Zmierenie a Jednota

Vassula Ryden
Egypt, 21.- 31. októbra 2002

Pokánie je brána, ktorá vedie duše z temnoty ku svetlu. Preto nemôžeme do dnešného dňa povedať, že kráčame vo svetle, pretože sme stále rozdelení a rozlámaní na kúsky. Pred Bohom sme si všetci rovní, pretože sme všetci Jeho deti. Pre spásu duše nestačí patriť k cirkvi. Je potrebné nasledovať Božie Prikázania a ako odpovedal Kristus jednej žene: "Blahoslavení, ktorí počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho." (Lk 11,28) Tí, ktorí nie sú kresťania, sú tiež stvoreniami urobenými k Božiemu obrazu a určení k tomu, aby nakoniec aj oni žili v Božom dome. Je napísané: "Boh nikomu nenadŕža." (Rim 2,11) Ježiš Kristus spasil všetkých ľudí na zemi, preto je spása zaručená každému, ak žije v Božom svetle. Ale tí, ktorí vedome odmietajú Boha a Jeho Zákon Lásky, budú odsúdení podľa svojej vlastnej voľby.

Ak sme stále nevstúpili do Svetla, nemôžeme vidieť, ako Božia božská Vôľa postupuje ku zmiereniu a jednote. Nemôžeme ani vedieť, v čom si Pán túto duchovnú jednotu praje. Ako máme vnímať svoju cestu a kam kráčame, keď sme stále v temnote? Temnota bojuje proti svetlu, a keď sa nepoponáhľame a nebudeme robiť pokánie, tak to slabé svetielko, ktoré v nás bliká, zhasne. Musíme sa poponáhľať a odložiť všetky naše predsudky a namiesto toho priniesť olej zo zásobární pokory a lásky, aby tento hasnúci plamienok bol znovu zapálený v horiacu pochodeň.

Každá cirkev by mala byť ochotná zomrieť svojmu ja a svojej strnulosti. Potom skrz tento druh smrti v oddelení sa od vášní v nich bude žiť Kristova prítomnosť. Každá cirkev musí prechádzať neustálym pokáním, a potom sa pripojiť ku Kristovej božskej láske k ľudstvu. Tá zmyje jej minulé a prítomné zlyhania. Jednota bude naplnená skrze tento skutok pokory. Písmo hovorí: "Pokorte sa pred Pánom, a on vás povýši." (Ják 4,10)

Ak sú cirkvi schopné povzniesť sa nad negatívne prekážky, ktoré ich rozdeľujú, a ktoré sú podľa Písma proti naplneniu vzájomnej jednoty viery, lásky a chvály, Kristus splní Svoje zasľúbenie, že celému svetu daruje mier. A každé stvorenie privedie do Svojho Mystického Tela, a tak budú naplnené Jeho slová k Otcovi: "Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že ty si ma poslal." (Ján 17,21) V tejto úpenlivej prosbe nášho Pána je jasné, že jednota, o ktorú prosil, bude jednota, ktorá ovplyvní celý svet. Ale taká jednota, ktorá ovplyvní celý svet, nemôže byť uskutočnená bez toho, že by Duch Svätý obdaril celé ľudstvo Svojou mocou tak, že pozdvihne apoštolov, aby šli a evanjelizovali svet. Aby celý svet priviedli k viere v Krista. Keď vezmeme do úvahy naše trvajúce rozdelenie, povedala by som, že Cirkev ešte nedosiahla svojej dokonalosti, ale v tomto smere ukázala svoju slabosť.

Cirkev je slabá a potrebuje upevniť skrze jednotu. Tak, ako je to teraz, Cirkev stále stráca svetlo vo svojej slabosti až tak, že sa nedokáže zdvihnúť, aby vstala a načerpala uzdravujúci olej zo studne života, ktorou je Duch Svätý. V jednom posolstve Kristus hovorí Cirkvi: "... a tvoja vôňa ťa opustila." Zdá sa, že vo svojej obave zo straty svojej identity a svojich cenností obzvlášť pravoslávna cirkev nielen zavrela okná, ale uisťuje sa, že aj dvere sú dobre zabarikádované. Zamedzuje akémukoľvek svetlu, aby preniklo dovnútra, a neuvedomuje si, že už majú vo vnútri pleseň. Kvôli tomuto nepatričnému strachu zabraňujú milosti, aby prúdila dovnútra, bránia vanutiu Ducha Svätého, ktorý by ju mohol občerstviť. Každý, kto koná v strachu a uisťuje sa, že okná aj dvere sú dobre zatvorené, sa zvyčajne obáva, že ho okradnú o jeho cennosti. Nie je to však len pravoslávna cirkev, ktorá sa tak správa. Iné cirkvi tiež konajú podobne.

Krása, sláva a ovocie, ktoré Cirkev niesla na počiatku svojej existencie, teraz opadalo ako zhnité. Ak tomu tak nie je, kde je oná Apoštolská Cirkev plná horlivosti svedčiť o Kristovi, položiť seba na oltár mučeníkov, skôr sa pokoriť v aréne hanby a bolesti, ako zaprieť Krista? Kde je tá horlivosť učeníka pre vieru a zapálenie túžbou po evanjelizácii celého sveta? Ó Kriste, ako veľmi ešte musí byť Tvoje prevzácne Telo prebodnuté a rozštiepené, kým si uvedomíme, že sme ho my sami rozdelili ako nástroje samotného rozdeľovateľa. Urobili sme to neúmyselne a nevedomky. Pomôž nám nájsť a uchovať tento posvätný zvyšok, ktorý sa nazýva Tvoja Cirkev. Pomôž nám ju znova zjednotiť. Aby sa naplnila jednota Cirkvi, ktorá je určujúca pre Tvoj Druhý Príchod ako všeobecné zjavenie.

Duch Svätý sa však nezastaví kvôli ľudským ambíciám a našej neschopnosti sa zmieriť. Je tam vonku a robí veľa hluku, aby Ho nakoniec počuli aj tí hluchí, ktorí sa zabarikádovali, aby nakoniec otvorili dvere svojho srdca a tí, čo boli mŕtvi, budú žiť. Tí, ktorí prestali existovať, znovu ožijú.