PREDCHÁDZAJÚCI | OBSAH CDF | ĎALŠÍ | LOAD PDF

Vassuline odpovede CDF prostredníctvom P. Prospero Grecha

Otázka 3: Nejasnosti v terminológii týkajúcej sa Osôb Svätej Trojice.

Vo Vašich skorších knihách, ako bolo uvedené v "Notifikácii", bola určitá nejasnosť, čo sa týka Osôb Svätej Trojice. Sme si istí, že sa stotožňujete s učením Vašej cirkvi. Myslíte si, že by ste nám mohli objasniť tieto výrazy? Pokiaľ ide o záležitosti viery, nebolo by užitočné používať oficiálnu terminológiu štandardných katechizmov, aby ste sa vyhla zmätkom v mysli čitateľov "Pravého Života v Bohu"?

Pokiaľ ide o túto skutočnosť, pokúsim sa vysvetliť túto jazykovú dilemu čo možno najlepšie, ale zároveň by som chcela pripomenúť, že nie som teológ, ktorý sa vyjadruje v odbornom jazyku, alebo prijíma vnuknutia v oficiálnej terminológii. Je jasné, že Pán sa vyjadroval tak, aby som Mu rozumela, prispôsobil sa mi, aby sa ma mohol dotknúť. Nehovorí so mnou ani jazykom scholastickej teológie, ktorým nehovoril, ani keď bol na tejto zemi a keď hovoril: "Otec a ja sme jedno" (Ján 10,30), ani jazykom svätého Pavla, ktorý napísal: "Pán je Duch" (2 Kor 3,17). V Lurdoch hovorila Panna Mária s Bernadetou miestnym dialektom, ktorý nebol rozhodne dobrou francúzštinou. Tiež som sa dozvedela, že v inšpirovaných knihách Písma je pozoruhodný rozdiel medzi vyberanou gréčtinou sv. Lukáša a jednoduchým jazykom sv. Marka. Sv. Katarína Sienská vo svojom Dialógu raz vysvetlila: "Ty si môj Stvoriteľ, Večná Trojica a ja som Tvoje stvorenie. Skrze krv svojho Syna, si zo mňa spravil nové stvorenie."¹ Keď nazývame Krista Synom Trojice znie to nekonvenčne, ale snažíme sa to prijímať v dobrom zmysle ...

Myslím si, že je celkom normálne, keď so mnou Kristus hovorí skôr na mojej jazykovej úrovni, než jazykom teologickým. Niekedy som vyjadrovala svoju osobnú skúsenosť s Bohom a spontánne som vyslovovala to, čo som cítila, bez kritickej reflexie, ako tieto slová budú znieť iným ľuďom, a či by nemohli byť zle pochopené. Bolo pre mňa dosť ťažké hovoriť o Božích tajomstvách tak, aby to zodpovedalo konvenčnému jazyku. Naproti tomu teológovia používajú jazyk, ktorý bol po stáročia starostlivo cibrený diskusiou.

Neviem presne, ktorých častí skorších spisov sa týka táto otázka, ale domnievam sa, že ide o spôsob označenia Krista v zmysle "Otca". Kristus je Syn Otca. V týchto pasážach sa posolstvo nevzťahuje k osobe Krista ontologickým alebo dogmatickým spôsobom. Skôr ide o citlivý otcovský jazyk, ten istý jazyk, ktorý Ježiš užíval k svojim učeníkom: "Moje deti ..." (Ján 13,33). Už Izaiáš volal Mesiáša "Obdivuhodný Radca, Mocný Boh, Večný Otec ..." (Iz 9,5).

