O proroctvách

(Po katastrofe tsunami v JV Asii)

V tomto článku chcem pripomenúť a upozorniť na proroctvá, ktoré nám Boh dal, v ktorých sa hovorí o dvoch vežiach v USA a teraz o tsunami, ktoré spôsobilo stratu stoviek a tisícov životov, zväčša nevinných detí.

Som si istá, že každý z vás sa modlí za tých, ktorí prežili a tiež že prispievate, ako len môžete, skrze vašu cirkev. Je strašné vidieť takú bolesť a utrpenie ľudí niekoľkých rás, ktorí v jedinom okamihu stratili svojich milovaných, najmä keď sa jedná o deti. Zostávame tiež v úžase pred niektorými zázraky, ako napr. tá maľučká plávajúca matrac s dvadsaťdenným dieťaťom, či nájdený švédsky chlapček, apod.

Snáď táto udalosť umožnila niektorým ľuďom pochopiť, že pred Bohom nie sme nič. Že naše životy závisia na Bohu a nie na nás samotných. Sami bez Božej pomoci nemôžeme robiť nič.

Bohužiaľ, keď sa stane katastrofa takýchto rozmerov ničiaca nevinné životy, nájdu sa takí, ktorí bez meškania obviňujú Boha a nie seba samých. Pre mnohých je to tiež jediná príležitosť, kedy si na Boha spomenú a v hneve o Ňom hovoria, čím Ho ešte viac urážajú. Bolesť a utrpenie niekedy spôsobí, že ľudia hovoria veci, ktoré v skutočnosti nemyslia vážne. Mali by sme sa modliť za tieto zlomené srdcia, aby ich náš Pán utešil.

Kedysi sa ma niekto spýtal, prečo musia deti trpieť a dokonca umierať. Spýtala som sa na to Pána a On mi odpovedal: "Keď umierate, je to kvôli vášmu odpadlíctvu." Čo znamená, že na seba tieto utrpenia privolávame. Sami sa ničíme svojou vlastnou skazenosťou tak, že sa dokonca aj príroda obracia proti nám. Keď sa na rovnakú vec pýtali Matky Terezy, odpovedala, že životy dobrých ľudí a nevinných detí končia, pretože boli pripravení vstúpiť do Kráľovstva Božieho. V Písme to Kristus vysvetľuje u Lukáša 13,1-5:

Práve vtedy k nemu (Ježišovi) prišli niektorí so správou o Galilejčanoch, ktorých krv zmiešal Pilát s krvou ich obetí. On im na to povedal: "Myslíte, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete konať pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo myslíte, že tí osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete konať pokánie, všetci zahyniete."

Keď prehovára Boh, ako je tomu v posolstvách 'Pravého Života v Bohu', je to preto, aby upokojil Svoj ľud a pritiahol ho bližšie na Svoje Srdce. Keď hovorí Boh, musíme načúvať a mať úctu k tomu, čo vraví. Keď hovorí Boh, je to preto, aby nás priviedol na správnu cestu a upokojil nás. On hovorí a my musíme počúvať a ohnúť naše stuhnuté krky, či sa nám to páči alebo nie. Len neviera spôsobí, že človek nepočúva kvôli pýche. Tak ako otec, Boh ktorý je náš Otec, bude kárať našu vzburu a našu ľahostajnosť voči Nemu, ale nikdy nás nezabudne povzbudzovať, pozdvihovať a dodávať nám nádej, ktorá oživí našu vieru. Súčasne k nám Boh prichádza vo Svojom nekonečnom milosrdenstve, aby nás varoval, že ak sa neobrátime a nebudeme žiť sväto, potom pred nami stoja problémy. Boh nechce, aby sme trpeli, a preto vo Svojom nekonečnom milosrdenstve použije akýkoľvek prostriedok, aby k nám prišiel a varoval nás, pretože všetko zlo na seba privolávame sami.

