Mystické manželstvo a zbožštenie v Pravom Živote v Bohu

Napísala pustovníčka, mníška, žijúca vo Walese vo Veľkej Británii, ktorá rozjíma o posolstvách Pravého Života v Bohu
September 2005

Spisy s názvom Pravý Život v Bohu (TLIG) hovoria stále o Bohu, ktorý ponúka svetu milosť divinizácie (zbožštenia). Divinizovať znamená urobiť z ľudí bohov účasťou na Božstve Božstva.

Tento pojem môže ľudí znepokojovať, pokiaľ si neuvedomia, že je to ďalší termín pre bytosť obdarenú Večným Životom. Je to Večný Život Boha. Kristus nám to prisľúbil. Evanjelium sv. Jána a epištoly sú plné Kristových prisľúbení. Narážky na to sa nachádzajú v listoch sv. Petra a listy sv. Pavla siedmim cirkvám sú toho tiež plné. Preto prišiel Ježiš Kristus - aby sme mohli mať účasť na Jeho Božskom Živote; aby sme mohli byť jedno s Otcom ako Kristus a Otec sú jedno. To znamená, nie podobní, ale ako Kristus a Otec sú jedno - božské spojenie.

Sme povolaní byť Božími synmi a dcérami. Sme povolaní byť Kristovým Telom. Ježiš Kristus je Hlavou svojho Tela, Cirkvi. Telo je úplne jedno so svojou Božskou Hlavou. To, čím je Ježiš Kristus svojou prirodzenosťou ako Syn Boží, my sme povolaní byť milosťou - každý podľa stupňa alebo schopností, ako pre nás zamýšľal Boh, keď nás stvoril. Hlava a Telo zbožštené Božským Večným Životom Boha, ktorý nám bol daný v Kristovi Ježišovi a ktorý nám On získal späť svojím vykupiteľským životom a smrťou.

Mali by sme byť svätí, lebo náš Boh je svätý - nie donucovaním, ale dobrovoľne plnením Božieho príkazu (porov. Leviticus 19,2 a Matúš 5,48); nie z povinnosti ako abstraktné konanie, ale zo skutočnej lásky k Bohu.

Iba Boh je svätý; „Len Ty si Svätý, len Ty si Pán, Ty sám si Najvyšší, Ježišu Kriste", spievame každú nedeľu a sviatok. Byť svätým ako je svätý Boh znamená byť svätý svätosťou samotného Boha. Božia svätosť zostupuje a Boh sa zjednocuje s každým tak, aby samotné mohutnosti duše (pamäť, rozum a vôľa) boli v dokonalej jednote s Otcom, Synom a Duchom Svätým. Keď je táto jednota totálna, absolútna, úplná, to je divinizácia (zbožštenie), nič viac, nič menej.

Úplné spojenie duše a Trojice sa nazýva Mystické Manželstvo. Mystické Manželstvo znamená, že Svätý, Trojjediný Boh, spája dušu so Sebou v dokonalom spojení, zatiaľ čo "manželský partner" si zachováva dokonalú individualitu a slobodnú vôľu.

Otec vo svojej Božskej Sile spočinie a zjednocuje sa s pamäťou, ktorá sa chápe ako mohutnosť duše. Večný Syn vo svojej Božskej Múdrosti spočinie a zjednocuje sa s rozumom, ktorý sa chápe ako mohutnosť duše. Duch Svätý vo svojej Božskej Dobrote spočinie a zjednocuje sa s ľudskou vôľou, ktorá sa chápe ako mohutnosť duše. Vďaka Božej prítomnosti v mohutnostiach duše človek premýšľa, koná a hovorí len tak, ako je priamo uzrozumený Božou Mocou, Múdrosťou a Dobrotou. Duša prestáva konať mimo vplyvu Božského Svetla. Nazývame to "podobnosť s Kristom". Ľudia, ktorí stretnú zbožstenú osobu, opíšu to stretnutie ako: "Bolo to, akoby som hovoril so samotným Ježišom".

Otec môže spočinúť v pamäti iba vtedy, ak má čistú nádej¹. Večný Syn môže spočinúť v rozume iba vtedy, ak má čistú vieru². Duch Svätý môže spočinúť v ľudskej vôli iba vtedy, ak má čistú lásku³. Jednoducho povedané, nádej vyprázdňuje pamäť, viera vyprázdňuje rozum a láska vyprázdňuje vôľu. Tieto tri mohutnosti duše musia byť nahradené teologálnymi cnosťami, pretože tie presahujú ľudský rozum a logiku. Čisto ľudský spôsob poznávania, prostredníctvom zmyslov a diskurzívneho intelektu, musí byť prekonaný skôr, ako bude človek disponovaný zjednotiť sa s transcendentným Bohom. Všetky prostriedky musia byť úmerné ich cieľu: musia preukazovať určitú zhodu a podobnosť s cieľom. Hrášok sa nebude variť, kým nedosiahne rovnakú teplotu ako horúca voda. Polená nebudú horieť, kým nedosiahnu rovnaký stupeň teploty ako oheň. Nič a nijaké stvorenie nemôže slúžiť rozumu ako primeraný prostriedok na dosiahnutie Boha. Všetko, čo intelekt dokáže pochopiť, skúsenosť vôle a obraz predstavivosti, sa Bohu najviac nepodobá a je neprimerané. Prázdnota, ktorú vytvorili Teologálne Cnosti viery, nádeje a lásky, je najviac podobná Bohu v tom zmysle, že prispôsobuje schopnosti človeka pre účasť na transcendentnom Bohu. Oni dvíhajú človeka ponad seba, transformujú ho a disponujú ho, aby získal plnosť božského obrazu a podoby, v ktorej bol stvorený a pre ktoré bol stvorený.

