Evidentne židovský charakter dieľa
Sestra Serafima (pustovnícka rádová sestra, ktorá žije v Holywell Wales, UH) pozerá na 'Pravý Život v Bohu' na základe vlastných dlhoročných rabínskych štúdií.
Keď človek číta knihy Pravý Život v Bohu, občas sa pristihne, že si želá, aby bol vydaný v rovnakom formáte ako Jeruzalemská Biblia (nie Nová Jeruzalemská Biblia), tzn. s Vassulinými poznámkami dole pod textom, s číslovaním jednotlivých viet posolstiev na ľavom okraji a na pravom okraji kompletné biblické odkazy na Písmo Sväté a tiež s odkazmi na porovnanie. Na konci každej knihy by človek rád našiel úplný register biblických odkazov v správnom poradí.
Toto usporiadanie by bolo nielen užitočné, ale tiež by poslúžilo ako dôležitý prvok pre posúdenie spisu. Umožnilo by tým, ktorí o texte rozjímajú, uvidieť nádhernú lásku Boha, ktorá sa na nás vylieva skrze Starý zákon, ktorý je tak často mylne obviňovaný, že znázorňuje Boha autoritatívneho a mstivého.
V Pravém Živote v Bohu je Písmo stále citované aj keď bez presného označenia. Citáty z Písma tiež do skladby textu dokonale zapadajú. Tieto dva aspekty podávajú živé svedectvo o nadprirodzenom pôvode textu. Nikto si nemusí nariekať, že sa jedná iba o súkromnú alebo osobnú meditáciu, pretože meditovať možno len o tom, čo poznáme.
Pre väčšinu ľudí je nemožné naučiť sa naspamäť tak značné množstvo biblických citácií v tom rozsahu, v akom sú v texte mimovoľne stále citované z celého Písma a nie len z niekoľkých jednotlivých žalmov či obľúbených pasáží Evanjelia. Mimo to sú mnohé citácie alebo termíny v podstate židovské a v niektorých moderných verziách Biblie nie sú preložené presne, najmä ak ich bolo možné nahradiť nežidovským termínom. Pravý Život v Bohu používa správne hebrejské výrazy. V nasledujúcom malom rozbore sa zameriame na židovsko-hebrejskú dimenziu niektorých vyjadrení.
1. Gramatické hľadisko:
V starých Bibliách, napr. "The King James's", začína každý verš "A". Takže v Genezis nájdeme "A Boh povedal." Ak sa pozrieme na moderné verzie ako napr. "Amplified" alebo "New American Standard" znova nájdeme toto "A" (nenachádza sa v niektorých iných prekladoch).
V biblickej hebrejčine je veľmi málo gramatiky. Rabíni učia, že táto absencia gramatiky a časté použitie "A" dáva najavo, že Božie dielo od počiatku stvorenia a celé dejiny spásy sú jeden pokračujúci a stále sa odvíjajúci Boží akt a preto je vyjadrený je jeden kontinuálny rozvíjanie Boží čin, a preto je vyjadrený ako jedna súvislá fráza.
Pravý Život v Bohu v origináli nemá bodky. Presná reprodukcia textu je teda vo svojej podstate dokladom božského autorstva pre Židov, znalcov Písma a kohokoľvek, kto plánuje preskúmať jeho pravosť. Falošný prorok bez znalostí Písma by písal prirodzene vrátane bodiek.
2. Veľké písmená pre osobné zámená
V celej židovskej biblii a literatúre sa používajú veľké písmená ak je reč o Bohu. Židovská úcta k Menu Boha zahanbuje značné množstvo kresťanov, ktorí upustili od prejavov vážnosti aj v gramatike. Pravý Život v Bohu ako židovský text vždy píše osobné zámená s veľkými písmenami ak ide o Jednu z Božských Osôb či o Skutok Boha, v ktorom sa Boh prejavuje.