"Každý deň vášho života, pokolenie, sa Moja milosť rozlieva a Ja ožarujem celú ľudskú rasu, aby som ju uzmieril so Sebou aj blížnym. Rovnako by zažiarili všetci, len keby Mi načúvali." (6.1.2003)

Keď niekedy počúvam, ako ľudia ponižujú Boha v Jeho Spravodlivosti, chce sa mi vykríknuť: "blud, kacírstvo!" Boh je boh Lásky, ale aj Spravodlivosti. V Písme sa píše, že Božia prísnosť je rovnako veľká ako Jeho milosrdenstvo. Ľudia niekedy hovoria: "Neverím, že tieto myšlienky pochádzajú od Boha, sú príliš apokalyptické." Boh nás varuje, jasne nám vyjavuje, čo by sa mohlo stať, ak sa nedáme dokopy. Mám chuť opýtať sa týchto ľudí: "Môžte stáť v Súdny deň bezo strachu?" Ako to bolo v Ninive? Vari ich Boh nevaroval skrze Jonáša? Boh nechcel zničiť celé veľké mesto, ale poslal Svojho proroka, aby mesto varoval. A oni mu načúvali a postili sa. Mesto nebolo zničené.

Jeden z mnohých príkladov v Písme, ako Boh reaguje v čase revolty a odpadu je u proroka Jeremiáša (Jer 4,23-28). Jeremiáš hovorí:

"Videl som zem, a hľa, je pustá a prázdna, nebesá sú bezo svetla. Videl som hory, a hľa, trasú sa, všetky pahorky sa otriasajú. Videl som, a hľa, nikde žiadny človek, i všetko nebeské vtáctvo odletelo. Videl som, a hľa, sad je púšťou, všetky mestá v ňom sa zrútili pred Hospodinom, pred žiarom jeho hnevu. Lebo toto hovorí Hospodin: 'Celá zem bude spustošená, ale celkom ju nezničím. Zem nad tým bude smútiť, tam hore sčernejú nebesá, lebo som vyhlásil a rozhodol, a neobanujem a neodstúpim od toho.'"

Boh nás bez prestania varuje, aby sme sa k Nemu vrátili a zmierili sa s Ním a vzájomne medzi sebou. Kristus prosí Svoju Cirkev, aby sa zjednotila. Už dvadsať rokov žiada pastierov, aby konali pokánie a zmierili sa a priblížili sa jednote tým, že zjednotia dátum oslavy Veľkej noci. Celý svet upadá vo svojom zle a nevere a prekračuje nielen Boží Zákon, ale aj všetko, čo je Sväté, a bez prestania uráža Boha. Prečo sa teda niekto čuduje, keď v týchto časoch temnoty vzrastá milosť Ducha Svätého, aby nám pomohla? Ale Temnota znovu prenasleduje Svetlo. Po všetky tieto roky, keď sa snažím podávať svedectvo a odovzdávať Slovo Božie, sa od niekoľkých ľudí hrnú len prekážky, prenasledovania, obviňovania, výsmech, urážky, zákazy a ohovárania, a tak robia toto moje poslanie extrémne ťažké. Mnohí z nich sa domnievajú, že tak Bohu preukazujú svätú službu ...

V Písme je napísané, že: "Na počiatku bolo Slovo: to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh." (Jn 1,1) "Pravé svetlo, ktoré osvieťuje každého človeka, prišlo na svet. Na svete bolo, svet skrze neho povstal, ale svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali." (Jn 1,9-11)

Náš Pán sa v nás všetkých snažil vzbudiť pravé porozumenie tým, že nám znova a znova pripomína a navracia nás k tomu, čo bolo v minulosti povedané ústami svätých prorokov a Jeho vlastnými prikázaniami. Jeho volanie rovnako ako volanie Jeho Svätej Matky pozýva k obráteniu, pokániu, pokoju, láske, jednote a životu modlitby. Náš Pán prichádzal a stále prichádza týmto spôsobom, aby osvietil všetkých ľudí, ktorí sa dostali na scestie, ale do dnešného dňa len veľmi málo ľudí rozpoznalo Jeho milostiplnú prítomnosť a ešte menej ich prijalo toto volanie. Prišiel ako prvý do Svojho panstva medzi Svojich, ale ľudstvo vo svojej tvrdosti srdca a nevere znovu odmietlo Lásku. Do dnešného dňa je len veľmi málo tých, ktorí celkom prijali Jeho volanie Milosti a dali sa na pokánie a dovolili Mu, aby kraľoval v ich srdciach.