Katolícky katechizmus, č. 1812, uvádza: "Ľudské čnosti sú zakorenené v Teologálnych Cnostiach, ktoré uspôsobujú schopnosti človeka, aby mohli mať účasť na Božej prirodzenosti. Teologálne Cnosti sa totiž bezprostredne vzťahujú na Boha. Robia kresťanov schopnými žiť vo vzťahu s Najsvätejšou Trojicou. PÔVODCOM, DÔVODOM a PREDMETOM Teologálnych Čností je jeden Boh v troch osobách."

Štyri Kardinálne Cnosti sú nám tiež vliate Svätým Krstom spolu s tromi Teologálnymi Cnosťami. Týchto sedem ctností praktizovaných hrdinským spôsobom je dôvodom pre blahorečenie aj svätorečenie. Kardinálne Cnosti sú Statočnosť, Miernosť, Spravodlivosť a Múdrosť. Všetky tieto budú plne funkčné v Divinizovanej Duši.

Statočnosť pomáha vášňam nádeje, zúfalstva, strachu, smelosti (odvahe) a hnevu. Tieto vášne sa  objavujú, keď sa stretnú s ťažkosťami pri získavaní dobra alebo pri vyhýbaní sa zlu. Miernosť pomáha vášňam lásky, nenávisti, túžby, nechuti, potešenia a smútku (bolesti). Týkajú sa dobra a zla bez vnímania ťažkostí. Spravodlivosť zdokonaľuje vôľu v sociálnych činoch človeka. Tieto tri kardinálne cnosti sa riadia štvrtou, Múdrosťou, ktorá vyplýva vnútorne z lásky,

Pri Krste sú všetky Teologálne a Kardinálne Cnosti vliate do našej duše Svätou Trojicou. Ak je láska motívom všetkých našich činov, tieto cnosti sú zdokonalené darmi Ducha Svätého. To znamená, že človek je najprv motivovaný láskou k Bohu a potom láskou k blížnemu, lebo ho miluje Boh. (Ján 13,34: "Milujte sa navzájom, ako som vás Ja miloval") Dary Ducha Svätého sú poznanie, chápanie, bázeň pred Pánom, múdrosť, zbožnosť, statočnosť a rada.

Hriech, každé najmenšie hnutie súhlasu vo vôli, ktoré je v rozpore so slávou Božou, nezávisle od toho, či je vyjadrené navonok alebo nie, zahmlieva priehľadnosť duše. Každý "oblak" musí byť odstránený, vypariť sa, aby sa obnovila priehľadnosť. Toto sa dosiahuje spoluprácou našej slobodnej vôle s cnosťami. "Prázdnoty" vytvorené praktizovanými cnosťami sú práve touto "priehľadnosťou", prostredníctvom ktorej sa dostáva Božské Svetlo, a tým nás zbožšťuje. Také zbožštenie je otvorené pre všetkých a iba úprimné pokánie je potrebné pre otvorenie priechodov milosti , aby sa mohla začať cesta.

V Pravom Živote v Bohu nachádzame:

Všetky duše, s ktorými som spojený, sa tiež stali nevestami, pretože v Mojom dôvernom vzťahu s nimi som sa stal ich Ženíchom každý deň ich života. Rovnaké to bude aj s tebou, ak zahoríš láskou k Nám. Slobodne sa vrhneš ku Mne a okúsiš plnosť Mojej Božskej Lásky. Od tvojho narodenia som túžil ťa vlastniť a keď som ťa videl vyrastať, už som tajne oslavoval naše zásnuby. Vrhol som sa k tebe pri prvom znamení tvojej ľútosti a pred tým, než by si dokončila svoje pokánie, kričal by som a pokynul Svojím Kráľovským Žezlom:

"Oslobodená!"

A tvoje čelo by som označil Svojím vášnivým krstným bozkom, ktorý napĺňa vôňou celý vesmír. Ten by predznamenal našu snubnú oslavu a Ja by som ti ponúkol ako dar Mojej Lásky korunu vytvorenú z najvoňavejších kvetín.

Každý okvetný lístok predstavuje jednu cnosť. Len potom by si mohla skutočne a pravdivo povedať: "Už rozumiem ..." (Ódy Najsvätejšej Trojice, február-apríl 2003)

Posolstvá Vassuly Ryden od Ježiša sľubujú, že každý dostane osobnú teofániu. (Poznámka: Teofánia je Božia vízia, či už prostredníctvom symbolu alebo intelektuálnej vízie alebo duchovnej vízie.) Bude to zostúpenie Najsvätejšej Trojice, ktoré bude pôsobiť aj ako varovanie týkajúce sa nášho duchovného stavu, aj ako ponuka milosti pokánia. Otec, Syn a Duch Svätý budú vnímaní v milosti osvietenia.

... tvoja duša uvidí to, čo oni kedysi videli v zlomku sekundy, samotný okamih tvojho stvorenia ...

