Áno, prídem čoskoro."

O niekoľko chvíľ neskôr už Vassula nasadla do Šinkanzen, ktorý ju viezol do mesta Fukuoka, aby tam navštívila ďalšiu modlitebnú skupinu Pravého Života v Bohu.

Angela Uchida