Dnešný svet je v rovnakom postoji ako kedysi Faraón, tvrdohlavo a neveriacky odmieta všetko, čo je Sväté. Náš Pán hovorí, že správanie ostatných ľudí je ešte horšie ako v Sodome a Gomore. Kristus všetky tieto roky prosí Svoju Cirkev o pokoj, zmierenie a jednotu medzi pastiermi. Prihovára sa k nim, Svojim vlastným, ale do dnešného dňa nebola dosiahnutá jednota. Namiesto toho toľko Jeho pastierov pohŕda Jeho slovami, ktoré sú nám dané skrze tieto inšpirácie, robia si žarty z Jeho dôverné Lásky a v tvrdosti svojich sŕdc zaobchádzajú so slovom 'jednota' ako s nepriateľom. Títo jednotlivci sú na pokraji skazy a stále si chodia po vlastných chodníkoch a konajú svoje vlastné veci.

Keď bolo Slovo učinené telom, svet Ho nepoznal, dokonca ani Jeho vlastný ľud Ho neprijal ... V našej dobe sa dáva spoznať každej ľudskej bytosti, ale mnohí ignorujú Jeho cesty a výroky. Nie je rozdielu medzi stavom sveta vtedy a dnes, ani v tom ako Ho prijali Jeho vlastní vtedy a dnes. Vo svojich srdciach nosia odmietnutie a neveru. Náš Pán sa pýta Svojich pastierov:

Vážne sa pýtam každého: Čo si urobil s Písmom? Písmo je zrkadlom, ktoré Ma odráža. Ako je možné, že keď hovoríte, že poznáte Písmo, nezkúmate Moju reč? Ako je možné, že ste tak ľahko v rozpore s pravdou? Hovorím vám, ak Ma nespoznáte v Mojich výrokoch teraz, je zrejmé, že nepoznáte ani nechápete Písmo, ktoré je kľúčom Ducha Svätého.

Ak niektorí z vás hovoria: "Nepotrebujeme toto prorocké zjavenie, nemáme povinnosť ho počúvať alebo čítať ho, pretože Písmo nám stačí a z neho sa môžeme naučiť všetkým znalostiam," Ja sa vás pýtam vo vašej neviere: "Viete, prečo neveríte, a viete, prečo ste tak ľahostajní a rozhodnutí uzavrieť svoje srdcia? Viete, prečo za tým nič nehľadáte?" Je to preto, že nemáte Ducha Svätého, ktorý by vás mohol pozdvihnúť z temnoty do Jeho Svetla a osvietiť vaše duše, aby videli Syna spoločne s Otcom, ako sa vám zjavujú. Duch Svätý by do vás vdýchol dych vzkriesenia a utvrdil vás, dal by vám život vo Mne.

Môže duša, ktorá je mŕtva, rozumieť Písmu a uvádzať ho do praxe, keď nie je živá? Keby ste rozumeli Písmu, ktoré ako zrkadlo odráža Môj Obraz, neboli by ste hovorili: "Písmo mi stačí." Nie, Môj priateľu, Písmo nestačí, ak nemáte Ducha Svätého. Len skrze Svetlo Ducha Svätého môžete rozumieť Zjaveniu a všetko, čo sa v Písme zdalo byť nepreniknuteľným tajomstvom a zapečatené, sa stane poznateľným a jasným, pretože vám Duchom bude daný kľúč poznania. (13.11.2001)