Uvidia:
Toho, kto vás najskôr držal v Rukách,
Oči, ktoré vás prvé videli.

Budú vidieť:
Ruky Toho, ktorý vás utváral
a ktorý vám žehnal ....

Uvidia:
Nejněžnějšieho Otca, vášho Stvoriteľa,
odetého majestátnou nádherou.
Prvého a Posledného.
Toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde,
Všemohúceho, Alfu a Omegu:
Vládcu.⁴

To znamená, že zahliadneme Otca. Potom budeme v našej duchovnej vízii tiež vnímať Svetlo Ducha Svätého, ktoré nás prenikne z prenikavého pohľadu Krista, ktorý bude tiež pred nami. Naša duša si bude vedomá všetkých udalostí nášho života, pretože naše oči budú preniknuté očami Kristovými, ktoré budú ako dva Ohnivé Plamene. (Poznámka: Plamene Kristových očí sú Duchom Svätým (Dan 10: 6, Zj 1:14: 5: 6). Naše srdce sa bude obzerať späť na všetky naše hriechy. (Pozri TLIG 15. september 1991, kde nájdete všetky podrobnosti o Druhých Turícach) Uvidíme všetku pravdu o našom duchovnom stave pred Bohom presne tak, ako nás vidí On. Normálne je to vízia, ktorá sa nám dáva v okamihu smrti, keď je duša pohltená Božskou Pravdou a vidí duchovnú realitu zla samu v sebe, a teda svoj spravodlivý súd.

Vďaka tomuto opravdivému zážitku sa ponúka plná milosť úplného a úprimného pokánia. Pretože sú odhalené všetky naše hriechy (vrátane tých, ktoré my popierame, pretože sme k nim privykli a stratili sme pri nich pocit hriechu), naša kajúcnosť bude Aktom Čistej Kajúcnosti. Katolícka Cirkev učí, že Akt Čistej Kajúcnosti robí osobu pripravenou na okamžitý vstup do neba (napr. dobrého zlodeja na Kalvárii). Je to preto, že je to posväcujúce, pretože je to priame ovocie spolupráce s Duchom Pravdy, Duchom Posvätenia - Duchom Svätým. Je to preto, že naša kajúcnosť, ktorá je výsledkom tejto teofánie (inak nazývanej Druhé Turíce), robí dušu po sviatostnom vyznaní, vnímavou k priamej plnosti svätosti, ktorá, keď je úplne kultivovaná, vedie rýchlo k divinizácii (zbožšteniu). Bez toho, aby sme videli všetky naše hriechy, toto by nebolo možné, pretože kajúcnosť len z niektorých z našich pamätaných a nevyznaných hriechov, zanechala by nečistotu ostatných a zabránila by zbožšteniu.

Svätosť daná Ježišom v tomto okamihu, je girlandou cnosti, ako bolo sľúbené vo vyššie uvedenom posolstve. Musí sa udržiavať a rozvíjať životom úplného prežívania evanjelia v nepretržitej metanoii a teosis, teda úplným obrátením sa k Bohu, a byť vedome človečenstvom pre Slovo na zemi. Posvätenie duše ako čistého daru nepretrváva, ale stráca sa s hriechom. Avšak vliata cnosť, najmä cnosť skutočného pokánia, umožňuje skončiť s túžbou páchať smrteľné hriechy a dokonca úmyselný malý hriech; hriech bude vylúčený zo života človeka voľbou.

Hlavným prostriedkom toho, ako si udržiavať dar posvätenia, ktorý vedie k zbožšteniu duše, bude Najsvätejšia Eucharistia, ktorá úplne poskytne svoje Božstvo. Toto poskytnunie Božstva uľahčí dokonalé zladenie našej vôle s Božou vôľou. Bez tohto "potrubia" dokonca ani denné Sväté prijímanie neposkytuje svoje vlastné božstvo duši, ale iba svetlá a milosti, ktoré nám pomáhajú dosiahnuť taký súlad a jednotu vôle s Bohom.

Ako bolo spomenuté vyššie, iba Božské Svetlo Ducha Svätého, ktoré odhaľuje všetky naše hriechy, umožňuje tento okamžitý dar svätosti, to znamená, pokiaľ úplne prijmeme milosť pokánia. V ľudskej duši nie je "vákuum". Keď sa vôľa úplne obráti k Bohu, okamžite sa naplní Bohom, pretože je to hnutie Ducha Svätého, ktoré spôsobuje také obrátenie, že my prijímame Jeho milosť. Potom Kristus okamžite spočinie v duši. Kristus, keď sa ujíma svojho vlastníctva duší v stave Čistej Kajúcnosti, prebýva v nich, ako sľúbil,⁵ len pokiaľ si osoba toto vlastníctvo udržiava praktizovaním cnosti až do Mystického Manželstva. Toto je známe ako "Druhý Príchod" alebo "Vláda Krista na zemi": On vládne vo svojom Božstve v duši a vládne a riadi jej myšlienky, slová a činy v dobrote a cnosti.

