Príhovor babylónskeho biskupa Theofylakta
Na začiatku púte 'Pravého Života v Bohu' v Egypte boli všetci účastníci ekumenickej a medzináboženskej púte pozvaní na slávenie Božskej Liturgie, konanej v gréckopravoslávnom Kláštore sv. Juraja v Starej Káhire.
Tu je vytlačený príhovor biskupa Theofylakta, biskupa Babylóna, ktorý predniesol na záver tejto Liturgie, ktorá sa konala 22. októbra 2002:
"Milovaní bratia, biskupi, starší všetkých kresťanských denominácií, vítam vás s osobitnou láskou v tomto svätom kláštore. Prinášam vám všetkým pozdravy a požehnanie od Jeho Svätosti, nášho patriarchu celej Afriky, Petra VII., ktorý tu nemôže byť s vami kvôli iným povinnostiam. Všetkým vám praje príjemný pobyt v krajine Nílu, v Egypte.
Miesto, na ktorom sa dnes nachádzate, nie je len sväté, ale je tiež 'Theovadistos' (kráčal po ňom Boh). Sem Svätá Rodina prišla a zostala tu asi 18 mesiacov, keď utekali pred Herodesovým terorom. Tu urobil Ježiš Kristus Svoje prvé krôčiky, tu maličký Emmanuel prvýkrát počul štebot vtáčikov. Náš kláštor je jednou z najstarších pamiatok, akou sa severná Afrika môže pochváliť. Bol postavený v 4. storočí nášho letopočtu. Tu bol dva a pol mesiaca väznený svätý Juraj, veľký mučeník. Tu jeho mučenie začalo a skončilo v malom meste v Palestíne.
Som zvlášť rád, že sme sa tu spoločne zhromaždili a dvíhame svoje ruky ku spoločnej modlitbe a prosbe k Bohu za mier pre celý svet a pre všetkých ľudí na zemi. Ľudstvo trpí vojnami a inými druhmi katastrof. My, ako predstavitelia všetkých kresťanských denominácií a iných náboženstiev, máme povinnosť učiť naše národy žiť vo zmierení so všetkými ľuďmi. Bohužiaľ sme všetci zabudli, že máme spoločné korene, spoločného Otca, Boha, Stvoriteľa Vesmíru. Dosť! Zem je unavená tým, ako už po stáročia je na nej prelievaná bratská krv. Človek jedného dňa musí pochopiť, že rozdielnosti sa neriešia zbraňami, ale rečou srdca a lásky. Raz už na tom musíme začať pracovať a to celou svojou silou a týmto smerom: snažiť sa zmieriť človeka napred s Bohom a potom s blížnym, pretože v Božích Očiach sme všetci rovnakí. Svätý Pavol hovorí, že nie je Žid ani Grék, otrok alebo slobodný, muž alebo žena. Všetci v Očiach Kristových sú jedno.
Naše dnešné stretnutie by malo mať taký zámer, že si všetci zoberieme za svoje denne sa modliť za to, aby vo svete zvíťazil mier. Mali by sme vziať posolstvo pokoja a lásky a niesť ho k národom celého sveta. Vskutku môžeme byť novými apoštolmi, ktorí budú hovoriť o láske a pokoji. Každý deň počujeme v médiách o katastrofách a násilí medzi ľuďmi. Kamkoľvek človek obráti svoj zrak, vidí devastáciu, požiare, ľudské hašterenie a počuje plač a nárek. Možno to znie nelogicky, ale my, Patriarchát Alexandrie, už po 2000 rokov žijeme v perfektnej harmónii, priateľstve a láske so všetkými moslimami v Egypte. Nikdy sme nemali žiaden problém. Slnko, keď každé ráno vychádza, nerobí žiadne rozdiely, kam pošle svoje lúče. Ak na kresťanov, alebo na moslimov, na hinduistov alebo na budhistov. Prečo? Pretože všetci žijeme pod veľkou oblohou Božej lásky. Keď odložíme bokom svoje osobné záujmy, som si istý, že budeme jedného dňa všetci šťastní. Podáme si ruky na zmierenie. Verím, dúfam a modlím sa, aby prišiel ten deň, keď sa všetky národy zídu, podajú si ruky, a spoločne budú ľutovať krvi, ktorá bola preliata, a navždy sa zmieria.
Z krajiny Egypta, ktorá je 'Theovadistos' (po ktorej chodil Boh), chceme dnes do celého sveta vyslať nádherné posolstvo pokoja a lásky: Tak ako sme sa dnes zhromaždili v kostole, pod tou istou kopulou a nerobili sme rozdiely medzi kresťanmi a nekresťanmi alebo ľuďmi iných náboženstiev. Odteraz svetu oznámime, že ľudia môžu žiť vo zmierení, pokiaľ sa budú učiť milovať napred svojho Boha, ktokoľvek On je, akékoľvek je Jeho Meno, a potom som si istý, že láska k našim blížnym vykvitne tiež.
Odovzdajte predstaviteľom vašich cirkví, vašich náboženstiev, odovzdajte vašim národom, spoločenstvám, mestám, dedinám, veľkomestám, krajinám, naše pozdravy, požehnanie a našu lásku. Modlime sa v akomkoľvek počte, nech je to len pár Grékov či hŕstka kresťanov, za mier pre celý svet, tak aby sme sa tu na budúci rok zišli, ako dúfam, blízko seba, a aby tu boli samé úsmevy na perách! Zjaviť tak posolstvo, že už nie je žiadna vojna, žiadni zabití ľudia, nie je už žiadna nespravodlivosť, ani bratské prelievanie krvi na zemi!"
|
|
|