STRÁNKY:

1  2  3  4

Tajomstvá Bolestného Ruženca

Rozjímanie z Pravého Života v Bohu

1. Ježišova smrteľná úzkosť v Getsemanskej záhrade (Mt 26,36-50; Mk 14,32-46; Lk 22,39-48; Jn 18,1-8)

Ó Getsemany! Čo nám odhalíte, ak nie strach, úzkosť, zradu a opustenosť? Getsemany, vzali ste ľuďom všetku odvahu. Váš vzduch naplnený mlčaním uchováva Moje smrteľné úzkosti po celú večnosť. Getsemany, čo nám môžete povedať, čo ešte nebolo povedané? V Posvätnom tichu svedčíte o zrade svojho Boha, ste svedectvom. Prišla tá hodina, Písma sa musia naplniť. Moja dcéra, viem, že mnoho duší si myslí, že som len mýtus. Veria, že som existoval len v minulosti. Pre mnohých som len miznúci tieň, prekonaný časom a vývojom Len málo ich chápe, že som žil na zemi ako človek a taktiež dnes žijem medzi vami. Som všetko, čo bolo, čo je a čo bude. Poznám váš strach, viem o vašich úzkostiach, poznám vaše slabosti, čo som v Getsemanoch nebol svedkom všetkých týchto krehkosti? Moja dcéra, keď sa Láska modlila v Getsemanoch, tisíc diablov bolo otrasených, zdesení démoni sa dali na útek. Nadišla tá hodina: Láska oslavovala Lásku. Ó Getsemany, svedok zradeného, svedok opusteného, vstaň, svedok, a vydaj svedectvo. Moja dcéra, Judáš Ma zradil, ale koľko Judášov Ma stále ešte zrádza! Vedel som hneď, že jeho bozk sa veľmi rozmnoží v nasledujúcich generáciách. Taký istý bozk dostávam stále a tak sa opakujú Moje strasti a trhá Moje Srdce. Vassula, dovoľ Mi byť utešovaný, nechaj Ma odpočinúť si v tvojom srdci. (17.5.87)

2. Bičovanie (Mt 27,26; Mk 15,15; J 19,1)

Keď Ma zbičovali, pľuvali na Mňa. Dostal som viac prudkých úderov do hlavy, takže som bol úplne ohlušený. Kopali Ma do žalúdka, čo Mi vyrazilo dych, takže som v bolestiach padol na zem. Urobili si zo Mňa hračku pre svoje obveselenie tým, že Ma radom jeden za druhým kopali. Už som nebol k poznaniu. Moje telo bolo zničené, Moje srdce taktiež. Moje celé telo bolo zbité ... jeden z nich sa Ma chopil a vliekol Ma, pretože už som nebol schopný stáť na nohách. (9.11.86)

3. Korunovanie tŕním (Mt 27,27-30; Mk 15,16-20; Jn 18,37; Jn 19,2-15)

Potom Mi obliekli nejaké rúcho. Vláčili Ma dopredu. Dávali Mi ďalšie rany, aj do tváre. Zlomili Mi pritom nosnú kosť1 a trýznili Ma. Počul som ich kliatby, dcéra Moja. Aká strašná nenávisť a koľko urážok vychádzalo z ich úst a plnilo pohár až po okraj! Počul som ako hovoria: "Kde sú teraz zhromaždený Tvoji priatelia, keď ich kráľ je u nás? Sú všetci židia tak neverní ako títo? Podívajte sa na svojho kráľa!" Potom Ma korunovali korunou spletenou z tŕnia, dcéra Moja. "Kde sú židia, aby ťa pozdravili? Si predsa kráľ. Alebo nie si? Môžeš napodobniť nejakého kráľa? Smej sa! Neplač! Si kráľ, pravda? Tak jednaj ako kráľ!" (9.11.86)