Druhé Turíce a Druhý Príchod sú teda dva aspekty jednej teofánie. Tieto symbolické obrazy v Knihe zjavenia to naznačujú. Prísľub Kristovej tisícročnej vlády (Zj. 20,6) obsahuje biblické číslo, ktoré symbolizuje božskú večnosť. Znamená to jednoducho, že Kristus bude vládnuť vo svojom Božstve. Urobí to tak, že bude vládnuť v dušiach ľudí. (Pozri samostatný článok o Tisícročnom Panovaní Krista)

Theofánia prorokovaná v posolstve TLIG z 15. septembra 1991 trvá sama o sebe iba chvíľu, pretože stačí len jeden záblesk Božského Svetla, aby nám odhalil všetko. Účinky trvajú hodiny, dni alebo týždne a v niektorých prípadoch vedú k mesiacom smútku s čistou kajúcnosťou nad priznanými hriechmi. Niektorí ľudia, ktorí už dostali túto milosť, hovorili o smútku nad Kristom, ktorého bolesť v ich hriechoch cítia v okamihu ich osvietenia. Iní hovoria o pokojnom plynúcom hnutí milosti, ktoré trvalo mnoho týždňov a niesli hriechy svojho života pred sebou postupne v priebehu času a s menšou bolesťou.

Pokánie vyvolané zážitkom Druhých Turícíc zostáva v duši ako hlboký pretrvávajúci pocit smútku. To je to, čo umožňuje duši vyhnúť sa každému hriechu s veľmi pevným a odhodlaným rozhodnutím vôle viac už nehrešiť. Keď hriech vyvoláva príťažlivosť, tento smútok ovplyvňuje dušu tichým, jemným magnetizmom v opozícii voči hriechu. Sme si teda vedomí toho, že sme boli ozdobení bezhriešnosťou (ak to prijmeme). Prvý mesiac alebo dlhšie odporovať hriechu je najťažší, pretože sa musíme zbaviť návyku hriechu, ale máme túto vnútornú pomoc; zistíme, že je pravda, že s Bohom je všetko možné - leopardi môžu meniť svoje škvrny, levy môžu ležať s jahňatami, dojča môže dať ruku do diery zmije bez ujmy. To všetko sa týka duchovnej reality.

Ako vieme, že teofánia, svetlo Ducha Svätého vo vízii Otca a Syna, môže viesť k obráteniu, ktoré spôsobí, že sa osoba zmení natoľko radikálne, že počas niekoľko krátkych rokov sa vyšplhá na svätosť a zbožštenie (mystické Manželstvo)? Ako môže dať teofánia človeku za desať rokov tú svätosť života, ktorá zaberie u iných celý život? Existujú dve odpovede. Prvá je zrejmá: sama Vassula dáva posolstvo, že Duch Svätý nás pozdvihne zo skazených, červivých duchovných tiel ležiacich v púšti hriechu a udelí nám Duchovnú Svadbu. Jej vlastný život vydáva svedectvo práve o tomto posolstve. Jedným slovom, ona je znamením posolstva, ktoré ohlasuje. Druhou odpoveďou je, že o tejto možnosti vieme, pretože tieto typy obrátenia sa nachádzajú vo svedectvách iných a boli zapísané a zachované v Cirkvi v živote mnohých svätých. Rýchly útek z hriechu do svätosti je viditeľný najmä u tých svätých, ktorí žili veľmi krátky život. Tieto krátke životy nám chcú odhaliť Božiu možnosť a moc uskutočniť túto premenu pre kohokoľvek a v akomkoľvek veku. Niektorí sú v pokušení zúfať si kvôli svojmu veku, ale Boh to dokáže. Potom oni tiež svedčia o pravde o ústrednom posolstve Pravého Života v Bohu.

Samo o sebe milosť Druhých Turíc nie je sama o sebe nová. Jediný dôvod, prečo sa považuje za jedinečnú pre našu éru, je kvôli univerzálnosti jej príchodu. Podobne zbožštenie jednotlivcov nie je novým. Niektorí z rano-kresťanských spisovateľov o tom písali a Pravoslávna Cirkev si zachováva používanie tohto slova, ako aj spiritualitu pokánia a zbožštenia, svätosti a svätého smútku. V Katolíckej Cirkvi sme dali názov Mystické Manželstvo stavu zbožštenia, preto sme s touto terminológiou viac oboznámení na Západe.

Kristus vládol vo Svojej božskosti v nespočetných myriádach duší na Zemi od začiatku kresťanstva. V ranej cirkvi bolo meno "Večný Život" (ako je uvedené v Svätom Evanjeliu a v Epištolách) dané základnej realite prijímania vlastného Večného Života Boha, ktorý nás urobil účastníkmi božskej prirodzenosti. ⁶ Dôvod pre svoju jedinečnosť ako Druhé Turíce/teofánia Druhého Príchodu spočíva nie v jej spôsobe, ale v jej univerzálnosti. To, čo bolo v minulosti prijaté len nemnohými, bude prijaté mnohými. Nikdy predtým neboli všetci členovia Cirkvi bez hriechu. Práve preto bude to jedinečné. Iba v Márii pri nohách kríža, pri Kristovej smrti, bola celá Cirkev bez hriechu, bez chyby alebo vrásky a úplne čistá vo viere.

