Arcibiskup Frane Franič

Emeritný arcibiskup Splitu a Makarska a bývalý predseda teologickej biskupskej komisie v Splite, v bývalej Juhoslávii

Nasledujúci úvod arcibiskupa Franica bol prvýkrát publikovaný v roku 1993:

Čistota integrálneho Božieho zjavenia

Keď som dostal dve knihy napísané vizionárkou Vassulou Ryden a preložené do chorvátčiny pani Marija-Dragica Vukic, bol som príjemne prekvapený, tým skôr, že preklad bol urobený z angličtiny v Belehrade, kde žije pani Vukic. Požiadala ma, aby som napísal predslov k tretej knihe, ktorá sa objaví v chorvátčine. V angličtine už existuje päť zväzkov s názvom Pravý Život v Bohu, ktoré napísala Vassula Ryden. Je pre mňa veľkým potešením napísať tento predslov.

Prvé správy, ktoré som počul o Vassule, boli pred dvoma rokmi, v roku 1991, v kanadsko-katolíckej revue L'Informateur Catholique. Veľká časť tohto osobitného vydania bola venovaná Vassule. Následná revue pravidelne uverejňovala informácie o nej. Dobrá katolícka dáma žijúca v Kanade, ktorá sa veľmi zaujíma o Medžugorie, vedúca častých pútí , adresovala silnú kritiku proti Vassule a tvrdila, že v posolstvách, ktoré ona vydáva, sú falošné teórie: napríklad, že Ježiš sa nazýva "Večný Otec" ľudí, akoby sa v každom ohľade stotožňoval s Otcom, čím popiera rozdiel medzi Otcom a Synom. Táto oddaná obdivovateľka Panny Márie nie je spokojná ani so spôsobom, akým Ježiš prináša Svoje posolstvá cez Vassulinu ruku; ona rozmýšľa o tom v termínoch špiritistického prenosu posolstiev.

Táto kritička Vassuly, o ktorej som čítal v revue, ktorú som spomínal, bola pani Darija Klanac, rodená Skunca. Mal som česť stretnúť sa s ňou po ceste ako vodca púte z Kanady do Medžugoria. Navštívila ma v Splite, v katedrále sv. Petra, kde žijem od roku 1983. Vo francúzštine som sa prihováral k pútnikom o Medžugorských posolstvách pokoja. Pani Klanac tiež veľmi horlivo rozprávala o Panne Márii. Bol som veľmi šťastný, že pani Klanac, jedna z našich Chorvátov, vydatá v Kanade, mala medzi katolíkmi tejto krajiny takú dobrú povesť. Neskôr, keď mala ťažkosti s revue, ktorú som spomínal, pretože oni podporovali Vassulu, všimol som si, s akým rešpektom písali o nej osobnosti, to znamená odborníci, ktorí pre nich pracujú. To ma potešilo.

Ja som však na strane Vassuly, najmä preto, že som dostal tri knihy o jej posolstvách v taliančine s názvom Pokoj a Láska. Skupina talianskych pútnikov na svojej ceste do Medžugoria sa zastavila v Splite a navštívila katedrálu sv. Petra. Pozvali ma do Talianska. 23. septembra 1992 som teda slávil svätú omšu vo veľkom kostole v Como. Kostol bol plný a stretol som sa tam s Vassulou. Pred omšou vydala svedectvo o svojich mystických zážitkoch a posolstvách, ktoré s najväčším presvedčením prisúdila Ježišovi. Mal som homíliu podľa Evanjelia toho dňa. Hovoril som o súkromných zjaveniach a ich dôležitosti pre Cirkev a dnešný svet. Pridal som niekoľko slov na podporu Vassuly a nechal konečný rozsudok na Cirkev. Túto opatrnosť používam vždy, keď verejne hovorím o posolstvách z Medžugoria.

Na druhej strane, keď hovorím súkromne, vyjadrujem svoje neustále presvedčenie o pravosti medžugorských zjavení a posolstiev. Spolieham sa na test Evanjelia, ktorý hovorí, že dobrý strom môžno rozpoznať podľa dobrého ovocia. Platí to najmä o náboženských konverziách, zázrakoch v morálnom poriadku a najčastejšie o zážitkoch v Medžugorí. Toto sa deje aj prostredníctvom Vassuly, ktorá je sama o sebe zázrakom, predmetom zázraku. Je pravdou, že nespôsobuje zázraky vo fyzickom význame, pretože si nerobí nárok na charizmu uzdravovania.

