PREDCHÁDZAJÚCI | OBSAH CDF | ĎALŠÍ | LOAD PDF

Vassuline odpovede CDF prostredníctvom P. Prospero Grecha

Otázka 1: Vzťah medzi "Pravým Životom v Bohu" a Zjavením.

Viete veľmi dobre, že ako pre katolíkov, tak pre pravoslávnych (ortodoxných) je len jedno jediné Zjavenie a to len v Ježišovi Kristovi, ktoré je obsiahnuté v Písme Svätom a v Tradícii. Vnútri katolíckej cirkvi boli prijímané aj 'súkromné zjavenia' napríklad v Lurdoch alebo vo Fatime, ktoré, hoci sú prijímané vážne, nie sú záväzné pre vieru. V akom zmysle môžete definovať Vaše spisy ako zjavenie a ako by mali byť prijímané Vašimi poslucháčmi a čitatelmi?

Nikdy som nemala žiadne hodiny katechizmu, nieto potom teológie, tiež som si nebola vedomá vyššie uvedených teologických rozdielov na začiatku môjho povolania a mojej konverzie. Postupne som bola vyučovaná skrze citlivé vedenie Ducha Svätého. Na úplnom začiatku môjho povolania som bola zmätená a čoskoro v priebehu zjavenia môjho anjela som namietla: "Ale ja tomu nerozumiem. Máme predsa Bibliu, tak prečo potrebujeme posolstvo?" Anjel sa spýtal: "Máš pocit, že už všetko bolo povedané v Biblii?" Ja som odpovedala: "Áno, preto nechápem zmysel toho všetkého, myslím, že sa nič nezmenilo." Potom anjel povedal: "Boh chce dávať tieto posolstvá." Ja som sa spýtala: "Má zvláštny dôvod na to, prečo si vybral práve mňa?" Anjel odpovedal: "Nie, Boh vás miluje všetkých. Tieto posolstvá sú len pripomienkou, ktorá vás má upozorniť na vaše korene." (7.8.1986)

Jeden protestantský kazateľ mi raz namietol, že nie je dôvod, prečo by k nám Boh chcel znovu teraz prehovárať, keď už máme Bibliu. Bola som z toho zmätená a povedala som Kristovi: "Pane, niektorí Tvoji služobníci odmietajú počúvať a veriť, že by si sa mohol prejavovať týmto spôsobom skrze mňa, hovoria, že Ty si nám už dal celú pravdu a že nepotrebujú už nič iné ako Písmo Sväté; inými slovami, že všetky tieto diela sú falošné, nepravé." Odpoveď Krista bola nasledujúca:

Ďalšia pasáž - o jedenásť rokov neskôr ma Pán požiadal, aby som napísala nasledovné:

Myslím si, že je iba jedno Zjavenie a nikdy som netvrdila opak, a toto je vyjadrené aj v mojich spisoch. Som si istá, že nič v knihách TLIG nemôže podnecovať niekoho z tých, ktorí počúvajú a čítajú tieto posolstvá, aby zmýšľali inak. V skutočnosti v mojom svedectve stále citujem veľa úryvkov z Písma Svätého, niekedy dokonca prevažujú nad vlastnými posolstvami. V posolstvách zaznieva jasná a vytrvalá výzva, aby sa človek zameral na Písmo Sväté a aby žil podľa pravdy v ňom obsiahnutej. Spisy sú aktualizáciou a pripomienkou jediného Zjavenia v Kristovi, ako je uchované v Písme Svätom a v Tradícii a ako je odovzdávané v Cirkvi; spisy upozorňujú na Zjavenie. V skutočnosti tieto spisy nikdy neovplyvnili čitateľov tak, že by im dali prednosť pred Písmom, ale sú tu svedectvá, že im pomáhali porozumieť oveľa ľahšie Božiemu Slovu. Vieme predsa, že Boh nám môže pripomínať Svoje požehnané Slovo, keď vie, že je to nevyhnutné pre dobro Cirkvi. Prejavená milosť týmto spôsobom, pretože sa skutočne jedná o Božiu priazeň, osvetľuje alebo približuje pravdu už známu a dáva nám možnosť lepšie jej porozumieť.

