Arcibiskup Seraphim

Jeho Eminencia arcibiskup Seraphim, arcibiskup Johannesburgu a Pretorie

Napísané počas cesty z Washingtonu v USA do Johannesburgu, 1. mája 2006

Sedím v lietadle juhoafrických aerolínií a cestujem späť z Washingtonu do Johannesburgu. Ako viceprezident Panafrického kolégia cirkví som sa na univerzite v Georgetowne zúčastnil významnej medzináboženské konferencie. Dôraz bol kladený na dôležitosť náboženstva v ochrane ľudských práv a na dôležitosť dialógu, v ktorom sa dá nájsť riešenie v miestnych a medzinárodných nezhodách, ktoré ohrozujú svetový mier. Cesta trvá 17 hodín, s hodinovou zastávkou v meste Accra, hlavnom meste Ghany. Zvyčajne, keď nie som unavený, je to príležitosť na zamyslenie a zapísanie niekoľkých tém.

Na konci konferencie som mal príležitosť a potešenie byť hosťom u dobrých priateľov, manželov Rydénových, ktorých som tiež v minulosti mal česť privítať vo svojom dome. Počas môjho pobytu u manželov Rydénových boli na návšteve ešte dve ďalšie známe, jedna z New Yorku a druhá z Monaka. Obe boli pôvodom Grékyne a obe sa menovali Georgia. Georgia z New Yorku bola druhou generáciou rodu Mani a stretli sme sa už druhýkrát.

Vassula Ryden vyrástla v rodine gréckych prisťahovalcov, vo svetskom prostredí, kde bol ale dôraz kladený tiež na rodinu ako na sociálnu inštitúciu a na náboženské presvedčenie skrze pravoslávnu tradíciu. Tá zahŕňala návštevu bohoslužieb počas Vianoc a Veľkej noci, rovnako ako účasť na svadbách, krstoch a pohreboch.

Vassula viedla typický spoločenský život s každodennými problémami až do chvíle, keď jedného dňa zvláštnym spôsobom začula sladký a neznámy hlas, čo vlastne bolo volanie k službe - svedčiť o Božej prítomnosti medzi nami. Napred bola zmätená a nevedela, čo robiť. Boh jej však pomohol jej službu pochopiť. S poslušnosťou, pokorou a v modlitbách začala Vassula zapisovať posolstvá, ktoré od Boha prijímala. Zároveň sa vnútorne menila a začala žiť inak. Zmyslom jej života bolo milovať Boha a modliť sa k Nemu. Tak začalo jej poslanie privádzať ľudí bližšie k Bohu.

Keď pozorne študujeme posolstvá, ktoré Vassula prijíma, všimneme si, že posolstvá veľmi zdôrazňujú základné učenie Svätého Písma a tradície svätých cirkevných otcov. Posolstvá vedú k pokániu, k životu, ktorý bude svätý, mystický, náboženský a eschatologický a k pomoci našim blížnym v ich trápení, zvlášť bezbranným deťom a najmä tým, ktoré sú zabité skrze osudný hriech potratu skôr ako sa narodia. Ďalším dôležitým znakom posolstiev je potreba podporiť zjednotenie Mystického Tela Kristovho. Inými slovami posilniť jednotu cirkví a viditeľne posilniť duchovné zväzky medzi cirkvami, a to spoločným slávením Kristovho Vzkriesenia v jednom termíne.

Hoci veľa ľudí čerpá duchovný úžitok z Vassuliných modlitieb a z posolstiev, a na základe toho postavilo Boha na prvé miesto vo svojom živote, je aj veľké množstvo tých, ktorí sa oficiálne, či neoficiálne stavajú proti nej.

Zdá sa, že spôsob, ktorým Vassula posolstvá prijíma, bol mylne pochopený. A niektorí sú dokonca pripravení ju kameňovať a trvať na tom, aby bola upálená zaživa. Tento druh náboženského fanatizmu, ktorý pripomína extrémne situácie zo stredoveku, je neprípustný.

Keď človek číta Vassuline posolstvá pozorne a zvlášť z teologického hľadiska, najmä keď má na mysli učenie pravoslávia, je ťažké v nich nájsť klamnú vieru. Ak niekto z akéhokoľvek dôvodu tento dojem získa, je to kvôli negatívnym predsudkom, ktoré niektorí ľudia majú. Neinterpretujú totiž posolstvá tak, ako ich interpretuje Vassula, ale tak, ako oni sami si ich želajú interpretovať, aby ich odsúdili ako heretické. Vassula nikdy neodmietla diskusiu o akomkoľvek posolstvu, ktorému by ľudia mohli zle porozumieť, a čo by bolo príčinou odmietnutia.