Prekladateľ mi osobne dal kópiu štvrtej knihy Vassulových posolstiev. S potešením som si všimol, že predhovor mal o. Rene Laurentin, ktorého si vysoko vážim. Na ceste do Medžugoria a späť som sa s ním stretol mnohokrát v Splite.

Keď som čítal knihy Vassuly, moje prvé dojmy o nej sa veľmi potvrdili. Jej posolstvá, v skutočnosti pre mňa Ježišove posolstvá, sú živé a autentické. Tieto posolstvá nám môžu pomôcť lepšie porozumieť Ježišovým posolstvám v Evanjeliu a tiež nám pomôžu osobne ich prežiť. Tieto musia vždy zostať autentickými kritériami pri posudzovaní súkromných posolstiev a pri rozpoznávaní zdravých mystických zážitkov. V Cirkvi vždy boli, vždy budú, mystické skúsenosti. Tieto nesmieme bagatelizovať, ale musíme ponechať konečný rozsudok Cirkvi.

Keď som sa 23. septembra 1992 stretol s Vassulou v Como, mal som pocit, že bola pod vplyvom útokov mnohých kritikov; znevažujúco o nej písali. Je to pochopiteľné, pretože Ježiš prostredníctvom Vassuly odsudzuje extrémistických teológov našej doby, ktorí sa vzďaľujú od božských zjavení prílišnou blízkosťou so svetom. Toto zistil pápež Pavol VI. krátko pred smrťou; začal hovoriť o "diablovom dyme", ktorý vstúpil do Cirkvi a zahmlil základné pravdy Božieho zjavenia.

Zdá sa mi, že čím viac chápem tieto veci, že hlavnou charizmou Vassuly je ukázať ČISTOTU INTEGRÁLNEHO BOŽIEHO ZJAVENIA. Nič sa nesmie ubrať, nič pridávať k Zjaveniu; nesmie sa ustupovať svetu a permisívnej civilizácii našej doby, ktorá preniká aj do Cirkvi a zapríčiňuje zmätok v jej spasiteľnej misii.

Inkulturácia je nevyhnutná ako základ novej evanjelizácie. Tak hovorí pápež Ján Pavol II. nasledujúc koncil. Musíme rešpektovať kultúry, do ktorých môžeme zasadiť ľuďom všetkých národov Božie zjavené pravdy, posilňovať ich láskou, vždy s náležitým ohľadom na ľudské, národné a sociálne práva a pozornosť na sociálne situácie. Toto je pravda. Druhý vatikánsky koncil to hovorí. Tak hovoria pápeži koncilu a po ňom. Ale je pravda, ktorá nám hovorí, že Kristus a Jeho Slovo súdi všetky kultúry, všetky ľudské, národné a sociálne práva. Naopak, nie sú to kultúry, ktoré súdia Krista, ale Kristus, ktorý ich súdi. Kristus ochraňuje, podporuje, dodáva dôstojnosť pozdvihuje na vyššiu úroveň, na Božiu úroveň, všetky kultúry.

Z tohto dôvodu sa nebojte "otvoriť dvere Kristovi". On je náš Stvoriteľ, náš Priateľ, On je náš "Večný Otec" spolu s Otcom a Duchom Svätým. On vie, čo potrebujeme, aby sme dosiahli naše malé pozemské a veľké nebeské šťastie.

Cirkev spolu s pápežom a pod pápežom ako viditeľnou hlavou Cirkvi a vikárom Ježiša Krista prenáša spásonosné učenia Krista. To je to, čo nám Ježiš hovorí prostredníctvom Vassuly, hoci ona jasne hovorí, že je z gréckej pravoslávnej Cirkvi. Týmto spôsobom ukazuje cestu k zdravému ekumenizmu, ekumenizmu, ktorý dnes prechádza svojou Kalváriou. Ekumenizmus je však Božím dielom, preto musí prechádzať svojou Kalváriou ako Kristus sám. Nech nás Boh chráni, aby sa Kalvária nerozširovala po celom svete.

Ekumenizmus bude mať skrze svoju Kalváriu svoje zmŕtvychvstanie. Zdá sa, že toto je jadro všetkých posolstiev, ktoré nám Ježiš dáva prostredníctvom Vassuly Ryden, grécko- pravoslávnej, ktorá teraz žije vo Švajčiarsku. (Pozn. prekl.: Momentálne žije na Rodose v Grécku.)