Mohli by sme sa pýtať, prečo Boh povolal človeka tak obmedzeného a nehodného s úplným nezáujmom o Cirkev, ktorý nikdy nehľadal Boha, aby sa Ním nechal obdarovať. Vari nie sú kňazi a teológovia volaní k tomu, aby robili to isté? Áno, myslím si, že sú a nikdy som nemala v úmysle im v tom konkurovať; som toho názoru, že ma Boh povolal celkom neočakávane a bezprostredne, z vlastnej iniciatívy a bez môjho pričinenia.

Nedávno som čítala, že II. Vatikánsky koncil podčiarkol, ako je dôležité, aby laici prispievali k šíreniu Evanjelia skrze rôzne duchovné dary, ktoré Boh zosiela na Svoju Cirkev. V konštitúcii O Cirkvi (Lumen Gentium) koncil jasne hovorí, že aj laici majú spoluúčasť na prorockom úrade Krista a že Kristus "... vykonáva Svoj prorocký úrad nielen prostredníctvom hierarchie, učiacej Jeho Menom a mocou, ale tiež prostredníctvom laikov; preto ich ustanovuje Svojimi svedkami a vybavuje ich zmyslom pre vieru a milosťou slova ..." (LG 35). Každý laik má preto svoju úlohu v službe Evanjeliu podľa chariziem, ktoré mu Boh dal a skrze tieto dary je svedkom a živým nástrojom v službách samotnej Cirkvi, "podľa miery Kristovho obdarovania".

Vo väčšine klasických diel katolíckej fundamentálnej teológie je rozdiel medzi Zjavením ako poňatím odrazu - reflexie (Zjavenie s veľkým 'Z') a zjavením ako poňatím skúsenosti (zjavenie s malým 'z', často tiež v množnom čísle). Keď hovorím o svojej pokornej skúsenosti so "zjavením", tak hovorím o zjavení s malým 'z', teda z hľadiska skúsenosti.

Nehovorím o svojej skúsenosti so zjavením z hľadiska dogmatického a v žiadnom prípade nechcem konkurovať Zjaveniu. Rovnako ako u iných "súkromných" alebo "prorockých zjavení" moje dielo nič nové nepridáva k učeniu viery. Cieľom Božieho povolania je viesť človeka k plnosti pravdy obsiahnutej v učení viery, a tak mu pomáhať, aby do tejto pravdy stále viac prenikal.

V konštitúcii O Božom Zjavení (Dei Verbum) vyjadril II. Vatikánsky koncil skutočnosť, že verejné Zjavenie je úplné a dokonalé a že "... sa nemôže už očakávať nové verejné zjavenie pred slávnym príchodom nášho Pána Ježiša Krista." (DV 4) A súčasne konštitúcia tiež zdôrazňuje, že ľud Boží neustále potrebuje prehlbovať chápanie tejto pravdy:

Jeho Eminencia, kardinál Joseph Ratzinger, povedal veľmi dôrazne o vzťahu medzi kresťanským proroctvom a Zjavením, že tvrdenie o tom, že proroctvo by malo skončiť s ukončením Zjavenia v Kristovi, v sebe skrýva nedorozumenie. Jeho stanovisko bolo vyjadrené v interview o kresťanskom proroctve a znovu o tom hovoril v komentári v súvislosti so zverejnením tretieho fatimského tajomstva. Dovoľujem si presne citovať slová z uvedeného rozhovoru:

Nechcem v žiadnom prípade tvrdiť, že autorita mojich spisov sa podobá tej čo sa nachádza v Písme Svätom. Svätá Biblia je inšpirovaná neomylným spôsobom. Ja len pokorným spôsobom priznávam, že sa ma Boh dotkol a priviedol ma na Svoju cestu skrze priamy čin v mojej duši a pomáha mi zapisovať to k čomu ma volá, ale nie je to inšpirácia rovnakého charakteru ako Písmo Sväté a výsledkom nie je neomylnosť. To ale neznamená, že si myslím, že by sa v mojich spisoch mali nachádzať dogmatické chyby.