Bezhriešnosť je priamym ovocím spolupráce s posväcujúcim dielom Ducha Svätého. Divinizácia alebo Mystické Manželstvo znamená, že Otec, Syn a Duch Svätý vlastnia tri sily duše (ako sme videli predtým). Pretože ľudská vôľa umožňuje Bohu, aby ju naplno prenikla, osoba chce iba to, čo Boh chce. Preto je hriech eliminovaný. Nový Raj, o ktorom hovorí Ježiš s Vassulou v TLIG, je skutočne Rajská Záhrada: bezhriešna v nedotknutom úsvite stvorenia. Nie je to však miesto. Je to v duši človeka. Budeme v Novom Jeruzaleme, ktorým je Cirkev. Vstúpime do Mystického Manželstva s Baránkom - ale to všetko je vnútri osoby, ktorá prijíma Druhé Turíce, koná pokánie a žije všetky cnosti a Sväté Evanjelium. Jedným slovom, v osobe, ktorá sa stáva milosťou druhým Ježišom, ako Ježiš podľa prirodzenosti. Svätý Lukáš nazval Adama v Edene "Synom Božím".⁷ "Keď hovoríme o zákone Starého zákona, Svätý Pavol píše Galaťanom: "Teraz, keď nastal čas, už nie sme pod týmto strážcom a vy všetci ste Božími synmi skrze vieru v Krista Ježiša.".⁸

V kontexte tohto článku sa "viera" nevzťahuje na skutočnosť, že veríme, že Boh existuje, ale že vkladáme svoju vieru v Boha. Mnohí veria, že Boh existuje, ale len málokto skutočne vkladá svoju vieru v Neho. Vkladať svoju vieru Neho znamená, že skutočne veríme všetkému, čo On prisľúbil urobiť pre nás spoločne a individuálne. Takto budeme konať v úplnej odovzdanosti do vôle Božej vôle s bezvýhradnou vďačnosťou. Skutočne veríme, že čokoľvek dobré alebo zlé, čo sa nám prihodí, pochádza od nášho milujúceho Otca pre naše duchovné dobro. Toto je viera v Boha. Ezechielova teofánia, kde videl žiariaci bronz v strede oblaku,⁹ je predzvesťou Kristovho Tela žiariaceho v peci utrpenia (Ježiš: Nohy z lešteného bronzu¹⁰).V divinizácii na Zemi zažívame Kríž: bolesť v srdci divinizácie. Stali sme sa žiariacim bronzom v srdci oblaku Božstva.

Aby sme sa pripravili na Mystické Manželstvo, Vassula obhajuje čistú teosis: "Nás, my": Vedome robíme každý akt spolu s Ježišom tým, že ho pozývame, aby konal každý ľudský každodenný čin v nás, u nás a skrze nás. Toto vedie k ustavičnej modlitbe a odstraňovaniu každého hriechu, pretože v Ježišovej prítomnosti si dovoľujeme v našom prostredí domova, práce alebo zábavy iba to, čo nie je hriechom. To prináša mnohé formy utrpenia.

Divinizácia a mystické manželstvo nie je možné bez úplného poznania a pokánia všetkého, čo je v nás hriechom, aj keď žijeme zjavne dobrý život. Rozpoznanie skrytého hriechu - v hlbších úrovniach pripútanosti našej vôle k nepriznaným hriechom - je možné iba vliatím Božského Svetla. Dokonca aj teraz je zjavenie nášho hriechu často nerozpoznanou prítomnosťou Ducha Svätého, ktorý v nás žiari: to, čo treba vyčistiť, môžeme vidieť iba vtedy, keď na to svieti svetlo. Takáto milosť Ducha Svätého pre naše počiatočné obrátenie je potrebná počas života - životy svätých to odkrývajú (pozri ďalej). Pretože prisľúbená teofánia odhaľuje každý hriech, pre niektorých môže byť bolesť príliš veľká. Musíme sa na to pripraviť životom svätosti prostredníctvom teosis: "Nás, my".

Svätá Klára podstúpila prísne pokánie, pretože, povedala vo svojom testamente: "Najvyšší osvietil moje srdce, aby som konala pokánie." Na jej smrteľnom lôžku mohla hovoriť iba so sestrami o vznešených pravdách, týkajúcich sa Najsvätejšej Trojici v jej duši.

Svätý František z Assisi, keď bol osvietený, dal sa na život chudoby a život podľa Evanjelia, ale aj on potreboval Ducha Svätého, aby odhalil hlbšie pravdy o sebe. "Kto si Ty a čo som ja?", modlil sa. Keď sa brat Leo opýtal, čo myslí touto modlitbou, František odpovedal: "Mojej duši sa ukázali dve svetlá: jedno z mojich vedomostí ... videl som strašnú hĺbku svojej vlastnej hanebnosti a biedy....".¹¹

Svätá Faustína píše vo svojom denníku: "Dnes ma Pánov pohľad prenikol ako blesk. Ihneď som spoznala najmenšie črty v mojej duši a keď som spoznala hĺbku svojej biedy, padla som na kolená a prosila Pána o odpustenie a s veľkou dôverou som sa ponorila do Jeho nekonečného Milosrdenstva.".¹²

Svätá Katarína z Janova "zažila takú náhlu a ohromnú lásku k Bohu, a taký prenikavý zážitok skrúšenosti za svoje hriechy, že sa takmer zrútila. Niekoľko dní zostala doma v ústraní, pohltená hlbokým uvedomením si vlastnej úbohosti a Božieho milosrdenstva.".¹³