3. Mäso a kosť
Výraz "mäso a kosť" v Biblii vyjadruje výslovne príbuzenstvo. Dnes by sme príbuzenstvo vyjadrili skôr slovami "si z môjho tela a mojej krvi". V Svätom Písme by toto bolo nechutné. V skutočnosti sa jedná o slovo etsem (výslovnosť ch'tsem) a znamená kosť a nie krv. Všetka krv patrí Bohu, s tým sa snáď nikto neodváži polemizovať. V nariadeniach Pentateuchu, ktoré sa týkajú konzumácie mäsa, je stanovené, že všetka krv musí byť vykrvácaná a vrátená Bohu, ktorému jedine patrí.
V Genesis 2,23 nachádzame Adama, ako hovorí Eve: "Toto je konečne kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa." Napriek tomu v Jeruzalemskej biblii v Knihe sudcov 9,2 a ďalej, nachádzame túto frázu preloženú ako "telo a krv". Takto užitím hovorových výrazov sa snažíme priblížiť text našej kultúre. Takto sa však veľakrát mení Slovo Božie a stáva sa zbraňou, ktorá môže byť použitá inými denomináciami či Židmi a stáva sa znamením domnelého katolíckeho nedostatku Pravdy. Na nápravu tohto nedostatku stanovuje rímsky dokument "Liturgiam Authenticate" (Rím, marec 2001), že všetky preklady užívané k posvätnej liturgii musia zodpovedať latinskej verzii. Čistota Pravdy je nevyhnutná pre kresťanskú jednotu a má významnejšie dôsledky ako použité súdobé výrazy, ktoré nielen časom vychádzajú z módy, ale tiež nás oddeľujú od tých, ktorých preklady sú správnejšími interpretáciami Božieho slova. Tam, kde sa toto nedeje, mal by byť veriaci oboznámený s nepresným prekladom "telo a krv".
Pravý Život v Bohu nepoužíva nesprávny preklad "telo a krv", ale používa správny biblický výraz "kosť z Mojich Kostí, mäso z Môjho Masa". Toto je ďalší príklad frazeológie, ktorú by falošný prorok nepoznal. Tieto slová sú použité
26. januára 1997,
11. novembra 1998,
21. júna 1999,
30. júna 1999,
6. októbra 1999,
28. apríla 2000,
16. októbra 2000.
Pravdepodobne je tu ešte viac príkladov, ale autorka tohto textu neponúka ich register, len uvádza prípady, ktoré si poznamenala.
4. "Počuj Moje kroky"
"Počuj Moje kroky" je výlučne židovský výrok pre príchod Mesiáša a Mesiánskej epochy. Talmud nazýva túto epochu ikvesa d'meshicha ('šľapaje Mesiáša'). Toto je odvodené z Žalmu 89,52: "... tí, ktorí nemajú v úcte šľapaje tvojho Pomazaného." Ježiš často v Pravom Živote v Bohu používa túto frázu a nemala by sa zamieňať s podobným výrokom "nasledovanie Mojich šľapají".
"Počuj Moje kroky" (či "šľapaje") súvisí s 15-timi znakmi, ktoré Talmud považuje za predchádzajúce príchodu Mesiáša a Mesiánskej epochy. Ich rozpoznanie by kresťania pomenovali ako "Znamenie Časov" (rad je ich známy ako znamenia Druhého Príchodu). Bez znalosti židovskej terminológie by falošný prorok nepoužil tento konkrétny židovský výrok, ale použil by prednostne kresťanské "Znamenie Časov".
5. "Pôrodné bolesti"
Posolstvo z
25. augusta 1988 zmieňuje: "... pôrodné bolesti už začali, ale Moje stvorenie je ako šialené, smeje sa tomu. Nechce nič vedieť o tom, že sú to Moje prvé náznaky." Tento výraz "pôrodné bolesti" je tiež zvláštny v židovskom očakávaní Mesiáša. "Pôrodné bolesti Mesiáša" sú použité rovnakým spôsobom ako "Kroky Mesiáša". Zreteľne sa jedná o 15 znamení, ktoré majú predchádzať Jeho Príchodu a je o nich zmienka v Talmude (porovnaj Sanhedrin, posledné dva riadky odseku 96b a zakončenie 99a). Sám Ježiš používa výrok pre udalosti Konca Časov u Matúša 24,8 a Marka 13,8.