Neskôr, v inom volaní, sa Kristus pýta Svojich pastierov: Nemám byť znepokojený, keď vo vašich dňoch hovorím a pastieri Mi nenačúvajú a neveria, že hovorím? Ako vraví Písmo: "Naše stráže sú slepé, ničoho si nevšimnú ... všetci chodia po svojich cestách, každý za svojím vlastným záujmom ..." (7.8.2002)

Potom sú tu tí, ktorí by povedali Božiemu hlásateľovi: "Ak si poslaná Bohom a ak to, čo hovoríš, je od Boha, dokáž svoju pokoru a stiahni sa do ústrania aj so svojimi zápismi. Prestaň predvádzať seba a svoje spisy po celom svete." (7.8.2002) Ale náš Pán hovorí: Týmto ľuďom povedz toto: "Nestanem sa zlým služobníkom, ktorý skryl svoje hrivny a potom bol zatratený, pretože nič neurobil. Naopak, rozmnožím svoje hrivny a oslávim Toho, ktorý mi ich zveril. Odovzdám nesmierne divy nielen tejto generácii, ale anjeli ponesú Božie slová a budú ich ďalej šíriť ako dážď semien, ktoré padajú z oblakov na všetky budúce generácie, aby obnovili Božie stvorenie, aby okrášlili Cirkev. Aby zosladli ústa Jeho detí a otvorili sa k Jeho chvále. Aby otvoril ich oči a uschopnil ich preskúmať svoje srdcia.

"Božím Menom Pána som celá spečatená a nebojím sa. Som Jeho hlasná kniha, ktorá hlása rovnaké Pravdy nášho Pána, ktoré nám odovzdal. Nič nie je nové. Nič som nepridala, bratia, ale všetko, čo je povedané, ku mne prichádza z Božského Poznania a z Úst Trojjediného Boha." Toto im povedz v Mojom Mene. (7.8.2002)

Cez všetky tieto slová ma stále prenasledujú a zakazujú, aby sa Slovo Božie dostalo k Jeho tvorom. Slovo, ktoré môže viesť mnohé národy k pokániu, obráteniu a viere, ktorá obmäkčí Boha podobne ako v Ninive. Tu je ďalšie varovanie:

(...) Na tých, ktorí ešte neprijali Moje navštívenie, však čakajú mnohé súženia. Deň Pána ich tiež dostihne. A aký to bude Deň! Pohotovo budem prejavovať Svoju Milosť a poskytnem vám pokánie ... prejavím Svoje Milosrdenstvo a zhromaždím vás odvšadiaľ pod nebom. Ale ešte predtým, Ja, Tvorca tejto Piesne Lásky, vám vravím, najskôr sa svet musí zo svojej skazenosti obrátiť ku Mne, konať pokánie a splatiť svoju záľubu v zle. To, čo sa môže stať vám všetkým, predčí všetky rekordy očisťovania v minulosti! (...) Nie je vrúcne pokánie, nie sú skutočné výčitky svedomia ... národy sú v zmätku a ich úspechy sú mierou ich bezbožnosti ... celá zem bude trpieť, ak nebudem počuť úprimný plač ľútosti. Ach, a tí, ktorí vystúpili na tribúny a hlásajú pokoj a ako ho nastoliť, prekračujú Moje prikázania a bojujú so Mnou, ako chcú dosiahnuť pokoja vo svojej mysli? (30.9.2002)

11. septembra 1991, presne 10 rokov pred onou veľkou katastrofou dvoch veží v USA, nás Pán varoval, keď s nevôľou pozeral na zem. Povedal:

"A Ja zase sa pozerám dole na dnešný svet, hľadám jeden národ za druhým, skúmam jednu dušu po druhej, hľadám trocha tepla, trocha štedrosti a trocha lásky, ale len veľmi málo sa ich teší Mojej priazni. Veľmi málo sa ich snaží žiť sväto a dni letia a hodiny už sú spočítané do chvíle veľkého trestu. (...) Ježiš zrazu zmenil tón a po odmlke niekoľkých sekúnd veľmi vážne, až ma obišla hrôza, povedal: "Zem sa bude triasť a chvieť a každé zlo zabudované do Veží (ako babylonské veže) sa zrúti do hromady sutín a bude pochované v prachu vín! Hore sa budú chvieť Nebesia a základy zeme sa budú knísať! Ostrovy, more a kontinenty nečakane navštívim hromom a Svojím Ohňom. Načúvajte pozorne Mojim posledným slovám varovania, načúvajte teraz, kým je ešte čas. Čítajte Naše Posolstvá a prestaňte byť ironickí alebo hluchí, keď hovorí Nebo (...) skoro, teraz už veľmi skoro, sa otvorí Nebo a uvidíte Sudcu." (11.9.1991)

11. septembra 2001 sa celý svet vydesil pri páde dvoch veží, ktoré zničili toľko ľudských životov vrátane mnohých nevinných. Svet sledoval hororové apokalyptické scény a cez túto hrôzu, ktorú sme zakúšali, namiesto skutočného návratu k Bohu a pokánia, svet je ešte horší ako predtým. Namiesto, aby sme pochopili, že sa tieto udalosti stali našou vlastnou vinou, našimi hriechmi, odpadom od viery a odmietnutím Boha, naďalej načúvame Satanovi a radšej chodíme po jeho cestách, než po ceste, ktorú nám ukázal Boh.

24. decembra 1991, v predvečer Kristovho Narodenia sme dostali toto posolstvo od Krista, ktorý bol veľmi urazený:

"Prichádzam dnes a ponúkam celému ľudstvu Svoj Pokoj, ale len veľmi málo ich načúva. Dnes prichádzam s podmienkami pokoja a s Posolstvom Lásky, ale zem sa rúha Pokoju, ktorý ponúkam, a Láske, ktorú dávam, vysmievajú sa a poškľabujú v tento predvečer Môjho Narodenia. Ľudstvo oslavuje tieto dni bez Môjho Svätého Mena. Moje Sväté Meno zrušili, berú deň Môjho Narodenia ako veľké prázdniny a klaňajú sa modlám. Satan vstúpil do sŕdc Mojich detí, našiel ich slabé a spiace. Varoval som svet." (24.12.1991)

Kristus nám ukazuje, že Ho uráža, keď oslavujeme Vianoce tým, že sa zhromažďujeme v rodinách bez toho aby sme si pripomenuli pravú príčinu Narodenia Krista.

Každý kresťan sa má radovať z Kristovho Narodenia, má ísť do kostola a oslavovať Jeho Sväté Meno. Namiesto toho mnohí vo svojom odpade oslavujú vianočný stromček, vymieňajú si dary, jedia až je im zle a pochabo sa bavia.

Odvtedy prišlo ešte niekoľko varovaní. Domnievam sa, že o tsunami v Ázii z 26. decembra 2004 hovorili tri nasledujúce posolstvá. Prvé z nich je už z 10. septembra 1987:

Napísala som: "Zrazu mi Ježiš pripomenul sen, ktorý sa mi zdal minulú noc, a na ktorý som zabudla. Odpovedal víziou, ktorú som mala predtým, ale vo sne to bolo ešte horšie." Pán potom povedal:

"Počúvaj: ukázal som ti vo sne túto víziu, aby som ti dal pocítiť udalosti. Nie, nie je východisko!"

Ďalej píšem: "Spomínam si, že som to videla prichádzať ako obrovskú vlnu. Pokúšala som sa utiecť a schovať sa, aj keď som vedela, že je to nemožné." Potom som sa spýtala Pána: "Ale prečo sa nám to má stať, keď nás miluješ? Prečo?" On odpovedal:

"Som známy ako Boh Lásky a rovnako tak ako Boh Spravodlivosti." Spýtala som sa: "Čo môžeme robiť, aby sme to zastavili?" Boh odpovedal: "Od všetkých od vás sa teraz žiada horlivé pokánie. Spojte sa a buďte zajedno. Milujte sa navzájom, verte vo Mňa, verte v Moje Božské Diela, lebo Ja som medzi vami stále."