+Frane Franic, emeritný arcibiskup Splitu a Makarska,
bývalý predseda Episkopálnej teologickej komisie Juhoslávie
Split, Juhoslávia

Ihneď po Notifikácii v roku 1995 arcibiskup napísal toto svedectvo:

Integrita pravdy zjavená v posolstvách Vassuly Ryden, veľmi vernej dcéry starodávnej a gréckej pravoslávnej Cirkvi

Pri čítaní kníh božských posolstiev a vediac,, že autorka, pani Vassula Ryden, je dcérou gréckej pravoslávnej cirkvi, bola som ohromený, keď som v nich našiel vernosť, a som pevne presvedčený, absolútna vernosť všetkým zjaveným pravdám, ako ich učí a vysvetľuje Katolícka Cirkev.

Chcel by som pokorne pripomenúť, že v roku 1941 som dostal titul Ph.D. na Gregoriánskej univerzite, ktorá bola v tom čase veľmi verná tomistickej teológii a filozofii a že ja sám som vyučoval túto teológiu 38 rokov, od roku 1942 do roku 1980, na Interdiecéznej teologickej škole pokročilých štúdií v Splite. Dozvedel som sa o rôznych námietkach, ktoré sformulovali niektorí katolícki teológovia v súvislosti s posolstvami "Pravého Života v Bohu". Tieto námietky však určite nemôžu spochybniť moje presvedčenie, že všetky tieto knihy obsahujú autentické posolstvá pochádzajúce od samotného Krista, posolstvá, ktoré zahŕňajú pravdy týkajúce sa viery v nadprirodzené, pravdy, v ktoré verila jak starodávna byzantská pravoslávna Cirkev, tak aj rímska Cirkev, až do bolestivého okamihu ich rozdelenia. Preto posolstvá dobre korešpondujú so starodávnou vierou Svätej Gréckej Pravoslávnej Cirkvi, z čoho vyplýva, že Vassula nemusí formálne opustiť svoju príslušnosť k Pravoslávnej Cirkvi, aby sa stala katolíkom.

Toto pevné presvedčenie si zachovávam aj dnes, bez ohľadu na "vyhlásenie" (Notifikáciu) Kongregácie pre náuku viery, uverejnené v Osservatore Romano 23. - 24. októbra 1995.

Modlím sa k Pánovi, aby sa toto "vyhlásenie" objasnilo, a tým sa tiež odstránil akýkoľvek zmätok v našej Cirkvi, ako aj sa odstránili ťažkosti, ktoré sa objavili v dôsledku tohto "vyhlásenia" v ekumenických vzťahoch medzi Pravoslávnou a Katolíckou Cirkvou.

Ďalej cítim, že musím vyhlásiť, že v posolstvách z Vassuliných kníh sa nachádzajú určité pravdy, ktoré sú dnes v našej vlastnej Cirkvi v krízovom stave. Tieto pravdy sú v týchto posolstvách veľmi jasne uvedené a sú uvádzané prekvapivo pevne a rozhodne. Pravdy ako Panenstvo a Sväté Materstvo Blahoslavenej a Nepoškvrnenej Panny Márie, skutočná prítomnosť Tela a Krvi s Dušou a Božstvom Ježiša Krista v Eucharistii.

Podľa môjho skromného, ale pevného presvedčenia neexistuje žiaden omyl a nikdy nedošlo k žiadnym omylom ani v prvých knihách Vassuly, ani v knihách, ktoré nasledovali. Nie je chybou, keď Vassula hovorí o Kristovi a nazýva Ho Abba alebo Jahweh, ani keď hovorí, že Kristus príde na svet, aby priniesol obdobie Jeho pokoja, pretože to súvisí s historickým návratom Krista do tohto sveta prostredníctvom Jeho Cirkvi, ktorá bude počas tohto obdobia Pokoja obnovená; a potom bude Kristova prítomnosť ešte viditeľnejšia pre celé ľudstvo na tomto svete, ako vo Fatime hovorila Svätá Panna a Kráľovná Prorokov a v Medžugorí stále prorokuje.

Preto sa zjednocujem so všetkými katolíckymi biskupmi a teológmi, ktorí bránia autentickosť a úprimnú pravdivosť Vassuly Ryden, vizionára a mystika, jedného z najväčších v našej dobe.

+Frane Franic, emeritný arcibiskup Splitu a Makarska