V knihe otca Maria-Eugene, ktorá sa volá Som dcérou Cirkvi, sa pripomína, ako sa Boh môže priblížiť ľudskej duši:

Kardinál Ratzinger povedal, že možnosť vyjadriť slovne i obrazne vnútorné zážitky s Bohom, aj keď ide o autentickú mystiku, je vždy závislá na schopnostiach a obmedzeniach tej konkrétnej duše. Ja zakúšam Slovo Božie bez vynaloženého úsilia, bez toho aby som sa k niečomu nútila, jednoducho sa to deje. Dostávam tieto vnútorné slová v dvoch formách. Chcela by som upozorniť, že v žiadnom prípade nechcem tvrdiť, že som schopná dokonale slovne vyjadriť tento fenomén a to ako Boh tieto veci robí, ale toto moje nižšie uvedené vysvetlenie je najlepšie, akého som schopná:

1. Skrze pôsobenie vnútorných slov, totiž vnútorným načúvaním. Slová, ktoré prijímam sú skutočné slová, oveľa jasnejšie ako keby som ich počula vlastným sluchom. Jedno jediné slovo môže obsahovať nekonečný počet významov, akoby jeho vlastné pochopenie nebolo možné rýchlo vyjadriť ľudskými prostriedkami. Akékoľvek Božie slovo alebo pokyn, ktorý je mi daný, skrze ktorý ma Boh učí, je odlišný od bežného spôsobu vyučovania v škole. Možno je to kvôli obmedzenému času, v ktorom mi nemôže byť hneď úplne všetko vysvetlené alebo by som to mohla zabudnúť kvôli mojej ľudskej prirodzenosti alebo by som to nemusela správne pochopiť. Boží pokyn alebo slovo je dané v takom časovom intervale a je vtlačené do ľudskej mysle takým spôsobom, že je neľahké naň zabudnúť. Slovo, ktoré sa šíri je tak rozsiahle, práve ako jasné svetlo, ktoré sa rozlieva do šírky a diaľky, takže človek spoznáva oveľa viac ako samotné slovo. Slovo je dané ako široká rieka, ktorá sa rozlieva do mnohých riečok a vedie ťa tak na rôzne miesta, ale pri tom to slovo vždy vychádza z tej istej rieky. Akákoľvek výučba v škole by mi trvala celé mesiace. Tie slová, ale zakúšam tak intenzívne, že postupujem vo výučbe oveľa rýchlejšie, rovnako si uvedomujem, že písaná podoba posolstiev stále závisí od mojich obmedzených jazykových a výrazových schopností.

2. Druhý spôsob, ako prijímam Božie slová, je skrze svetlo porozumenia v mojom intelektu, bez akejkoľvek reči. Ako by Boh prenášal Svoju myšlienku do mojej. Ja potom ihneď spoznávam, čo chce Boh povedať, potom musím zapísať toto nevyslovené posolstvo svojimi vlastnými slovami.

Pri svojom pobyte v Ríme som sa dozvedela, že sv. Brigita Švédska zapisovala svoje posolstvá podobným spôsobom. Prečo si Boh vybral tento konkrétny spôsob zapisovania posolstiev, pri ktorom mi dokonca vedie ruku? Skutočne neviem. Pán mi povedal, keď som sa Ho pýtala, prečo to tak je: "Pretože sa Mi tento spôsob páči." Neviem ako sa to deje, chcela by som však zdôrazniť, že teológovia, ktorí sú tiež grafologickými expertmi a ktorí skúmali tieto zápisy, ich nazvali posvätnými, popísali veľa výrazných rozdielov medzi spôsobom ako píšem ja a tzv. automatickým písmom. Neskôr som zistila, že známi mystici, ako napr. Terézia z Avily, zakúsili extázy v celom tele alebo len v jeho časti. Myslím si, že sa u mňa jedná o miernejšiu podobu extázy mojej ruky a dôverujem Bohu, že má na to Svoje dôvody.

PREDCHÁDZAJÚCI | OBSAH CDF | ĎALŠÍ | LOAD PDF