Správa o tsunami šokovala a vydesila nás všetkých, ale nikto nemôže povedať, že nám Boh nezoslal varovania. Keď priniesli varovania tí, ktorých ako hovorcov zvolil, mnohí vraveli: "Nepotrebujeme tieto varovania, máme útechu vo svätých knihách Otcov a Písmo Sväté je naše vlastníctvo. Nikdy nezabúdame prinášať obete a modlitby, tak čo nám Kristus môže hovoriť viac, než čo nám už dal?" A zatvorili uši.

Ďalšie varovanie nám bolo dané 18. februára 1993:

"Pozrite, prichádzajú dni, kedy k vám prídem s rachotom hromu a Ohňom, ale nájdem ku Svojmu veľkému žiaľu mnohých z vás nevedomých a v hlbokom spánku! Posielam vám, tvorstvo, posla za poslom, aby prelomili vašu hluchotu, ale už Ma unavuje vaše odmietanie a vaša ľahostajnosť. Rovnako tak Ma unavuje váš chlad, vaša arogancia a vaša nepoddajnosť, keď sa máte zhromaždiť kvôli jednote. Naplnili ste Pohár Tuposti, až preteká. Opojení svojim vlastným hlasom ste oponovali Môjmu Hlasu, ale to nebude trvať na veky. Už čoskoro padnete, pretože ste odporovali Môjmu Hlasu svojim hlasom, uvádzajúcim v omyl. Prirodzene je Moja Cirkev v troskách kvôli vášmu rozdeleniu. (...) Zem sa bude triasť a ako padajúca hviezda sa pohne zo svojho miesta, vytrhne hory a ostrovy, celé národy budú zničené, nebesia zmiznú ako zrolovaný zvitok, ako si to videla vo svojej vízii, dcéra. Veľká úzkosť padne na všetkých obyvateľov a beda neveriacim! Počuj Ma: keby tí ľudia dnes hovorili: "Ach, Živý bude mať s nami Súcit, tvoje proroctvo nie je od Boha, ale z tvojho vlastného ducha", povedz im: Aj keď ste považovaní za živých, ste mŕtvi. Vaša neveriacnosť vás odsudzuje, pretože ste odmietli veriť v Mojom čase Milosti a bránili Môjmu Hlasu, aby sa rozliehal z úst Mojich hovorcov, varoval a zachraňoval Mojich tvorov ..." (18.2.1993)

Vedci hovoria, že keď prebehlo zemetrasenie pod vodou, otriasla sa celá planéta, na zlomok sekundy sa zastavila a vyklonila sa zo svojej obvyklej osi. Ostrov Sumatra aj ďalšie ostrovy sa pohli o niekoľko metrov zo svojho pôvodného miesta. Jeden z nich mal úplne zmiznúť, ale neskôr sa objavil na inom mieste.

Potom 7. februára 2002 prišlo znovu posledné varovanie od Boha. Tu je z neho výňatok:

"Moja neobmedzená Vláda už už prichádza. Ale ste pripravení Ma prijať?

So štedrosťou a kráľovskou márnotratnosťou som vám predložil kyticu duchovnej potravy, aby som oživil vášho ducha. Keď som tam bol, čakal som na vás, aby som vás Svojou Vlastnou Rukou nakŕmil a zachránil vás pred smrťou. Pretože teraz vidím, že odmietate pravé obrátenie, (pokánie) a namiesto aby ste sa obrátili, správate sa k Mojim varovaniam nepriateľsky, sú predchádzajúce obrazy náreku, ktoré sa odohrali, (11. septembra 2001) ničím v porovnaní s bolestnými dňami, ktoré vás čakajú. Tieto rána, plné utrpenia, budú privolané vašou vlastnou rukou (...) ohrozujete nielen zem, ale aj stabilitu celého vesmíru (...) dnes s ľútosťou zhliadam, ako sa vaše plány obracajú proti vám samotným. Svet už zakúša ovocie tohto smeru, ktorý vyvoláva v prírode kŕče odporu. Privolávate na seba prírodné katastrofy, vlastnými machináciami sami sebou otriasate." (7.2.2002)

Ako proroctvo vysvetľuje, stalo sa to veľmi skoro ráno.