Jedno z rabínskych učení v tejto Talmudickej diskusii nad "pôrodnými bolesťami Mesiáša" hovorí, že Mesiáš príde buď keď svet bude celkom nevinný alebo celkom hriešny. Kristov Prvý Príchod spĺňa ten skôr uvedený, pretože tu bola Jedna bytosť, Mária, ktorá bola úplne bezhriešna a úplne nevinná, aby Ho mohla prijať. Maria v onej chvíli reprezentovala celý židovský národ, hoci ten bol sám vo svojej podstate hriešny. Kristov príchod v Jeho Duchu do duší tých, ktorí boli očistení Druhými Turícami, prichádza v čase, keď vidíme široko rozšírený hriech: napr. len potraty sa prevádzkujú v každej krajine na východe aj na západe a tak je naplnená táto podmienka. Napriek tomu sa v Judaizme "pôrodnými bolesťami" myslí všetkých 15 znamení pretože zahŕňajú aj všeobecný odpad (racionalizmus), ktorý sa dnes zabýval v Judaizme rovnako ako v Cirkvi. Ježiš odkazuje na tieto "pôrodné bolesti" v evanjeliách aj v Pravom Živote v Bohu, ktorý poukazuje na Jeho príchod, ktorý by mal byť pre židovského čitateľa jasne viditeľný. "... vy už prežívate prvé známky Môjho Návratu a prvé pôrodné bolesti už prepukli ..." (Pravý Život v Bohu, 25. august 1988. Bodka, ktorá rozdeľuje túto pasáž v JMJ, nie je použitá v origináli.)
Ak berieme do úvahy Ježišovo zdieľanie božstva s veriacimi, Kristus hovoril k pravoslávnemu svätému Symeonovi takto: "Moja potupná smrť je odevom nesmrteľnosti a naozajstným zbožštením pre všetkých veriacich. Preto tí, ktorí sú Mi podobní v utrpení, majú podiel na božstve a zdedia Moje kráľovstvo."
V knihe "Svetlo Kristovo" arcibiskup Basil Krivocheine píše o sv. Symeonovi: "Boha je možné uvidieť vo svetle. On sám je svetlo, ktoré nemožno opísať. Jeho sláva a Jeho milosť sú božským svetlom a takto sa ukazuje Symeonovi. V Deň Súdu bude Kristus žiariť v nádhere Svojho Božstva. Dokonca aj teraz ožaruje Symeona ako vzdialenú hviezdu."
A v inej časti knihy hovorí, že pri príchode Krista sa On pre nás stane všetkým a bude sa volať mnohými menami podľa Jeho diel. Ak sme chorí a on nás uzdraví, stáva sa Zdravím, Svetlom, pretože nás osvecuje, Životom, pretože nás oživuje, Rúchom, pretože nás úplne obklopuje Svojou žiarou. Zahaľuje nás a robí nás vrúcnymi slávou Svojho božstva ..."
6. "Náklonnosť ku Zlu"
Posolstvo z 15. apríla 1996 obsahuje toto zvolanie: "Ó, zlá náklonnosť, zem tak znečistená!" Náchylnosť ku zlu (yester ha-ra) je židovský výraz pre to, čo kresťania nazývajú následky prvotného hriechu - takže je ľahšie konať zlo než dobro.
Judaizmus posúva túto koncepciu ešte o kúsok ďalej. Všetko zlo v židovských spisoch súvisí s "yester ha-ra", Zlou Náklonnosťou. Satan je tiež totožný s "yester ha-ra". V knihe Jób Satan vystupuje ako ten, ktorý pokúša človeka, aby tak nakoniec bolo posilnené jeho morálne vedomie. Toto pokúšanie sa deje v Bohom presne stanovených medziach. (Jób 1,12; 2,6).