Svätá Gertrúda napísala: "Po vliatí Tvojho najsladšieho svetla som v srdci videla veľa vecí, ktoré urážali Tvoju čistotu, a dokonca som vnímala, že všetko vo mne bolo v takom nepokoji a zmätku, že Ty si tam nemohol prebývať ... keď premýšľam o spôsobe života, ktorý som viedla predtým a ktorý vediem odvtedy, popravde tvrdím, že je to čistý účinok Tvojej milosti, ktorý si mi Ty dal bez mojich zásluh. Od tejto chvíle si mi dal jasnejšie poznanie Teba samého, ktoré bolo také, že k tomu, aby som napravila svoje chyby ma viedla ďaleko viac sladkosť Tvojej lásky, než strach z trestov, ktorými mi hrozil Tvoj spravodlivý hnev." Za touto milosťou nasledovala svätá Gertrúda, ktorá v nej vnímala Trojicu.¹⁴

Od švédskej sv. Birgity čítame: "... keď zomrel jej manžel, podstúpila hlbokú premenu svojej bytosti na Kristovu nevestu."¹⁵

Všetci títo svätí, ktorým bola daná skúsenosť Druhých Turíc, boli tiež verní úplnému zrieknutiu sa hriechu a praktizovaniu cnosti. Každý z nich tak veľmi rýchlo prišiel k zážitku zbožštenia alebo Mystického Manželstva. Milosť môže byť udelená, ale vyvíja sa s prejavovaním viery, nádeje a lásky. Druhé Turíce nemajú efekt "čarovného prútika", ktorý by okamžite premenil dušu na svätca, ale udeľujú veľmi hlbokú milosť kajúcnosti, ktorá začína a poskytuje rýchly let do plnosti Mystického Manželstva a zbožštenia. (Autorka tohto článku si všimla, že tí, ktorí sa každý týždeň postia o chlebe a vode, robia tento rýchly pokrok v duchovnom živote, ale nevie, prečo je to tak zvlášť.)

Máme bohatú historickú tradíciu Otcov a Učiteľov Cirkvi, ktorí napísali o Divinizácii a Mystickom Manželstve, preto sa pozrieme na niektorých z nich a začneme otázkou.

Keď je niekto divinizovaný, zažíva to vedome? Áno. Toto je rozdiel medzi božským životom daným pri krste a Mystickým Manželstvom. Poulain vo svojom rozsiahlom diele "Milosť vnútornej modlitby" píše: "Krst a posväcujúca milosť nám už dávajú túto účasť na božskej prirodzenosti, ale je to stav, ktorý si neuvedomujeme. Inak je to v mystickom manželstve. Vtedy sme si vedomí komunikovania božského života. Boh už nie je iba predmetom nadprirodzených úkonov mysle a vôle, ako v predchádzajúcom stupni. On ukazuje Seba, ako spoločnú príčinu týchto úkonov, pomoc, ktorú využívame pri ich konaní. Naše skutky sa nám javia ako bytie, určitým spôsobom, božské. Naše schopnosti sú vetvami, v ktorých pociťujeme cirkuláciu božskej miazgy. Myslíme si, že cítime Boha v nás, žijúc jak pre nás, tak i pre Neho. Žijeme v Ňom, Ním a skrze Neho. Nijaké stvorenie sa nám nemôže prejavovať takýmto spôsobom.

V nebi sa zjaví mechanizmus milosti v celej svojej jasnosti; uvidíme tak odhalené "manželstvo" dvoch konaní, božského a ľudského, a dokonca aj prevahu prvého z nich, to znamená našej "divinizácie". Štvrtý a posledný stupeň modlitby je anticipácia, viac či menej výrazná predtucha tohto skúsenostného poznania. V nižších stupňoch sa transformácia začala, ale my ju poznáme iba vierou.".¹⁶

Sv. Alphons z Liguori sumarizuje tento jazyk slovami: "V duchovnom manželstve sa duša transformuje na Boha a stáva sa s Ním jedno, rovnako ako nádoba na vodu, ktorá sa vyleje do mora, je potom jednou s ním."¹⁷

Svätá Terézia z Avily v knihe "Vnútorný hrad" napísala: "Okrem toho, táto spoločnosť, ktorej sa teší, dáva oveľa väčšiu silu ako kedykoľvek predtým. Ak, ako David hovorí: "So svätými budeš svätým," nepochybne sa tým stávaš jedno so Všemohúcim, spojením ducha s duchom, duša musí pozbierať silu, ako vieme, svätí to robili, aby trpeli a zomierali ..."¹⁸

Nech je prijatá akákoľvek mienka, toto platí prinajmenšom v prípade, keď duši sa zdá, že už viac nemôže hrešiť, takže úplne cíti, že sa podieľa na Božom živote. To jej nebráni zároveň veľmi jasne vidieť, že ona sama o sebe je schopná všetkých hriechov. Vidí priepasť, do ktorej môže spadnúť, a mocnú ruku, ktorá ju udržuje.¹⁹

