Pokánie

Vassula
Egypt, 21.- 31. októbra 2002

Tí z vás, ktorí pravidelne čítajú posolstvá TLIG, si museli všimnúť niektorých slov, na ktoré je kladený v celom posolstve väčší dôraz: napríklad: láska, zmierenie, jednota, Duch Svätý, modlitba bez prestania, Slovo Božie a tiež slovo pokánie. Dnes by som chcela obrátiť vašu pozornosť k slovu "pokánie" a pokúsiť sa nájsť jeho skutočný význam. Ale kým sa do toho dáme, dovoľte mi povedať pár slov o modlitbe bez prestania, veď nakoniec skrze pokánie človek vstupuje do modlitby bez prestania. Vieme, ako veľmi nás všetkých Boh nabáda, aby sa náš život zmenil v modlitbu bez prestania.

Modlitba bez prestania je, keď dovolíme Bohu, aby žil neustále v nás a my v Ňom. Modlitba bez prestania je, keď je náš duch celkom pohltený Bohom, stáva sa citlivým na Božiu prítomnosť. V týchto chvíľach už viac nepotrebujeme slová, aby sme sa vyjadrili, pretože sa celé naše bytie stáva živým plameňom, ktorý bol zapálený Božou láskou. V týchto chvíľach tichej modlitby zabúda náš duch na svet a v tomto tichu je uchvátený a teší sa z každej sekundy, kedy je uchvátený Bohom.

Náš život by sa mal odvíjať iba od Boha a od Božskej Lásky, pretože láska zjednocuje dušu s Bohom. Čím sa láska stáva silnejšia, tým hlbšie duša preniká do Božích hlbín a do života Múdrosti. Náhle sa duši všetko začne zdať jasné, pretože Múdrosť bude jej každodenným Spoločníkom a ku svojmu veľkému úžasu začne vidieť veci, ktoré žiadne oko neuzrelo a počuje veci, ktoré žiadne ucho nepočulo. Duša potom bude tak zviazaná so svojím Stvoriteľom, a vedená do tak dokonalého spojenia božskej Lásky s Bohom, že jej duch sa stane jedno s Božským. Vlastní Boha v takej miere, ako Boh vlastní ju.

Duša nemôže žiť bez Boha, ale berie svoj život od Boha. Bez Boha je náš stôl prázdny. Preto je tak dôležité dať priestor Duchu Svätému, aby nás naplnil Svojím Svetlom. Lenže Duch Svätý nemôže prísť k duši, ktorá väzí v hlbinách hriechu, ani nemôže zostúpiť k zákernej duši. Preto je pokánie pre dušu nevyhnutné. Pokánie, hovorí Boh, je bránou, ktorá vedie dušu na cestu kontemplácie a z temnoty do svetla. Pokánie je skutok pokory, a čím pokornejším sa človek stane, tým ľahšie Duch Svätý nájde k duši cestu. Preto by sa malo pokánie stať stavom, ktorý je v našom živote neustále prítomný, aby sme tak boli uschopnení vstúpiť do stavu neustálej kontemplácie a zjednotenia s Bohom, čo je modlitba bez prestania, ako som opísala vyššie.

Bez sĺz zostane naše srdce tvrdé ako kameň a nikdy nebude schopné dosiahnuť duchovnej pokory. Človek, ktorý nie je odhodlaný prijať pokánie, nebude nikdy zjednotený s Duchom Svätým a nikdy nespozná Boha, ani Mu neporozumie.

Každý, kto si želá byť spasený, pocíti potrebu konať pokánie a Boh jeho pokániu bude načúvať. Čím je kajúcnik úprimnejší, tým je Božie priateľstvo väčší. Pokánie nie je jednorazová záležitosť. Rovnako ako sme žiadaní, aby sme svoj život zmenili v modlitbu bez prestania, tak je tomu aj s pokáním. Sme Bohom žiadaní, aby sa náš život stal neustálym pokáním. Boh hovorí, že každé slovo, ktoré k Nemu pravdivo prednesieme, činí Jeho priateľstvo bližším, pretože Jeho priateľstvo vzniká priamo úmerne k pokániu, ktoré sme Mu darovali. Ovocie, ktoré sa po pokání žne, je láska a oddelenie (od ducha sveta a hriechu). "Malé hriechy alebo veľké hriechy, všetky sú v Mojich Očiach hriechmi", povedal raz Boh. A v inom posolstve pridáva: "Hriech sa podobá jedu vo vašom vnútri a čím dlhšie vo vašom vnútri zostáva, tým viac chorí ste, vedie vás ku smrti. Čím dlhšie sa od neho neočistíte, tým viac riskujete, že zomriete. Od jedu hriechu môžete byť oslobodení a uzdravení, keď sa pokoríte a uvedomíte si, že jediným liekom na očistenie od vašich hriechov je konať pokánie."

"Povedzte Mi, kto z vás by riskoval život, keby zistil, že prehltol jed a zostal by nečinný a nič by s tým nerobil? Aby ste boli od tohto jedovatého elixíru uzdravení, budete musieť skloniť hlavu a uznať, že ste hriešnici, ponúknuť Mi svoje pokánie. Potom bude všetka horkosť jedu zmytá spolu so samotným hadom, ktorého ste vo svojich útrobách živili po celý váš život. A až budete takto oslobodení, nahradím tieto zlá Svojou sladkosťou ... áno, akonáhle budú tieto zlá preč, zotavíte sa a akonáhle budete uzdravení, nebudete k Môjmu Zákonu ľahostajní. Ochotne sa k svetu obrátite chrbtom, pretože pred sebou uzriete Moju Slávu a Moju Nádheru. Pohľad Mojej oslnivej Prítomnosti bude žiariť zvonku aj vo vnútri vás."

Dnes nám Boh dáva hojné príležitosti vrátiť sa k Nemu skrze milosti, ktoré na nás vylieva v našich tak zúbožených a žalostných časoch. Skrze milosť, ktorá je nám ponúknutá, nás Boh privedie k pravému životu v Ňom ... Naučili sme sa, že sa s Bohom musíme zmieriť, čo nás tiež vedie k tomu, že sa musíme zmieriť so svojim blížnym. Kým sa nezmierime s Bohom, budeme stále kráčať po žeravom uhlí a nie s Bohom, stále budeme prekračovať Zákon Lásky, ktorý nám Boh dal a budeme ďalej žiť ako rebeli, ktorí sú Bohu vzdialení. Buďme teda v neustálom stave modlitby a pokánia a v srdci si opakujme tieto slová: "Pane Ježišu Kriste, Syn Boží, zmiluj sa nado mnou, hriešnym ..."