4. Nesenie kríža (Mt 27,31-33; Mk 15,20-22; Lk 23,26-32; Jn 19,16-17)

Potom spútali Moje nohy a rozkázali Mi, aby som šiel na to miesto, kde bol Môj kríž. Dcéra, vôbec som tam nemohol dôjsť, pretože spútali Moje nohy. Preto Ma hodili na zem a za vlasy Ma vliekli až k Môjmu krížu. Bolesť bola neznesiteľná. Odtrhávali sa kúsky Môjho tela, rozbitého bičovaním. Uvolnili Mi putá na nohách a kopali Ma, aby som vstal a vzal na plece Svoje bremeno. Nevedel som, kde je kríž, pretože tŕne, vrazené do hlavy, Mi plnili oči krvou, ktorá Mi stekala po tvári. Potom na Mňa sami naložili kríž a postrčili Ma smerom k bráne. Ó, dcéra Moja, ako hrozne ťažký bol kríž, ktorý som musel niesť! Poháňaný zozadu bičom tápal som v temnote dopredu k bráne. Snažil som sa pozerať na cestu cez krv, ktorá Ma pálila v očiach. Tu som pocítil, že niekto osušil Moju tvár. Boli to ženy, ktoré so strachom vystúpili z rady, aby očistili Moju zneuctenú tvár. Počul som ich plakať a nariekať. Vnímal som to a povedal im: "Buďte požehnané. Moja krv zmyje všetky hriechy ľudstva. Hľaďte, dcéry Moje, nadišla doba vašej spásy." S námahou som sa vzpriamil. Dav bol ako vypustený z reťaze. Nevidel som okolo žiadneho priateľa, nebol tu nikto, kto by Ma potešil. Zdalo sa, že Môj smrteľný zápas pokračuje a Ja som padol na zem. Zo strachu, aby som nezomrel pred ukrižovaním, rozkázali vojaci jednému mužovi, volal sa Šimon, aby niesol Môj kríž. Dcéra Moja, to nebol prejav dobroty alebo súcitu, chceli Ma zachovať živého, aby Ma mohli ukrižovať ... (9.11.86)

5. Ježiš je ukrižovaný a umiera na Kríži (Mt 27,34-61; Mk 15,23-47; Lk 23,33-56; Jn 19,18-42)

Keď sme prišli na kopec, zrazili Ma k zemi. Strhli Mi šaty z tela a nechali Ma nahého pre pobavenie všetkých prítomných. Moje rany sa znovu otvorili a krv tiekla na zem. Vojaci Mi podali víno zmiešané zo žlčou. Odmietol som to, mal som už hlboko vo vnútri horkosť, ktorou Ma napojili Moji nepriatelia. Najskôr Mi rýchlo prebodli zápästia a keď Moje klince pribili na kríž, trhali Moje zničené telo a násilím Mi prevŕtali nohy. Dcéra Moja, dcéra Moja, aká to bolesť! Aký smrteľný zápas! Aká trýzeň pre Moju dušu! Opustený Svojimi milovanými, zapretý Petrom, na ktorom som chcel založiť Svoju Cirkev, zapretý od ďalších priateľov, ponechaný sám, vydaný nepriateľom. Plakal som. Moja duša bola plná bolesti. Vojaci vztýčili kríž a postavili ho do pripravenej diery. Pozoroval som hemženie pred krížom, na ktorom som visel. Aj keď to bolo namáhavé pozerať sa opuchnutými očami, pozeral som sa na ľudí. Nevidel som žiadneho priateľa medzi tými, ktorí sa Mi posmievali. Nebol tu nikto, aby Ma potešil: "Môj Bože, Môj Bože! Prečo si Ma opustil?" Opustený všetkými tými, ktorí Ma milovali. Môj pohľad spočinul na Mojej Matke. Vzhliadol som na Ňu a naše srdcia hovorili: "Darujem ti Svoje milované deti, aby boli i tvojimi deťmi. Máš byť ich Matkou." Všetko sa splnilo, spása bola blízko. Videl som nebo otvorené a všetci anjeli tam stáli a mlčali. "Otče, do Tvojich rúk porúčam Svojho Ducha. Som teraz s Tebou."

Ja, Ježiš Kristus, som ti diktoval Svoj smrteľný zápas. Nes¹ Môj Kríž, Vassula, nes ho pre Mňa, (...) pretože ťa milujem, dcéra Moja. (9.11.86)

STRÁNKY:

1  2  3  4