Hneď od začiatku som nikdy nezamieňala Otca, Syna a Ducha Svätého. Kristova prítomnosť so mnou bola vždy spojená s otcovskou láskou. Keď som v nejakom úryvku nazvala Ježiša Otcom, urobila som to preto, že so mnou hovoril otcovsky. Podobalo sa to situáciám, v ktorých otcovia vysvetľujú určité veci svojim deťom s trpezlivosťou a láskou, aby mohli ďalej rásť a rozvíjať sa. Tu je príklad Kristových slov: "Nech rastieš na duchu, Vassula, pretože je tvojou úlohou poslať ďalej všetky posolstvá, ktoré sme ti Ja a Môj Otec dali. Múdrosť ťa bude vyučovať." A ja som potom odpovedala: "Áno Otče." Ježiš povedal: "Je tak krásne počuť, že Ma nazývaš Otcom! Tešil som sa, keď z tvojich pier zaznelo 'Otče'." (16.2.1987) V Litániách k Najsvätejšiemu Menu Ježiš je Ježiš nazývaný: "Otec budúceho sveta". V sekvencii Svätodušnej Omše je Duch Svätý nazývaný ako "Otec nebohých". Vybrala som sv. Symeona, teológa a svätého, ktorý je veľmi drahý a významný pre moju pravoslávnou tradíciu, aby som uviedla ďalšie podobné príklady. On hovorí: "Pre tých, ktorí boli odstavení On (Kristus) hrá úlohu milujúceho Otca, ktorý zhliada na svoje deti ako rastú a ako sa vyvíjajú." (Teologická etická orácia 4.269-270)

Kritika sa môže tiež týkať jedného konkrétneho posolstva zo skoršej doby, v ktorom ma Pán chcel vyučovať o Jednote Svätej Trojice. Možno ide o toto posolstvo: "Ja som Otec a Syn. Rozumieš Mi? Ja som Jedno, som Všetko v Jednom." (2.3.1987) Tu chcel náš Pán, aby som pochopila dokonalú a ontologickú jednotu Najsvätejšej Trojice; ako sú tri Božské Osoby nerozdelené a tak sú dokonale jedno vo svojej povahe. Ako povedal sv. Symeon vo svojom hymne 45.7-21 "Tri v jednom a jeden v troch ... Ako som mohol Pane spoznať, že mám takého Boha, Pána a Ochrancu, Otca, Brata a Kráľa ...?" Postupne sa každá neoficiálna terminológia kryštalizovala, takže ak mal niekto nejaké nejasnosti, neskôr sa vyjasňovali.

Spomeňte si, ako pápež Benedikt XIV. upozornil už v minulosti na kontroverzné pasáže v spisoch cirkevných otcov a svätých:

V jednom z najskorších posolstiev rozprávam, ako ma Ježiš požiadal, aby som "znázornila Svätú Trojicu". Popisujem videnie svetla. Jedno svetlo vychádza, potom ďalšie, a to tvorí tretie. Vtedy som toto videnie komentovala takto: "Keď je Syn v Otcovi, potom sú jedno. Svätá Trojica je JEDEN a ten istý. Môžu byť traja, ale všetci traja môžu byť jeden. Výsledok je Jeden Boh." Dozvedela som sa, že toto tvrdenie užíva metaforu, ktorá je spätá s Nycejským krédom, ktoré vyznáva, že Syn vyšiel z Otca ako "svetlo zo svetla". Tento obraz sa stal odvtedy bežne používaným v kresťanskom myslení. Napríklad Symeon Teológ píše o "Jednom, ktorý bol na počiatku, pred všetkými vekmi, zrodený z Otca, a ktorý je s Duchom, Bohom a Slovom, trojjedinný v jednote, ale jedným svetlom v troch." (Hymnus 12,14-18)

Každý čitateľ, ktorý pozná Bibliu, niekedy jasne rozpozná, že ide o Boha Otca, pretože keď hovorí, užíva slová ako: "Môj Syn Ježiš" atď. Môže sa však stať, že ma ešte v ten istý deň Ježiš vyzve, aby som pokračovala v posolstve a hovorí ku mne. Čitateľ, ktorý pozná Písmo Sväté, chápe, že teraz ide už o Krista, pretože hovorí napríklad o svojich Ranách alebo o Kríži. Pokiaľ ide o posolstvá, ktoré mi začína dávať napríklad Otec a neskôr v nich pokračuje Syn, zvyčajne obsahujú poznámku: "neskôr". Ak som nepripojila k textu dovetok, ktorý by pomohol čitateľovi, bolo to preto, že z vyslovených slov sa zdalo byť úplne jasné, kto vlastne hovoril a tak som ich nechala bez poznámky. Nikdy som nedostala žiadny list od niekoho zo svojich čitateľov, v ktorom by ma žiadal o vysvetlenie v tejto záležitosti, ani mne nikto neoznámil, že by bol zmätený pri čítaní posolstiev. Viem iba o dvoch duchovných zo Spojených štátov, ktorí však čítali posolstvá nesprávnym spôsobom, a hoci sa nikdy so mnou nestretli, opakovane publikovali svoje názory vo bulletinoch.