Pán nás varuje, že vďaka našej nevere ohrozujeme vesmír, nielen zem, ale celý vesmír tým, že provokujeme prírodu, aby sa proti nám vzbúrila.

Ale to ešte nie je všetko. Pán nás varuje, že sa môže odohrať ešte horšia udalosť, pokiaľ nezmeníme svoje srdcia a nevrátime sa k Bohu. Pán hovorí:

"Vidíš, dcéra, už čoskoro odhalím aj Svoju Spravodlivosť. Môj Plán má určený čas. Aj Moje Milosrdné volanie má svoj vymedzený čas. Akonáhle skončí tento čas Milosti, ukážem všetkým, dobrým aj zlým, že Moja prísnosť je rovnako veľká ako Moje Milosrdenstvo, že Môj hnev je rovnako mocný ako Moje odpustenie. Všetky veci, ktoré som predpovedal, sa teraz rýchlo stanú, nič z nich nemôže byť vynechané." (19.2.1993)

18. februára 1993 nás Boh varuje týmito slovami:

Už veľmi skoro bude rozlomená šiesta pečať a všetci budete ponorení do temnoty a nebude žiadneho svetla pre dym vychádzajúci z obrovskej vyhne, takže slnko a nebesia ním stmavnú, a zo Svojho Kalicha Spravodlivosti vás pripodobním hadom, zmijám. Dám vám liezť po bruchu a jesť prach v týchto dňoch temnoty. Zrazím vás až na zem, aby som vám pripomenul, že nie ste lepší ako zmije .... budete lapať po dychu a dusiť sa vo svojich vinách. Vo Svojom hneve vás zrazím na zem, budem po vás šliapať! (...) Až príde Hodina Temnoty, ukážem vám vaše vnútro. Obrátim vaše vnútro naruby a až uzriete svoju dušu, čiernu ako uhoľ, nielen že pocítite zármutok ako nikdy predtým, ale budete sa s bolesťou biť v prsia a vravieť, že vaša vlastná temnota je oveľa horšia ako tma, ktorá je okolo vás. A pokiaľ ide o teba, tak ukážem národom Svoju Spravodlivosť a všetky národy pocítia Môj ortieľ, až príde táto Hodina. Učiním ľudský život vzácnejší ako kedy predtým. Potom, až sa utíši Môj hnev, v každom z vás zriadim Svoj Trón, a spoločne jedným hlasom, jedným srdcom a jedným jazykom budete velebiť Mňa, Baránka. (18.2.1993)

Opäť je nám darovaný čas, kým sa toto proroctvo naplní. Hoci Boh hovorí "nič im nebude odrátané", stále môžeme umenšit silu tejto pohromy modlitbou, pokáním, a zmenou života tak, aby sme žili sväto.

Sme volaní k tomu, aby sme viedli Pravý život v Bohu. Boh sa môže zľutovať, práve tak ako v Ninive.

Inšpirácie 'Pravého Života v Bohu' nie sú žiadnymi proroctvami hrôzy a desu. Sú nám dané v tomto čase Milosti od Boha, aby nás formovali. Sú to volania vznešené Lásky Boha. Ale Boh nám nedovolí večne urážať Jeho Sväté Meno. A to je dôvodom, prečo prichádza skrze Svoju milosť s toľkým varovaním.

Boh vám všetkým žehnaj.
V Kristovi,
Vassula