"Yester ha-ra" je metaforicky označený ako "kvasnice" v zmysle kvasenia vášní (berakhoth 17a), ktoré má človeku zabrániť plniť Božiu vôľu. Ale je tu ešte jeden hlbší význam.
V deň, ktorý predchádza sviatku Pesach (Prejdenie), deti chodia okolo domu so sviečkou, aby našli ukryté kúsky kvasníc a odstránili ich pred príchodom Dňa Slobody (Prejdenie - oslobodenie z egyptského otroctva). Hlbší význam je ten, že pred príchodom sviatku slobody Žid odstráni "yester ha-ra", Náklonnosť ku Zlu, zo svojho srdca svetlom svedomia, ktoré je "lampou Pána" (Prísl 20,27).
Všetky tieto pojatia vyvstanú v židovskej mysli pri frázi "Zlá Náklonnosť" v Pravom Živote v Bohu. Navyše odstránenie Zlých Náklonností pred príchodom Dňa Slobody je mini-reflexiou posolstva Pravý Život v Bohu, ktoré nás pripravuje na Deň Pána odstránením všetkého hriechu z našich sŕdc. Nie je to dostačujúci dôkaz? Hádam, že áno.
Rabíni učia, že v Mesiánskej epoche bude "yester ha-ra", Zlá Náklonnosť, ktorá je bežnou skúsenosťou každej ľudskej bytosti, celkom odstránená. V Pravom Živote v Bohu Pán hovorí: "keď príde Môj Deň, odstránim všetko zlo a zostane zamknuté." (posolstvo z
10. novembra 1988). Podobne, keď Kristus vo Svojom Božstve kraľuje v čistých srdciach, účinok je rovnaký ako pri mystickom sobáši. Sv. Ján z Kríža učí, že v takom stave, "práchno hriechu", názov, ktorý kresťania dávajú koreňu "yester ha-ra", je držaný pod kontrolou. Nič nečistého nemôže vstúpiť do Nového Jeruzalema, ktorý zostúpi na zem (Zjavenie 21,27; Kniha Múdrosti 7,25) a stav svätosti je udelený ako dar kajúcnikovi. Stav Mystického Sobáša udržuje "práchno hriechu" v nečinnosti, ak dáme súhlas.
Žiadny falošný prorok by nedokázal použiť výraz, ktorý u židovského čitateľa tak plne evokuje pojem zla. Satan sa rád skrýva a podstatná časť židovského pojmu je to, že ho odhaľuje v jeho skrytej činnosti v ľudských srdciach.
7. Tretie Nebo
V závere posolstva z
12. februára 2000
nachádzame odkaz na Tretie nebo. Tretie nebo zmieňuje tiež sv. Pavol. Ide o židovský výraz, ktorý sa zakladá na predpokladanej existencii siedmich stupňov neba. V Treťom nebi sa nachádza Nebeský Jeruzalem (je to ten, ktorý videl svätý Ján? Zjavenie 21,12) a Nebeský Chrám, v ktorom stojí archanjel Michael. Hovorilo sa, že svätý Michael opakuje, prednáša a ponúka Bohu každú modlitbu a náboženský obrad, ktoré boli obetované v Chráme v Jeruzaleme. Tento židovský pohľad má svoju ozvenu v katolíctve. Stačí pozrieť do slov Zjavenia a slov svätej omše. V Zjavení 8,3-5 vidíme anjela, stojaceho pri oltári, ako obetuje kadidlo "s modlitbami všetkých svätých ... z ruky anjela stúpa dym kadidla do Prítomnosti Boha spolu s modlitbami svätých".
Tiež pri svätej omši kňaz po premenení hovorí: "V pokore Ťa prosíme, Všemohúci Bože: Prikáž Svojmu svätému Anjelovi, nech ju prenesie na Tvoj nebeský oltár, pred tvár Tvojej Božskej velebnosti. A nás všetkých, ktorí máme účasť na tomto oltári a prijmeme toto Sväté Telo a Krv Tvojho Syna, naplň všetkým nebeským požehnaním a milosťou, skrze Krista, nášho Pána. Amen."