Poulain cituje svätého Jána Kríža, ktorý napísal vo "Výstupe na horu Karmel": "Duša sa potom tým, že sa poddá ... stáva okamžite osvietenou a transformovanou v Bohu; pretože On sprostredkuje svoje vlastné nadprirodzené Bytie takým spôsobom, že sa zdá, že duša je sám Boh a vlastní veci Božie. Takáto jednota vytvorí vtedy, keď Boh daruje duši tú najvyššiu milosť, ktorá robí veci Božie a dušu jedným, prostredníctvom premeny, ktorá robí jedného účastníkom druhého. Duša sa zdá byť skôr Bohom ako sama sebou, a skutočne je Bohom účasťou, aj keď v skutočnosti zachováva svoju vlastnú prirodzenú podstatu tak odlišnú od Boha ako predtým, hoci sa v Ňom transformovala, ako okno zachováva svoju vlastnú podstatu odlišnú od lúčov slnka, ktoré cez neho žiaria a robia ho svetlým".²⁰

A znova:

Svätý Ján Kríž tiež píše v "Duchovnej piesni": "Toto (duchovné manželstvo) je, ponad každé prirovnanie, omnoho vyšším stavom ako manželstvo zasnúbených, pretože je to úplná premena na Milovaného; a pretože každý z nich odovzdáva druhému celé vlastníctvo seba samého v dokonalom spojení lásky, v ktorom sa duša stáva Božskou a účasťou, Bohom, pokiaľ je to možné v tomto živote. Verím, že žiadna duša nikdy nedosiahne tento stav bez toho, aby bola v ňom utvrdená milosťou, pretože viera oboch je potvrdená; Božie potvrdenie je v duši"²¹

Poulain tiež cituje svätého Jána Kríža ohľadom dýchania duši Boha zdieľaním priamo dýchania samotného Boha vo vnútri Trojici. Je to príliš dlhé na citovanie tu, ale následky je možné citovať: "Lebo ak jej Boh udelil takú veľkú priazeň, že ju zjednotil s Najsvätejšou Trojicou, vďaka ktorej sa stáva podobnou Bohu a Bohom účasťou, je celkom neuveriteľné, že by mala prejavovať schopnosti svojho intelektu, jej činy poznania a lásky, alebo presnejšie povedané, mala by to všetko konať v Najsvätejšej Trojici spolu s Ňou, ako samotná Svätá Trojica?"²²

Ctihodná Anne Madeleine de Remuzat zaznamenala nasledujúcich sedem rokov pred svojou smrťou (mala 26 rokov). "Ocitla som sa zrazu v prítomnosti troch rozkošných Osôb Najsvätejšej Trojice ... Pochopila som, že Náš Pán mi chcel dať nekonečne čistejšie poznanie Svojho Otca a Seba samého, ako všetko, čo som do toho dňa poznala... Aké obdivuhodné boli tajomstvá, ktoré mi boli dané poznať v tomto rozkošnom lone! ... Môj Bože, Ty si chcel zbožštiť moju dušu, tak povedané, jej pretvorením na Seba, potom, čo si zničil je individuálnu podobu ..."²³

Vo svojom "Vie" Matky Veroniky od Ježišovho Srdca, zakladateľky Sestier obetí Najsvätejšieho Srdca, páter Prévot píše: "Najdokonalejšou formou jej zjednotenia bolo akési spoločné prenikanie celého svojho "Ja" Božstvom tak, že ona cítila, že Boh sám v nej premýšľa, hovorí a koná v nej a stáva sa príčinou všetkých jej hnutí."²⁴

Vidíme jasne, že teosis nás pripravuje na Mystické Manželstvo. (Theosis znamená úmyselne požiadať Ježiša vykonať každý akt v nás a skrze nás. Nikdy nehovoríme: "Ja pôjdem do obchodu." "Odveziem vás domov" "Pôjdem teraz a uvarím večeru" bez toho, žeby sme vnútorne nedodali: "Ježišu, pôjdeme... budeme riadiť... uvaríme večeru." Účinky tohto sme pozorovali skôr v tomto článku.)

V našej ére zažila svätá Dina Bélanger (vyslovuje sa bel-on-džei), ktorá zomrela vo veku 33 rokov v roku 1929, zakúsila to, čo pre ňu nazvala Božskou Zámenou Ježiša. Vysvetlila, že to bolo tak, akoby v nej stále sám Ježiš myslel, konal a hovoril. Okrem toho si bola vedomá, že časť seba samej sa nachádza v nebi a zúčastňuje sa všetkého blaha a milostí Najsvätejšej Trojice na rozptýlenie modlitbou. Celý jej život podrobne ilustruje význam Mystického Manželstva a divinizácie, spolu s neustále sa prehlbujúcim zjednotením v Najsv. Trojici, Ktorá odhaľuje neustále nové zázraky, ktoré sú úplne duchovné. Rovnako ako všetci tí, čo sú divinizovaní, aj ona túžila udržať a zvýšiť svoju lásku a vernosť v Bohu a s Bohom. Robila to prostredníctvom Svätej Eucharistie. Vo svojej autobiografii píše:

"... Moje telo naďalej žije na tejto ponurej, vzdialenej zemi, ktorú už neobývam; ono naďalej funguje skrze pôsobenie a vôľu Ježiša. Moja duša, pokojná, pohltená, bola absorbovaná Večným, v nebi ... Skrze nášho Pána, ktorý nahradil moje bytie anihilované v Ňom, mám k dispozícii bohatstvo nekonečna. Nielen vo svojom mene, ale v mene všetkých zodpovedných stvorení musím opätovať lásku za lásku a ponúknuť nekonečnú Lásku ako odpoveď na večnú Lásku božskej Trojice...V duši vzatej k Ježišovi je Sväté Prijímanie vyliatím Nekonečna do Nekonečna, je to uspokojenie suverénnej Dokonalosti v najvyššej Kráse, je to dar Večného Nestvorenému; je to objatie Boha Otca a Jeho Slova, ktoré vydáva v Duchu lásky, nárast lásky prechádzajúci medzi tromi rozkošnými Osobami, výbuch nehy zo Srdca nedeliteľnej Jednoty ... Keby sme len vedeli, do akej miery chápanie vo svetle večnosti sa líši od chápania v dočasnej nejasnosti ...! Keby si iba duše uvedomili, aký je ich poklad v božskej Eucharistii, museli by byť svätostánky chránené neprekonateľnými hradbami; lebo pod vplyvom svätého a všetko-pohlcujúceho hladu by sa sami išli živiť Mannou serafínov; vo dne v noci by boli kostoly preplnené klaňajúcimi sa, strávenými láskou k vznešenému Väzňovi."²⁵

Autobiografia sv. Diny Bélangerovej obsahuje úvahy o Božskom svetle, ktoré odhalilo hĺbku jej hriešnosti, vysoko podrobné opisy jej Božskej Zámeny Ježišom a jej vnútorné vízie bytia v Najsvätejšej Trojici. Mohla by sa nazývať jedným z predchodcov, ktorí sú príkladom učenia o Mystickom Manželstve a divinizácii, ktoré sa ponúka celej tejto generácii, aj keď to vyžaduje a bude si vyžadovať priamy zásah Boha do osobnej teofánie každého jednotlivca. Možnosť národnej liturgie a lepšieho prístupu k Božiemu Slovu na Západe po 2. vatikánskom koncile bola poskytnutá ľuďom, aby spoznali, že všetci v Cirkvi sú povolaní k osobnej svätosti. Boli sme pripravení na túto Éru "Novej a Božskej Svätosti", ako to nazval pápež Ján Pavol II. ²⁶

Keď Boh vzbudí prorokov, aby nám povedal o túžbách Svojho Srdca, pošle tiež predchodcov alebo príklady Svojho posolstva: nič z toho neprichádza z odnikiaľ, ani nie je nikdy predtým neznáme. Vassula Ryden neučí nové posolstvo týkajúcu sa Pokánia/Divinizácie a Mystického Manželstva. Cirkev je svadobná, manželská, bezhriešna, božská: toto tvrdenie by sa dalo ustanoviť s odkazom na storočia učenia Otcov, Učiteľov a Svätých Cirkvi a ukázať, že toto učenie prekvitá od samotného Svätých Písem  a potvrdzuje sa nimi. Ako vidíme, to existovalo vždy, ale napriek dvetisíc rokov kresťanstva sa nikdy predtým nikdy všetci pokrstení súčasne nepodieľali na plnosti svätosti, ktorú ponúka samotná Cirkev. Práve v tom čase, keď sa zdá, že odpadlíctvo kvôli naturalizmu a racionalizmu sa tak hlboko drží v Cirkvi a vytvára v nej pseudo-cirkev duchovných mŕtvol v duchovnej púšti, Boh otvorí dvere do hrobu nášho sveta a Duch Svätý vzkriesi Cirkev skrze pokánie a svätosť. Musí to byť čas, keď sa všetko zdá byť stratené, pretože to je Božia cesta, ako je zjavené v Svätom Písme, aby bolo zrejmé, že ide o Božie dielo.

Príď, Duchu Svätý,
príď na mocný príhovor
Nepoškvrneného Srdca   Panny Márie,
Tvojej milovanej Nevesty.
Duch a Nevesta hovoria: "Príď".
Amen.
Príď, Pane Ježišu

BIBLIOGRAPHY

Autobiography of Dina Bélanger. pub.Les Religieuses de Jésus-Maria. 2049, chemin Saint-Louis, Sillery (Quebec) Canada. GIT 1P2. ISBN 2-980 4106-3-2

Catherine of Genoa. Purgation and Purgatory, The Spiritual Dialogue. The Classics of Western Spirituality. SPCK. Holy Trinity Church, Marylebone Road, London, NW1 4DU. ISBN 0281 03709 4

The Life of Saint Birgitta of Sweden, Patroness of Europe. (Book not for sale as strictly limited to private circulation as a Gift)

Birgitta of Sweden Life and selected revelations The Classics of Western Spirituality. ISBN 0 - 8091 - 3139-0

Divine Mercy in My Soul. The Diary of Sister M Faustina Kowalska. Divine Mercy Publications. P.O. Box 2005. Dublin 13, Ireland. ISBN 1 87227 00 8

The Life and Revelations of St Gertrude - Virgin and Abbess of the Order of St. Benedict. Front cover subtitle A Powerful Work From the Middle Ages on Union with Christ. Christian Classics, Inc. Post Office Box 30, Westminster, Maryland, 21157. USA

ISBN 0 - 87061-079-1

The Graces of Interior Prayer. R.P. Poulain S.J. translated from the sixth edition. Kegan Paul, Trench, Trubner & Co., Ltd. Dryden House, Gerrard Street,W. Published 1910. note: all extracts taken from this book pre-date 1910 translations. I have not modernised the old English and trust it will not prove too difficult to those for whom English is a second or third language. Briefly these words consist of thee and thou which mean you, or the addition of st or est to a word is common, eg didst = did, havest = have, and so forth.