Propagačná vojna proti Vassule je tak silná, že ktokoľvek by sa k nej chcel priblížiť bez predsudkov a prial by si v tichosti prečítať posolstvá, bude ihneď narieknutý z herézy. Pane Ježišu a Panna Mária, aká je to kliatba padnúť do rúk fanatických nábožensky zmýšľajúcich ľudí, dnešných fanatických farizejov a zákonníkov. Plní nenávisti vás upália zaživa.

A tak Georia z New Yorku, pôvodom Mani, aj Georgia z Monaka, a veľa ďalších Georgií, ktoré boli nedotknuté cirkvou, rovnako ako jej duchovnými a teológmi, boli dotknuté Vassulou a jej posolstvami. Na svete sú milióny duší, ktoré žijú ďaleko od Božieho svetla. Potom, čo čítali posolstvá, sa stali živými svedkami prítomnosti Božej lásky medzi nami, v spoločenskom živote súčasného sveta, v tejto našej dobe plnej ťažkostí.

Týmto samozrejme neznehodnocujem obrovskú a náročnú misiu našej farnosti, či už v činnosti pastoračnej, dobročinnej alebo misionárskej. Napriek tomu sú aj iné spôsoby, ako môžu byť duše zachránené. Laickí charizmatickí členovia našej cirkvi s darmi Ducha Svätého môžu duše priviesť bližšie k Bohu a k vedeniu duchovného života. Neznamená to však, že nahradia sviatostné poslanie našich duchovných. Naopak oni ho doplnia službou svojej spirituality a svojho svedectva, čo je rovnako dôležitou službou na vinici cirkvi.

Na záver, naša cirkev bude musieť skrze ustanovenia Komisie, ako na úrovni miestnej tak aj medzinárodnej, nezaujato posúdiť Vassuline posolstvá a diskutovať o nich, aby sa vytvorilo zodpovedné stanovisko a zastavil sa ten "odporujúci fenomén". Mnohí členovia našej cirkvi aj iní kresťania majú z posolstiev aj z Vassulinej misie duchovnej úžitok, zatiaľ čo iní laici aj kňazi proti Vassule bojujú a šíria o nej klamstvá. Ak sú však posolstvá od Boha, bojujú vlastne proti Bohu.

Ako pravoslávny biskup osobne nenachádzam vo Vassuliných posolstvách žiadny doktrinálny omyl, a to s ohľadom na učenie pravoslávia. Som si tiež istý, že ak by nejaké posolstvo bolo niekým mylne vnímané, Vassula je ochotná nám ho pokorne, s láskou a dobrým úmyslom vysvetliť v súlade so zjavenou pravdou cirkvi, tak ako je vyjadrená v Svätom Písme a v našej cirkevnej Tradícii.

Vassuline posolstvá nie sú novým Božím zjavením a nezmieňujú nič iné, ako to, čo je vo Svätom Písme a v cirkevnej Tradícii, ktorá je kompletná a je našou spásou. Skôr sú podobné niektorým textom cirkevných otcov a iným cirkevným textom, ktoré nám pomáhajú porozumieť a zakúsiť obsah Božieho zjavenia v Písme Svätom a v Tradícii cirkvi. Vassuliny zámery sú čisté a prinášajú spásu.

Čítaním a meditáciou učenia obsiahnutého vo Vassuliných posolstvách môže veľa kresťanov získať maximálny úžitok, keď sa zjednotia a vydajú svoje svedectvo súčasnému svetu, aby zahojili rany, ktoré predstavujú kritickú hrozbu. Aby moje vlastné slová neboli zle pochopené, mal by som zdôrazniť: chcem poukázať na duchovný prospech, ktorý môžeme z čítania Vassuliných posolstiev čerpať. Nehovorím však, ani si neželám pôsobiť dojmom, že nepodporujem prioritu čítania a štúdia Svätého Písma, ktorú by každý kresťan mal vo svojom živote uplatňovať. Rovnako tak Tradíciu cirkvi. Tento dôležitý bod je navyše vo Vassuliných posolstvách veľmi zdôrazňovaný.

Musím tiež spomenúť, že dokonca aj v minulosti sa veľa cirkevných autorov v niektorých častiach svojich textov nejakým spôsobom odklonilo od učenia cirkvi. Alebo sa stalo, že zobudili dojem, že sa odlíšili od náuky cirkvi. Keď ich na to cirkevné autority upozornili, dostalo sa im vysvetlenia daného učenia cirkvi s pokorou a poslušnosťou, aby chránili Kristov plán spásy. Verím, že Vassula má pokoru a dobrú vôľu urobiť to isté tam, kde posolstvá budia dojem, že sa odchyľujú od dogmy, alebo že je to klamná viera.

Dialóg je prostriedkom, ktorým ľudia premôžu všetky tieto nedorozumenia pre slávu nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Sláva Božia sa zhoduje s Kristovým spasiteľným plánom a Vassuline posolstvá k tomuto zámeru prispievajú.