8. "Ja Som"
V textoch Pravého Života v Bohu nachádzame miesta, kde Ježiš používa slová "Ja Som". Na prvý pohľad sa zdá, že tak Ježiš odpovedá Vassule na otázky typu "Ježišu?" alebo "Pane?". Napriek tomu, ide o meno, ktorým Boh vyslal Mojžiša k Izraelitom. Boh povedal Mojžišovi Svoje plné Meno "Som, ktorý Som". Prikazuje mu však povedať Egypťanom len jeho prvú časť, až sa na naň budú pýtať, "Ja Som, ma k vám poslal" (Exodus 3,14). Príležitostne Boh používa Svoje plné Meno, napr. v posolstve z 27. novembra 1990: "... Tvoj Otec v Nebesiach vie, že nepatríš svetu, a napriek tomu ťa posiela do sveta, aby si svetu ukázala Srdce vášho Boha a že Ja Som, ktorý Som ťa poslal ..."
Ktorýkoľvek Žid rozpozná význam výrazu "Ja Som", ktorým začína toľko posolstiev. Tento titul Boha je tak zvláštny a je chovaný v takej úcte, že žiaden Žid by sa ho neopovážil vysloviť. Ježiš ho používa ako prirodzený nárok Svojho Božstva, a ako taký je židovskému čitateľovi zrejmý. Kresťanský čitateľ ho pravdepodobne úplne prehliadne a bude ho chápať ako výraz oprávnenej úcty. Keby tomu bolo skutočne tak, bolo by použité malé "s" namiesto veľkého Som, ktoré označuje meno, v tomto prípade Meno: HASHEM. Pre kresťana je nazývať Boha "Otče" tak blízke, že takmer nevie, že Mojžišovi oznámil Meno Ja Som.
Ja Som, ktoré je používané ako Meno, ktoré určuje Božiu totožnosť, by najskôr presahovalo poznanie falošného proroka. Toto, podobne ako veľa ďalších evidentne židovských výrazov, tiež svedčí o Božskom autorstve Pravého Života v Bohu.
9. Kainovia a Ézauovia, Ábelovia a Jákobovia
(porovnaj posolstvo zo 7. februára 1991)
Judaizmus vníma "generačnú líniu zla", ktorá sa odvíja skrze Ézaua, utláčateľa Jákoba aj skrze sám Exodus, kde cieľom bitky pri Refidim je vyhubiť Jákobovu rasu. Línia zla pokračuje skrze Agaga. Toto zlo by sa v židovskom národe prenášalo ďalej a ďalej a tak Boh použil kráľa Saula, aby ju ukončil, ale Saul neposlúchol. Preto diabolské pokusy zničiť židovský ľud pokračovali. Satan sa pokúsil rozdrviť Židov zabránením narodeniu Mesiáša, ktorý by ich vykúpil. A znovu, v čase kráľovnej Ester, nachádzame v rovnakej generačnej línii zla agagovca Hamana, ktorý sa pokúša zničiť židovský národ. Pre židovskú mentalitu sú teda plne zrozumiteľné Ježišove odkazy na Kaina a Ézaua v Cirkvi.
Ézau znamená červený. Ézau sa narodil pokrytý hrdzavými chlpmi a predal svoje právo prvorodeného za misku uvarenej červenej šošovice. Krajina Edom, kde sa usadil, znamená "Červená zem". Jeho bojovní potomkovia nosili červenú farbu na odeve a mali červené štíty. Boli to ľudia, ktorí osídlili Taliansko (biblicky popísaná ako Zem tŕstia). Rímsky červený plášť, ktorý dali na Ježiša ako výsmech, má svoj hlboký symbolický význam v zlu, ktorým sa Ézauovho rodová línia pokúša odstrániť Mesiáša. Červená vlajka ateistického komunizmu pokračuje v "duchovnej línii Ézaua". Je to ten istý ateizmus, ktorý spôsobil všeobecný odpad a je dieťaťom racionalizmu a naturalizmu. Posolstvá Pravého Života v Bohu takto predstavujú Ézaua v Cirkvi.
|
|
|