V jednej pasáži Pravého Života v Bohu Kristus hovorí: "Ja som Trojica." Tu sa Kristus sám stotožňuje s božskou povahou Trojice, ktorá je Jedno. Kristus je jedným v Trojici. Kristus vystupuje ako Boh, pretože je Jedno vo svojej prirodzenosti, oznamovanej každou z troch Osôb.

V ďalšej pasáži Pravého Života v Bohu Kristus hovorí: "Buď požehnaná, Moje dieťa. Ja Tvoj Svätý Otec ťa milujem. Som Svätá Trojica." Potom pripojil: "Spoznala si to správne." Keď Ježiš hovoril: "Som tvoj Otec", videla som Ho trojito, ako nejaké fantastické obrazy jednej osoby, ktoré sú robené tak, že sú tri, pričom jedna osoba vychádza z druhej, všetky sú si vzájomne podobné a všetky tri to isté. "Som Svätá Trojica, všetci v jednom ..." (11.4.1988) Jedinečný, nerozdelený, jednej podstaty a jednej substancie. Ak sa človek pozerá na úvodné tvrdenie pripisované Ježišovi, mohol by sa diviť nad tým, či sa nestotožňuje s Otcom a potom s celou Trojicou. Ale ak čítame ďalej, je jasné, že nie.

Kristus sa snažil ma vyučovať o jednote Svätej Trojice, ako sú tieto tri Osoby nerozdelené a tvoria úplnú jednotu. Táto jednota Trojice nepochádza predovšetkým zo skutočnosti, že tieto tri Osoby sú nerozdelené (ako neoddeliteľní priatelia!), ale zo skutočnosti, že každá z nich vlastní tú istú jedinečnú božskú povahu a líšia sa len vzájomnými vzťahmi.

V inej pasáži Pravého Života v Bohu ma Kristus učí, ako je možné rozpoznať Trojicu v každej Osobe, ako jednu a tú istú substanciu: "... vari nie som Najštedrejší? Vari nie som Najvyšší? Majte preto dôveru, pretože všetci ste v Náručí svojho Otca. Ja, Svätá Trojica, som Jeden a Ten istý." (25.7.1989)

Aby sme toto vyjadrili spôsobom myslenia zodpovedajúceho tradícii pravoslávnej cirkvi, bude asi užitočné obrátiť sa na knihu Basila Krivischeineho: O svätom Symeonovi. Tu je to vyjadrené lepším spôsobom, než by som to vyjadrila ja. "Boh je nad všetky mená, je Trojica a predsa Jeden a Jeho Jednotu nemožno vyjadriť." A zo svätého Symeona samotného:

V ďalšej pasáži Pravého Života v Bohu, Kristus zdôrazňuje Ich Božskou Jednotu: "Ja-Som-Ten-Ktorý-Zachraňuje. Som váš Vykupiteľ, som Svätá Trojica, všetci v Jednom. Som Duch Milosti ..." (28.7.1989)

Tu mi Ježiš hovoril, že On je v Otcovi s Duchom, rovnako ako Otec a On sú v Duchu. On, Syn, je a zostáva spolu-večný v Otcovi s Duchom Svätým. Môžeme si tiež spomenúť na Kristove slová: "Boh je Duch a tí, ktorí ho uctievajú, majú tak robiť v Duchu a v pravde." (Ján 4,24) Tiež slová sv. Pavla sú veľmi dôležité: "... Duch je tým Pánom, kde je Duch Pána, tam je sloboda" (2 Kor 3,17).

Človek nikdy nenájde Otca oddeleného od Syna alebo Ducha, ani Syna oddeleného od Otca alebo Svätého a ani Ducha, s tou výnimkou, že s Duchom je v jednote Osoba, od ktorej pochádza. Vyjadreniu "Ja som Svätá Trojica, všetci v Jednom", zodpovedajú aj ďalšie obdobné state v posolstvách. Rovnako ďalší úryvok z Pravého Života v Bohu, konkrétne: "Syn je v Otcovi. Sú jedno. Najsvätejšia Trojica je JEDEN a Ten istý: tri Osoby, ale jeden Boh: jeden a tri." (23.11.1987)

Zvlášť rada by som vysvetlila tieto dva výrazy, ktoré sa často objavovali v knihách Pravý Život v Bohu. Kristus hovorí: "... aby ste boli jedno, tak ako Najsvätejšia Trojica je Jeden a Ten istý." (10.10..1989) Alebo ďalší výrok: "Modlite sa, aby Moje stádo bolo jedno, ako Ja a Otec sme Jeden a Ten istý." (29.3.1989)

Chcela by som tu upozorniť na jednu dôležitú okolnosť, keď Kristus užíva slovo "Ten istý" je to iné, ako keď človek preloží toto slovo do taliančiny alebo francúzštiny, pretože pritom môže dôjsť ku zmene jeho významu. Rada by som zdôraznila, že za chybné preklady nemôžem niesť zodpovednosť. V angličtine (čo je pôvodný jazyk spisov) neznamená "tú istú osobu" (the same person), ale znamená "zhodnú osobu" (equal person) v zmysle "jednoty podstaty a povahy".

Ďalej existujú úryvky, v ktorých hovorí Svätá Trojica striedavo jedným hlasom. Ale aj tak je to veľmi jasné. Tu je jeden príklad: "... tvoj zdesený výkrik prerazil nebesia a dospel k ušiam Najsvätejšej Trojice ... Moje dieťa!" Otcov Hlas plný radosti sa rozliehal celým nebom. Potom prehovoril Syn: "Ach ... teraz jej dám preniknúť do Svojich Rán a dám jej jesť Svoje Telo a piť Svoju Krv. Zasnúbim si ju a bude Moja naveky. Ukážem jej Lásku, ktorú k nej mám, a jej pery od tej chvíle budú po Mne žízniť a jej srdce bude Mojím útulkom." Hneď na to povedal Duch Svätý: "A Ja, Duch Svätý, na ňu zostúpim, aby som jej odhalil pravdu a Naše hlbiny. Pripomeniem skrze ňu svetu, že najväčší zo všetkých darov je láska." A potom Svätá Trojica hovorila jedným hlasom: "Preto oslavujme. Nech oslavujú celé Nebesia!" (22.12.1990)

Tajomstvo Najsvätejšej Trojice, Jej jedinečnosť spojená s rozdielnymi vlastnosťami každej z troch Osôb a vzťahom medzi Nimi, je jedným z najväčších tajomstiev kresťanskej viery. Avšak tá skutočnosť, že Trojica je takým nekonečným tajomstvom, by nám nemala brániť v tom, aby sme chválili Jej divy a nevyhýbali sa rozhovoru o Nej, hoci ľudský jazyk nikdy nebude schopný vyjadriť krásu a nesmiernosť Jedného, ale Trojjedinného. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je natoľko ústredné pre našu vieru, že stojí nad všetkými ostatnými tajomstvami našej viery a rozlieva na ňu svoje svetlo. Toto bolo opäť veľmi jasne zdôraznené v Katechizme Katolíckej cirkvi:

Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je hlavné tajomstvo viery a kresťanského života. Je to tajomstvo Boha, aký je sám o sebe. Toto tajomstvo je teda zdrojom všetkých ostatných tajomstiev viery; je svetlom, ktoré ich osvecuje. Je to najzákladnejšie a najpodstatnejšie učenie v "hierarchii právd"² viery. "Celé dejiny spásy nie sú ničím iným ako dejinami rôznych ciest a prostriedkov, ktorými jediný a pravý Boh: Otec, Syn a Duch Svätý, sa zjavuje, zmieruje a spája so sebou ľudí, ktorí sa odvracajú od hriechu."³ (KKC 234).

PREDCHÁDZAJÚCI | OBSAH CDF | ĎALŠÍ | LOAD PDF